 |
 |
Recenziu na adventúru/RPG Dragonriders: Chronicles of Pern začnem klišoidne tak, ako ju pravdepodobne začína väčšina recenzentov – odkiaľ hra čerpala inšpiráciu? Ak ste milovníci fantasy, určite vašej pozornosti neušla spisovateľka Anne McCaffrey… Celosvetovú slávu si získala sériou románov o drakoch a ich jazdcoch v magickom svete zvanom Pern. Prvým herným spracovaním vôbec týchto slávnych fantasy románov je hra, na ktorú práve čítate recenziu. Asi by bolo vhodné podotknúť, že som nemal možnosť čítať ani jeden z dračích románov. Nie som teda žiadnym fanatickým fanúšikom, ale ani odporcom kníh tejto autorky. Očakávajte preto ničím neovplyvnenú kritiku hry ako takej. Musím sa však priznať, že táto hra má veľmi silne navnadila, aby som po jednej siahol.
Je celkom prirodzené, že Dragonriders sú hrou silne zameranou na príbeh. Hlavným hrdinom je drakojazdec Dalkor, ktorého všetci, vrátane jeho draka Zentha, volajú familiárne D'Kor. Draci si tesne po vyliahnutí vyberajú svojho drakojazdca, s ktorým sú navždy spojený spoločnou mysľou. Podobne avšak za dramatickejších okolností sa stal drakojazdcom aj D'Kor.
Hráč sa teda vžíva do role zelenáča D'Kora. Na jeho dobrodružstvách ho sprevádza jeho spolubojovník, priateľ a dopravný prostriedok zároveň – drak Zenth. Epický fantasy príbeh sa začína nevinne, smrťou jazdkyne zlatého draka a najvyššej šéfky Dračej pevnosti. Časom dostáva D'Kor pocit, že jej smrť nebola úplne prirodzená. Do hry vstupuje nebezpečná, rýchlo sa šíriaca choroba a všetko sa náhle zamotáva. Nič nie je tak bezpečné ako sa zdá a v konečnom dôsledku pôjde o krk celém Pernu.
Napriek tomu, že som na začiatku hru označil ako adventure/RPG, bola by chyba považovať Dračích jazdcov za rovnocenný mix adventúry a RPG-čka. Ťažko môžete niečo označiť visačkou RPG, ak obsahuje iba jeho nepatrné náznaky Hlavná postava má tri schopnosti, ktoré môže zlepšovať – silu, vedomosti a reputáciu. Štvrtou, životne dôležitou vlastnosťou, ktorú však ťažko možno nazvať schopnosťou, je zdravie. To je možné akurát tak obnovovať, ale nijako zväčšovať, podobne ako v klasických RPG-čkach. Navyše nemá hráč nad vylepšovaním svojich schopností žiadnu moc. Celý „RPG systém“ v hre je úplne primitívny. Hlavný hrdina D'Kor sa, napríklad, porozpráva s inou postavou, zvýšia sa mu vedomosti. Plnením rôznych službičiek pre ľudkov si zvyšuje reputáciu a teda vieryhodnosť. V boji sa mu zväčšuje sila, ale sila rastie aj za preskakovanie z kameňa na kameň v určitých častiach hry. Nečakajte žiadne rozdeľovanie bodíkov do vybraných schopností, všetko prebieha automaticky.
Dalo by sa teda povedať, že RPG prvky pôsobia povrchne a v hre sú viac menej zbytočné. Najhoršie na tom je, že vylepšené schopnosti ovplyvňujú hranie iba minimálne. Inteligente by sa dali využiť v hre aj v takom stave v akom sú, to by ich však autori museli viac zapracovať do príbehu, a nielen využívať D'Kora, keď je na levely formidable man (najvyšší stupeň sily), na trápne roztáčenie mlynov pre neschopných mlynárov.
Z predchádzajúcich odstavcov vyplýva, že Dragonriders sú čistokrvnou adventure hrou, ktorá sa občas – tak ako sa malé deti hrajú na doktora – vzdialene podobá RPG-čku. Ako v každej adventúrke je aj tu najdôležitejšia komunikácia s postavami, skúmanie sveta a riešenie problémov vyplývajúcich z príbehu. Boje na ktoré narazíte počas hrania sú preto zámerne veľmi jednoduché, vyskytujú sa len občas a sú skutočným spestrením dračieho dobrodružstva. Výsledok pridania súbojov do hry je pozitívny: zarytých adventuristov neurazia a na druhej strane prilákajú väčšiu skupinu akčnejšie naladených hráčov.
Hra začína pomerne v pomalom tempe. Niet sa ani čomu čudovať, keď sa hlavný hrdina preberie, v hlave mu zúrivo poskakuje king-kong a priatelia nešetria ironickými poznámkami na jeho včerajší výkon na oslave na počesť mŕtvej jazdkyne zlatého draka. Holt, alkohol je metla ľudstva. Takisto vo fantasy príbehoch.
Ako sa D'Kor pomaly orientuje vo svete, dostáva rôzne úlohy. Tie mu pomôžu zvýšiť reputáciu aspoň tak, že sa s ním porozpráva i niekto dôležitejší ako kuchár. Škoda, že tieto úlohy sú veľkú časť hry typu nájdi to, dones tamto a ja ti dám potom ono, čo zase potrebuje tamten atď. Až neskôr sa vžijete do zaújimavého fantasy príbehu a nebudete si pripadať ako poslíček z DHL.
Fantasticky je spracované celé prostredie hry. Tomu naozaj nie je čo vytknúť. Vlastný grafický engine, ktorý si vytvorili priamo v Ubisoft Studios, dokáže neuveriteľné veci. Nádherné lokácie v 32-bitových farbách a v rozlíšení 1024×768 sú dostatočne rýchle aj na pomalších procesoroch, stačí mať kvalitnejšiu 3D kartu. Veľakrát som sa prichytil, že len bezozmyslu pobehujem, pozorujem prostredie a nasávam atmosféru „živého“ fantasy sveta.
Spomenúť musím tiež fungujúci lip-sync (synchronizácia úst a hovoreného slova) a animáciu tváre postáv. To znamená, že počas rozhovorov sa budete baviť s postavami stále viac pripomínajúcich skutočných ľudí aj na pohľad. Aj keď mimiká tváre má stále svoje rezervy a niektoré úškrny by som nazval skôr grimasou ako úsmevom.
Kapitolou samou o sebe sú kamery, či už v in-gameových animačkách alebo počas hrania. Autori ich mohli zavesiť na hociktorý bod v priestore, čo aj plne využili najmä v animáciách. Rôzne pohľady na odohrávajúci sa dej dávajú hre silný filmový zážitok. Tento pocit je umocnený dynamickou prácou kamery, ktorá nasleduje hlavného hrdinu z pohľadu tretej osoby, v príhodnej chvíli sa zastaví, chvíľu počká a znovu sa rozbehne, aby vám D'Kor nikdy neušiel z dohľadu. Dragonriders sú po Anachronoxe a Maxovi Paynovi ďalšou hrou so silne filmovou atmosférou. Žeby nový trend?
Akú by mal film atmosféru bez kvalitného ozvučenia? Hudba v hre je výborná a dokonale sa k nej hodí. Využíva dobové nástroje barokového obdobia ako flauta alebo citara, ale keď treba, jemné melódie nahradí strhujúca hudba nahraná autentickým (žiadne syňtáky) symfonickým orchestrom. Bravo!
Postavy sú nahovorené profesionálne a čo je úplne výborné, sú nahovorené všetky! A to ich je okolo 250. Podľa autorov je nahovorených približne 35000 slov v dialógoch a to je pomerne dosť.
Nedá sa nič robiť, ideme haniť. Dragonriders by bola v skutku výborná hra až na niekoľko hlúpych chýb. Počas celého hrania ma neskutočne iritovali neuveriteľne dlhé animácie príletu/odletu draka Zentha. Keďže Zentha používate ako dopravný prostriedok medzi jednotlivými lokáciami v hre, ste nútení pozerať sa na tieto animácie stále dokola, pretože neexistuje možnosť ako ich preskočiť respektíve „odkliknúť“. Keď zoberieme do úvahy, že jeden filmík trvá okolo minúty a pol a že sa jedná o adventúru, kde sa predpokladá neustále pendlovanie medzi lokáciami, je mi nepochopiteľné, PREČO autori nedali do hry túto možnosť. Hra sa tak strašne naťahuje a vzrušenie z príbehu veľmi rýchlo opadá. Nepomôžu im ani dokonalé grafické spracovanie, ani všetky možné filmové pohľady. Ak by ste vo filme pozerali tú istú scénu 151. krát, aj keď vždy z iného uhla, asi by ste sa veľmi nebavili. Ja som tieto nútené prestávky využíval na rôzne aktivity ako čistenie zubov, na malú potreba a podobne. Rovnako sa nedájú preskočiť ani ďalšie animácie alebo už raz absolvované rozhovory. Tu by možno pomohol nejaký ten patch.
Závažnejším problémom je bugovosť hry. Raz sa mi stalo, že som nemohol pokračovať v hre kvôli chybe v programe. Keď som však tú istú časť hral opäť, všetko prebehlo bez najmenších problémov. Stálo ma to však niekoľko zbytočných hodín. A teraz opäť. Po necelých 20 hodinách hry som zaseknutý a znovu mám podozrenie na škaredý bug v programe. V tomto prípade je patch nevyhnutný.
Mojou poslednou výtkou hre sú tak trochu naivné rozhovory, ktoré kazia celkový dojem profesionality. Je jasné, že autorka slávnej fantasy série nepracovala na dialógoch v hre, ktoré podľa toho aj vyzerajú. Napriek tomu by rozhovory nemuseli byť také jednoduché a priamočiare. Postavy by potrebovali používať zložitejšie súvetia, nemali by byť tak dokonalo rozprávkové, slušné a poctivé. Rozhovorom proste chýba kúsok sprostej reality života. Možno rýpem zbytočne, najmä pre slabších angličtinárov je táto obtiažnsoť ideálna (má aj titulky) pre zábavu a súčasne na výučbu jazyka.
Napriek mojim výhradám, Dragonriders: Chronicles of Pern dopadli v záverečnom hodnotení viac než dobre. Moje výhrady čo sa týkali chýb pravdepodobne opraví patch, nebudem kvôli nim radikálne strhávať hodnotenie. Bola by to škoda, pretože Drakojazdci sú hrou veľmi peknou na pohľad, na očuv ale aj vďaka hrdinskému, epickému príbehu plnom drakov a mágie. A konečne, bavil som sa výborne.