Vy a Raffaella De Laurentiis, spolu a nechutne! Na prípravu instantného druhého dielu (relatívne) úspešného filmu potrebujete: starý nápad (hovoriaci drak), staré, už použité exteriéry a interiéry (prevažne Slovensko, štúdiá Koliba) a starý soundtrack (k pôvodnému pridáte jednu pesničku – ktorá ide iba pri titulkoch). Bolo by vhodné nájsť nových hercov, ale nie je to nutné (kaskadéri a komparzisti sú tí istí ako v pôvodnom filme). A k recyklovanému scenáru ešte pridajte trochu invencie – humor v štýle amerických rodinných komédií (nechutne pľuvajúci drak, aspoň, že sa neposr… pííp), východnú mystiku (t.j. dvoch šikmookých, ktorí cvičia kata) a bojové scény á la Herkules (t.j. nikto nezomiera). A čo dostanete, ak to všetko zalejete vodou? No predsa Dračie srdce 2, ktoré pokračuje v príbehu, ktorý pokračovanie nemohol mať…
Pôvodné Dračie srdce (1996) bolo príjemným prekvapením. Film nebol nijako prevratný, no hrdinom sa veľmi dobre držali palce a v závere – keď Draco umieral – určite každý vyronil slzičku. Nápad s drakom, ktorý sa spriatelil s rytierom, bol výborný a sympatické postavy, spolu s inteligentným humorom spravili z Dračieho srdca legendu filmovej fantasy…
Nuž, a problém je v tom, že legendy majú svojich nasledovníkov. Producentka si vydupala pokračovanie eposu – napriek tomu, že scenár prvého dielu pokračovanie a priori vylúčil. Draci predsa vymreli, nie? Nuž, ako vám ukáže Dračie srdce 2, nebolo to celkom tak. Scenárista dostal tvrdý príkaz a tak, kde bolo, tam bolo, v Dracovej jaskyni sa našlo vajce. Nie zlaté, ale dračie a tak sa všetko mohlo opäť skomplikovať. Navyše, Draco z prvého dielu bol úžasne naivný, keď tvrdil, že je posledný – podľa druhého dielu sa v tom čase musel drakmi hemžiť celý Ďaleký východ. Nuž, Draco bol – zdá sa – lokálpatriot…
A tak na scénu prichádza Drake (originálne, však?), pravdepodobne Dracov syn – každopádne však mladý drak, vo veku, takpovediac pubertálnom. A keď si k tomu prirátate pubertálneho ľudského hrdinu (Geoff), je vám jasné, že jadro zápletky a problémov bude vo veku tejto dvojice. Scenárista síce tvrdí, že za všetko môže dvojchvostá kométa a jej proroctvo – no divák vie svoje. Keby sa zadubený kydač hnoja vŕtal iba v nose, všetko mohlo ostať v poriadku. No on sa vŕtal aj v podzemí kláštora a tam sa predsa pred ľudskou zlobou ukrýval Drake. Slovo dalo slovo, tajomstvo prestalo byť tajomstvom a pomaly každý v krajine začal poľovať na dračie srdce – najviac „záhadná“ šikmooká dvojica (Miagi a Karate Tiger 8) a Osric, prvý rytier, ktorého predstavy o správe kráľovstva boli značne pochybné. Všetci sa začali naháňať, biť á la Herkules, vysvetľovať, čo chceli a čo nechceli a pomaly sa prepracovali až do finále, v ktorom už Drake konečne neprdel a nepľuval. Asi minútu si zabojovali a zrazu – hups! – bol koniec. Rýchly, instantný, ktorý zanechá diváka vydeseného v kresle – takpovediac bez pocitu sucha, čistoty a ochrany. Už, pýta sa? Už!
V podstate som tento film zhliadol bez väčšej ujmy na zdraví (Drake je rovnako animovaný ako Draco – príjemné oživenie spomienok), no Geoff nie je Bowen a z klasickej stredovekej fantasy je v druhom diele rodinný film s prvkami ázijských bojových umení. Skutočne vám doporučujem zhliadnuť radšej originálne Dračie srdce ešte raz, než sa hnať za týmto Odvarom z Dračieho srdca s mäsovými knedličkami. Pripomínam: nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky – výnimkou je možno akurát Snake Plissken.