 |
Kino vás už omrzelo a na bar je ešte skoro? Pár možností kultúrneho vyžitia sa určite ešte nájde. Čo takto vyjsť si do divadla?
Pár minút pred siedmou vchádzam do komorného divadla Ticho a spol. S ostatnými divákmi poslušne čakáme na siedmu hodinu a popritom na seba hádžeme zmätené pohľady, keď začujeme podivné búchanie.
Keď sa dvere do sály otvoria, vchádzam a hľadám si miesto. Pár ich je vpredu ešte voľných a tak si sadnem vedľa stoličky označenej nápisom „nefunkčná“. Zadívam sa na zaujímavú konštrukciu na pódiu: predo mnou je priehľadná stena z visiacich pásikov fólie. Pozerám sa pozornejšie a za ňou vidím ďalších divákov. Moja zvedavosť sa zo zaujímavého riešenia pódia a hľadiska teší ako na Vianoce. Predstavenie sa začína, svetlá pohasnú a do sály vstupuje dáma, ktorá sa rozpráva sama so sebou. Prikročí k nefunkčnej stoličke, chvíľku obdivuje nápis, hneď na to ho strhne a suverénne si sadne. Hlas má ako Judita Hansman.
Zrazu už nie sme v divadle ale v kine. Na plátne pred našimi očami sa odvíja tragický príbeh a film o chvíľu končí. Divný buchot pokračuje. Záverečné titulky tancujú na našich tvárach a počúvame, ako sa dáma rozpráva s niekým, kto tam nie je. Zrazu zájde do zákulisia a odtiaľ vyslobodí uväzneného chlapíka. Akísi výrastkovia ho zamkli na toaletách a teraz mu nielen ušiel celý film ale ostal zamknutý v kine so zvláštnou osôbkou.
Dve absolútne odlišné duše sa ocitli samy v kine. Jedna je spokojná a užíva si hlavne v svojom vlastnom snovom svete. Tá druhá, pragmatická, racionálna a cynická len hundre a ani v tom kine nie je dobrovoľne. Sprvoti pasívny a odmietavý prístup k manierom jeho spoločníčky sa postupne mení. Zvláštna pani totiž vie niečo, o čom on ani len netuší. A nevie to ani armáda duchov, ktorá ticho sedí v kine a túto tragikomickú výmenu sleduje.
Zaujímavý duel protikladov ukazuje, ako sa dá vysporiadať s minulosťou a najmä so stratou. Príbeh v podaní Viki Janouškovej a pod taktovkou Viery Dubačovej sa nenecháva spútať všednou realitou, aby sme sa spolu s postavami mohli pozrieť do minulosti či stretnúť sa s tými, ktorí už medzi nami nie sú. Ústredná dvojica hercov – Judita Hansman a Michal Ďuriš – využila ponúknutý priestor s chuťou a spolu s ostatnými účinkujúcimi nás do deja nielen zasvätila ale aj vtiahla.
Ako obvykle ma divadlo Ticho a spol. prekvapilo nielen nevšedne riešenou scénou, kulisami, ale i samotným príbehom a jeho presahom do reality. Kde v klasických kinách je javisko zreteľne oddelené od hľadiska, niekedy dokonca zmenou úrovne, tu sa hranica stiera. Napriek tomu, že sa divadelná štvrtá stena až tak často neláme, fyzická hranica medzi účinkujúcimi a divákmi je neprítomná, niekedy môžete byť takmer súčasťou predstavenia. Alebo hoci len sedieť vedľa hlavnej postavy.
Hru Zdanlivo slepá ulička najbližšie zachytíte v sobotu 28. októbra o 19:00 na Školskej ulici v Bratislave.
Trailer k hre Zdanlivo slepá ulička
Zdanlivo slepá ulička
Hrajú: Judita Hansman, Michal Ďuriš
Dramaturgia: Viki Janoušková
Scéna a kostýmy: Jakub Branický
Hudba: Miloš Janoušek, Miro Nemec
Réžia: Viera Dubačová
Foto zo skúšky: Lucia Doubravová
Podrobnosti o predstavení a ďalšie termíny nájdete na oficiálnej stránke divadla Ticho a spol.