Terry Pratchett je v súčasnosti jedným z najčítanejších autorov fantastickej literatúry na svete. 3 % zo všetkých kníh predaných v Británii boli napísané jeho rukou. Dnes má na konte milióny libier a desiatky vydaných kníh. Na začiatku jeho slávy však bola jedna jediná. Farba mágie.
Všetko kvôli zelenine
Písal sa rok 1983 a istý anglický novinár sníval o tom, že si postaví skleník. Keďže však naň nemal dosť prostriedkov, rozhodol sa privyrobiť si nie celkom tradičným spôsobom. Rozhodol sa, že napíše román. Jeho pohnútky neboli celkom iracionálne – ako trinásťročnému mu už jednu knihu vydali a vďaka utŕženým peniazom si mohol dovoliť kúpiť zánovný písací stroj. Teraz, keď je skúseným žurnalistom, mal by byť predsa schopný napísať bestseller, ktorý mu zarobí na skleník, no nie?
Takto vyzerali nevinné začiatky fenoménu zvaného Plochozem. Tri roky po Farbe mágie nasledovalo pokračovanie v podobe Ľahkej fantastiky a ďalej to už išlo ako na bežiacom páse. Prvé dva plochozemské romány v skutočnosti nie sú oproti záplave ďalších nijako výrazne výnimočné. Nenasmejete sa na nich ako na Pyramídach ani sa pri ich čítaní nemusíte zamýšľať až tak hlboko ako napríklad pri Otcovi prasiatok či Zlodejovi času. Dokonca ani kvalita Pratchettovho písania, ktorá má (z čoho sa všetci tešíme) stále zlepšujúcu tendenciu, vtedy nebola na takej vysokej úrovni ako pri neskorších dielach. Farba mágie a Ľahká fantastika však majú jedno prvenstvo, ktoré im nikto nevezme: to ony nám predstavili svet, ktorý sa pomaly otáča na chrbtoch štyroch slonov do nekonečna testujúcich tvrdosť panciera vesmírnej korytnačky. Možno aj to bolo jedným z dôvodov, prečo sa spoločnosť Sky rozhodla priviesť tento príbeh… keď už nie na filmové plátna, tak aspoň na televízne obrazovky nedočkavých anglických fanúšikov.
Horí Ankh-Morpork, horí…
Ktože ho zapálil? Niekto, kto práve uzavrel poistku proti vyhoreniu. Pratchett hneď od začiatku svojej tvorby bez váhania maľuje vtipné i bizarné obrazy, ktoré sa za tie roky stali medzi jeho obdivovateľmi legendárnymi. Verná truhlica na nožičkách, osemdesiatsedemročný bezzubý hrdina, či prvý plochozemský turista, ktorý má spoločné znaky všetkých turistov v Mnohovesmíre – to je len ukážka postavičiek, vďaka ktorým vás príbeh chytí a už nepustí. A nezáleží na tom, či ho prijímate v knižnej alebo filmovej podobe.
V celej histórii našej nudnej guľatej planéty je ťažké nájsť film, ktorý by sa tak verne držal knižnej predlohy ako Farba mágie. Vychádza z dvoch Pratchettových románov – Farba mágie a Ľahká fantastika – a zachytáva všakovaké dobrodružstvá prvého turistu Dvojkvietka a jeho nedobrovoľného sprievodcu a zároveň nedoučeného mága Vetroplaša. Vydávame sa s nimi na cestu naprieč Plochozemou, dokonca sa na chvíľu ocitneme až za jej okrajom. Letíme na drakoch, topíme sa v mori, utekáme pred trolmi a veľa iného – to všetko len za 191 minút čistého času. Čísla 191 sa netreba ľakať. Tento televízny film je totiž rozdelený na dve tak akurát dlhé a tak akurát stráviteľné časti.
Overená dvojica Jean – Pratchett
Kto má ale zásluhu na skutočnosti, že filmové spracovanie sa tak krásne pridŕža predlohy, že bežného fanúšika na ňom iba máločo nahnevá? Týmto dobrým mužom je Vadim Jean, ktorý, rovnako ako v prípade predchádzajúceho projektu, Otec prasiatok, je scenáristom i režisérom filmu. Jean pripravoval scenár v úzkej spolupráci s autorom románov. Pratchett dokonca vymyslel do filmu niekoľko nových Smrťových výrokov, ktoré rozhýbu vašu bránicu. Zaujímavé na tejto spolupráci bolo aj to, že spisovateľ sám radil scenáristovi, aby sa vo všetkých ohľadoch bezhlavo nedržal kníh, ale prispôsobil príbeh filmu. Tak vzniklo televízne dobrodružstvo, ktoré vhodne prepojilo tie najlepšie pasáže z oboch románov, a ktoré má oproti Otcovi prasiatok výrazne dynamickejší dej. Tým robí film stráviteľnejším aj pre bežného, nie Pratchettom posadnutého diváka.
Smutným faktom je, že kvalitu snímku ovplyvnil nízky rozpočet. Niektoré špeciálne efekty, ako napríklad stvárnenie drakov, sa naozaj nepodarili. Na druhej strane aj napriek nízkorozpočtovej technike sa dali vytvoriť také dych berúce okamihy, ako sú prebúdzanie sa trola zo stáročného spánku či narodenie malých korytnačiek a ich maznanie sa s mamičkou. Väčšinu prehreškov voči divákovmu oku však dokážu tvorcovia šikovne maskovať zábermi na krásnu anglickú a waleskú prírodu, ale najmä výkonmi hercov. David Jason v úlohe Vetroplaša a Sean „Sam“ Austin ako Dvojkvietok vyzerajú, akoby práve vyliezli z Pratchettových kníh. Nezaostáva ani Tim Curry hrajúci usmievavého a krutého mága Trémona, ktorý sa tvári tak sladko, až sa z neho kazia zuby. Vo filme nájdeme aj ďalšie známe tváre (a hlasy): napríklad svojského ankhmorporského patricia si zahral Jeremy Irons a samotnému Smrťovi dodal „šťavu“ charizmou prekypujúci hlas Christophera Leeho.
Farba mágie nie je film pre každého. Bola vytvorená s láskou a nadšením a je určená najmä fanúšikom plochozemskej ságy. Má však určitý potenciál zaujať aj bežných divákov. Je možné, že vďaka tomuto filmu sa rady Pratchettových čitateľov ešte rozšíria.
Farba mágie (Colour of Magic)
Réžia: Vadim Jean
Scenár: Vadim Jean
Autor predlohy: Terry Pratchett
Výroba: Veľká Británia, 2008
Dĺžka: 191 min.
Hodnotenie: 90 %
Zoznam filmov a seriálov natočených podľa kníh Terryho Pratchetta:
• Truckers (1992) – animovaný seriál
• Johnny and the Dead (1995) – hraný seriál
• Soul Music (1997) – animovaný seriál
• Wyrd Sisters (1997) – animovaný seriál
• Johnny and the Bomb (2006) – hraný seriál
• Hogfather (2006) – hraný film
• The Colour of Magic (2008) – hraný film
• Going Postal (pripravuje sa) – hraný seriál