Čarovný svět Henryho Kuttnera

Kuttner Henry

S menom Henry Kuttner som sa doteraz stretla iba raz – pri čítaní poviedky „Byl to démon“, nepamätám si už však, v akom časopise bola uverejnená. A keďže ma vtedy táto poviedka zaujala, potešila som sa, keď som dostala do ruky celú zbierku diel tohoto autora. Obsahuje dvanásť poviedok a všetky majú čosi, čo nedokáže svojim dielam dať každý. Atmosféru, náladu…

Zlo, které známe – Gerald Carnevan, úspešný, ale inak celkom priemerný človek, je kontaktovaný bytosťou z iného rozmeru, démonom, ktorý mu sľúbi, že z neho urobí mocného a bohatého človeka. A napočudovanie za to ani nechce, aby sa mu Carnevan upísal dušou. Protislužba je oveľa, oveľa zložitejšia. Ktoré zlo je teda pre človeka horšie? To, ktoré si vieme dešifrovať, na ktoré sa pozrieme priamo, alebo to, ktoré vnímame na okraji zorného poľa, kdesi v kútiku mysle?

Maškaráda – dvojica manželov prichádza do podivného, strašidelného domu, ktorý bol kedysi bláznincom. Jeho súčasní obyvatelia sa od tých pôvodných veľmi neodlišujú. Všetko vyzerá, ako v tuctovom horrorovom filme. Ale nie všetko je také, ako sa zdá a nie každý je tým, kým sa zdá byť.

Twonka – firma Mideastern Radio, vyrábajúca hudobné skrine, má dosť veľkú fluktuáciu zamestnancov a tak si nikto nevšimne, že jeden z nich je divný a kompletizuje niečo, čo má celkom inú funkciu, ako hudobná skriňa. Tento prístroj sa dostane do domácnosti a začne svoju činnosť…

Chrudošiví jsou borolové – vedec z budúcnosti si potrebuje overiť v praxi svoj výskum presunov v čase a použije na to staré hračky svojho syna. Tie sa dostanú do rúk deťom v minulosti a keďže sú to vlastne aj učebné a výchovné pomôcky v jednom, začnú na deti vplývať. Je známe, že deti sa na svet dívajú celkom inak, ako dospelí a veci chápu v iných súvislostiach, pretože ešte nie sú zaťažené konvenciami. A tak, ako sú hračky pre dospelých vecami nepochopiteľnými a z ich hľadiska nebezpečnými, tak pre deti sú cestou do inej dimenzie.

Železný standard – ľudia pristáli na Venuši a objavili tam konzervatívnu spoločnosť s prísnymi pravidlami. Spoločnosť, ktorá dospela k určitému bodu a nehodlala sa už ďalej meniť. A keďže pozemšťania zmenu predstavovali, začali ich Venušania bojkotovať. Nijakým spôsobom nebolo možné porušiť zaužívané štruktúry, nejako sa nedalo zlepšiť postavenie ľudí. Ale nie nadarmo sa hovorí o nezlomnom ľudskom duchu. Aj z najhorších situácií sa dá nájsť východisko, aj v najzovretejších predpisoch a zvykoch sa dá nájsť medzera.

Až se ucho utrhne – v byte Joa Calderona a jeho ženy sa jedného dňa objavia štyria podivní piadimužíci a tvrdia, že prichádzajú z budúcnosti, kde je Calderonových syn Alexander prvým zástupcom nového ľudského druhu, akýmsi supermanom. A že ich poslal do minulosti, aby mu už od útleho detstva poskytli potrebné vzdelanie, základ pre lepší rozvoj jeho geniálnej osobnosti. Lenže z mimina sa nestáva iba génius, ale zároveň malý tyran. Vedomosti a informácie nestačia pre rozvoj osobnosti. Rodičia Alexandra začínajú mať podozrenie, že nie sú prví, ktorých takéto niečo postihlo. Potvrdí sa ich podozrenie?

Krysařuv syn – postkatastrofický svet, vlastne už znormalizovaný. Medzi ľuďmi sa vyskytli určité mutácie. Jednou z nich je schopnosť telepatie. Obyčajní ľudia sa im bránia, nechápu, aké ťažké je s telepatiou žiť. Ale napriek tomu majú telepati v spoločnosti svoje miesto a uplatnenie. A vychovávajú svoje deti, ktoré sa rodia s rovnakým nadaním. Lenže ako v každej spoločnosti, aj medzi telepatmi sa nachádzajú rôzni ľudia. Aj takí, ktorí sú posadnutí myšlienkou nadradenosti a moci.

Absolon – percento geniálnych detí stúpa. Je potrebné poskytnúť im podmienky k rozvoju, k napredovaniu. Chápe to aj Joel Locke, ktorý svojho času tiež bol geniálnym dieťaťom. Napriek tomu však, alebo práve preto, poznačený svojím vlastným detstvom, nechce svojho syna pustiť do centra pre geniálne deti, nechce mu dovoliť študovať odbor, ktorý si jeho syn vybral. Dieťa teda berie svoj osud do vlastných rúk. Prináša genialita naozaj aj necitlivosť a ide za svojim cieľom bez ohľadu na prekážky?

Byl to démon – Jane prichádza do domu babičky Keatonovej a zisťuje, že do rodiny pribudol podivný nový strýko. Deti v dome však vedia, že nie je pravý a zároveň vedia, že dom obýva zlo. Démon, vyžadujúci starostlivosť a kŕmenie. A že nový strýko je vlastne jeho súčasťou. Staršie deti chápu závažnosť situácie, pre mladšie je to hra, ktorá omrzí. A tak jedno z nich rieši situáciu radikálne.

Tak nashledanou – podivná rodina s podivnými schopnosťami, ktorej najstarší člen bol ešte obyvateľom potopenej Atlantídy, žije na okraji malého nenápadného mestečka. Ako kompenzáciu za synov, zmárnených v sebaobrane vpodstate nešťastnou náhodou, sľúbi susedovi splniť jedno prianie…

Nebo… – do boja o vodné právo medzi dvoma chudákmi v zastrčenom kúte Mexika zasiahne muž z lietajúceho stroja. Má krásnu ideu – zastaviť všetky prejavy násilia na planéte. Ak sa mu to nepodarí, planéta bude zničená. Takže – prestaňte sa biť, lebo…

Svet poviedok Henriho Kuttnera je naozaj čarovný. Pohybuje sa na pomedzí sci-fi a horroru, ale zároveň funguje aj ako súbor psychologických štúdíí. Ako som už povedala na začiatku, každá jedna z týchto poviedok má svojskú atmosféru. Sú rozprávané skutočne brilantným štýlom. Najviac ma zaujali tie „detské“. Každá z nich je vlastne rozborom odlišnosti myslenia dieťaťa a dospelého človeka. Detská myseľ skutočne asi funguje ináč, detský pohľad na svet je celkom iný, ako pohľad dospelého. A myseľ dieťaťa je oveľa pružnejšia a schopnejšia prijať aj tie najnemožnejšie a najnepravdepo­dobnejšie veci ako holý fakt.

Tento výber poviedok nás oboznamuje s tvorbou autora, ktorý u nás vlastne doteraz veľmi známy nebol. A vydavateľ urobil veľmi dobrú vec, že nás s ním zoznámil hneď na začiatku knihy stručným životopisom. Zároveň si vydavateľ zaslúži pochvalu za obálku. Už som to tuším raz povedala a teraz to zopakujem – grafická úprava obálok edície Karavana aspoň na mňa pôsobí veľmi dobre.

Henry Kuttner, Čarovný svět Henryho Kuttnera (Albatros, The Best of Kuttner 1,2 , preklad:Václav Kajdoš, Tomáš Korbař, Pavel Medek, Veronika Vojhejnová, obálka: Jill Bauman/Václav Rytina, 358 strán, brožovaná, cena: 231,–Sk, ISBN 80–00–00975–7)


18. júla 2001
Katarína Juričová