Venku Anta zahlédla Ilu s Elou. Na okamžik se jí sevřel hrudník.
Keď sa bezkrídlá Kalypsó konečne zniesla na zem, triasla som sa
v extatickom strachu, schovávajúc sa za jedným z mnoha neupravených
ružovkastých kužeľov.
Jar bola tu a Barney ju miloval. Ponad koruny rozkvitnutých stromov
stúpal
červený mesiac.
V tiché temné místnosti to lusklo, žaluzie se zvedly a dovnitř
vtrhlo
světlo. Mohutný policista zkřivil tvář, znovu jej do nosu praštil
nasládlý pach.
Do osamoceného domu uprostřed lesa vešel chlapec. Tušil, že to bude
ideální místo pro jeho úmysl.
Sediac v kresle, Morfeus sa nahol dopredu a nastavil predo mňa ruky
zovreté
v päste.
Kalendár
Mama kašlala celú noc. Dráždenie v hrdle jej nedalo spať, opakujúce
sa
záchvaty jej znovu a znovu rozochvievalo skrehnuté telo.
Cez úzky pás vozovky sa vliekla hmla a silný lejak zmáčal čelné
sklo
auta. V diaľke sa týčila vysoká budova.
Ajé se rozběhla pískem poprášenou ulicí jejich nového domova.
Vraví sa že existuje kniha, detailne opisujúca celý náš život od
východu
zo žiarivo temných hlbín maternice až po klasický…
Ku dňu 22. 4. 2026 autor na svoju žiadosť odstupuje zo súťaže a jeho poviedka je vymazaná.
Lev bol on. Hugo Levinský. Šatník jeho skrýša. A čarodejnica? To
bola
jeho mama. Tá, ktorá ho do skrýše zamykala, keď sa jej návštevy
premávali po byte.
„Obvykle používám kuš. Spolehlivá, pěkně zdálky. Nikdy neminu.
Ale
tohle bylo osobní…"
Morálka neustále nadáva. Chce sa poškrabať na chrbte, ale nejde to.
Henderson zaujúka, len čo vkročí do kajuty. Niekoľkokrát sa nadhodí
na
posteli, aby vyskúšal jej tvrdosť, a žmurkne na mňa…
„Nehraju!“ Lili za sebou práskne dveřmi přeplněné školní
tělocvičny.
Předně je nesmírně zásadní, že k této události došlo v březnu
2024,
kdy podle mého názoru nebyly žádné volby.
Natan hľadel na Ottovu pokojnú tvár a pomyslel si, že je to
nespravodlivé – človek by mal vyzerať mŕtvo, keď zomrie.
Natan hľadel na Ottovu pokojnú tvár a pomyslel si, že je to
nespravodlivé – človek by mal vyzerať mŕtvo, keď zomrie.
Kostelní zvon se rozezněl. Dav, který se bavil na náměstí, náhle
utichl.
„Tak je to tady…“ povzdychl si místní kovář.
V rukách jej zašuští papier. Pritisne si list na hruď a zvezie sa
do
kresla. V predstavách si o ňom vytvorila krásny obrázok.
Když se ozvalo jemné škrábání na dveře, Martin se s hlasitým
vzdechem
zvedl ze svého křesla.
„Samý prúser s týmto barákom,“ zašomral cez obláčik dymu a
snažil
sa predstaviť, čo sa pokašle dnes.