Cez úzky pás vozovky sa vliekla hmla a silný lejak zmáčal čelné
sklo
auta. V diaľke sa týčila vysoká budova.
Ajé se rozběhla pískem poprášenou ulicí jejich nového domova.
Vraví sa že existuje kniha, detailne opisujúca celý náš život od
východu
zo žiarivo temných hlbín maternice až po klasický…
Ku dňu 22. 4. 2026 autor na svoju žiadosť odstupuje zo súťaže a jeho poviedka je vymazaná.
Lev bol on. Hugo Levinský. Šatník jeho skrýša. A čarodejnica? To
bola
jeho mama. Tá, ktorá ho do skrýše zamykala, keď sa jej návštevy
premávali po byte.
„Obvykle používám kuš. Spolehlivá, pěkně zdálky. Nikdy neminu.
Ale
tohle bylo osobní…"
Morálka neustále nadáva. Chce sa poškrabať na chrbte, ale nejde to.
Henderson zaujúka, len čo vkročí do kajuty. Niekoľkokrát sa nadhodí
na
posteli, aby vyskúšal jej tvrdosť, a žmurkne na mňa…
„Nehraju!“ Lili za sebou práskne dveřmi přeplněné školní
tělocvičny.
Předně je nesmírně zásadní, že k této události došlo v březnu
2024,
kdy podle mého názoru nebyly žádné volby.
Natan hľadel na Ottovu pokojnú tvár a pomyslel si, že je to
nespravodlivé – človek by mal vyzerať mŕtvo, keď zomrie.
Natan hľadel na Ottovu pokojnú tvár a pomyslel si, že je to
nespravodlivé – človek by mal vyzerať mŕtvo, keď zomrie.
Kalendár
Kostelní zvon se rozezněl. Dav, který se bavil na náměstí, náhle
utichl.
„Tak je to tady…“ povzdychl si místní kovář.
V rukách jej zašuští papier. Pritisne si list na hruď a zvezie sa
do
kresla. V predstavách si o ňom vytvorila krásny obrázok.
Když se ozvalo jemné škrábání na dveře, Martin se s hlasitým
vzdechem
zvedl ze svého křesla.
„Samý prúser s týmto barákom,“ zašomral cez obláčik dymu a
snažil
sa predstaviť, čo sa pokašle dnes.
Tri roky od začiatku mojej pozorovacej misie ma povolali späť na
materskú loď.
Dnes už zase prežívam ťažký stav depresie, ktorý ako mnohokrát
predtým
naladil moju mysel do stavu trpkej skľúčenosti.
„Tešíš sa na dnešnú slávnosť, Bogomilka?” pohladil ma oco po
krátkych tmavých vlasoch počas odchodu do práce.
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže
mikropoviedok
Ohnivé pero – jar 2026.
Mia stála pár metrov od miesta nehody. Zhrozene hľadela na svoje
milované
autíčko, ktoré sa zmenilo na neforemný plechový vrak.
Zatvoril vchodové dvere na svojom novo zdedenom dome a začal si
mädliť ruky.
Šestnásťročná Dita sedela s čerstvo oholenou hlavou na lôžku
poľnej
nemocnice v podzemí.
„Už měsíc nevyvezli popelnice,“ povzdechl si sarkasticky Ondřej a
dolil
si kávu z hliníkové konvice.
Kaelenova špička sa opäť zachytila o koreň a dlane mu dopadli na
mäkký,
vlhký mach. Doľahol k nemu Eshirin chichot.
Nesměl jsem dovolit mu oddávat se panice, neboť i já pocítil, že
lovec
odměn byl v okolí naší chajdy…
Autobus narazil do výtlku a spiacemu Kristiánovi šklbnutím treslo
hlavu
o sklo.