Čuduj sa svete, ono to vyzerá tak, že je to ucelený román, nebude mať žiadne priame, ani voľné pokračovania. Teda – aspoň to tak vyzerá. Nevyjadrujem sa schválne nijako presne, pretože v dnešnej dobe ság a nekonečných seriálov jeden naozaj nikdy nevie. Fandime si teda, že sme po dlhej dobe natrafili na niečo, čo je vtesnané do jedinej knihy, do jediného celku. A vydalo to vydavateľstvo Laser a … a vpodstate to nie je nič nové pod slnkom.
Príbeh sa začína rozvíjať, ako príjemné fantasy. Mládenec Galen O´Day si na živobytie zarába ako sprievodca pútnikov, cestujúcich na kratšie, či dlhšie trasy po planéte Tihrglas. Nebojí sa prakticky ničoho a táto jeho odvaha a sebavedomie v boji mu vynesú dobré meno a slušné zárobky. Jeho spoločníkom je medveď. Lenže v tomto príbehu medvede rozprávajú, správajú sa ako ľudia a napríklad v tomto prípade je Orick Galenovi rovnocenným partnerom. Galenov takmer pokojný život sa však zvrtne jedného večera, keď spozná záhadnú cudzinku a jej sprievodcu. Keď sa zaviaže Sidhovi – tajomnému tvorovi z lesov svojej planéty, že splní každý sľub, ktorý tej noci zloží… A tak sa dostane do situácie, keď musí chtiac, či nechtiac – ale skôr to prvé, lebo neznáma je naozaj nádherná – pomôcť práve tým dvom záhadným cudzincom, dostať sa k tajomnej bráne, ktorá je vlastne akýmsi transportným článkom na ceste medzi svetmi. Bránou do vesmíru…
A tu sa vlastne fantasy zvrtne na space-operu, teda – svojím spôsobom. Dej sa utešene rozvíja a šmodrchá, ale zdá sa mi byť na škodu, že autor toto tempo neudržal až do konca. Vlastne mi celá kniha každú chvíľu niečo pripomínala. Stále som mala pocit – toto poznám, toto som už čítala. Napriek všetkému sa to však čítať dalo. Celkom sa mi páčilo, ako sa Galen, pôvodom z planéty pomerne zaostalej, vlastne na úrovni stredoveku, rýchlo oboznámil s technikou a zbraňami vyspelejšieho sveta. Postupné rozuzlenia a naozaj dosť nepredvídateľný záver ma trochu odškodnili za to, že pekne rozbehnutý dej začal ku koncu mierne škrípať a zbytočne sa zamotávať. Kdeže je úžasné majstrovstvo pána Kaya z „Písně pro Arbonné“, jeho zmysel pre logiku a gradáciu… Priznám sa bez mučenia, že odkedy som túto knihu čítala, stále s ňou tie ostatné porovnávam. A z tohto porovnania nevychádzajú práve víťazne. Aj „Zlatá královna“ dopadla rovnako. Viem, že to nie je správne, stanoviť si favorita a potom nechať ostatných bežať nerovný boj, ale nemôžem si pomôcť. Rovnako si nemôžem pomôcť, keď vidím obálku, spáchanú pánom Bauerom… Nerozumiem tomu. Ten pán vie maľovať. Videla som od neho pár pekných vecí. Prečo teda na obaly kníh vyrába takéto… záležitosti, ako v tomto prípade? Fakt to vyzerá ako „zlatá brána otvorená“. Napočudovanie to síce korešponduje s dejom, ale… Obálka predáva. Táto obálka – podľa mňa – nepredá. Sorry, ale viem, že pán Bauer má na viac…