Purpurový kotúč slnka svojimi poslednými lúčmi pozlátil trávnatú rovinu, aby vzápätí zmizol za štítmi här v diaľke. V hustnúcom prítmí sa ešte stále belejú plachty vozov s vysokými kolesami, ktoré sa práve zoraďujú do štvorcov. V ďiaľke počuť zavýjanie vlkov…
Nie, nemáte pravdu. Nie sú to vysťahovaci na ceste na Západ, ani husiti na ceste južnými Čachami. Ide o Žambochom vyvorený drsný svet, v ktorom sa romantika stráca v krážoch obchodných machinácií. Rozprávačom a hlavným hrdinom je drsný chlapík, s neobvyklým záujmom o knižky (kvôli krádeži jednej z nich ho naháňali cez pol kontinentu. Keď ho útek už unavoval, knihu vrátil. napokon, aj napriek ustavičnému naháňačkovému stresu ju už stihol prečítať)., Koniáš. Má za úlohu doviesť na nové územie tisícku kolonistov. Zápletka i atmosféra diela však vskutku western takmer na nerozoznanie pripomína. Pištoľník má ochrániť farmárov, ktorí mu nedôverujú. Svet tulákov a dobrodruhov (Koniáš, Kant, Bonsetti) je stavaný do protikladu so svetom „usadlých, pracujúcich (Kowalski a farmári)“. Hlavný protagonista verbuje kumpánov, naprvý pohľad sa zamiluje do žiaľ už vydatej, krásky. akoby očistom uniká nástrahám desiatich vrahov, ktorí sa ho usilujú zlikvidovať. Záležitosť teda skrýva nejaké tajomstvo. Koniáš, v snahe prísť mu na koreň, okrem sledovania tajomných postáv v tmavých uličkách a využitia tradičnej metódy prikladania noža na hrdlo. ako slušný človek zájde do knižnice.Keďže ako profík robí všetko poriadne, pracovný čas vyhradený pre návštevníkov mu nestačí . Schová sa medzi regálmi – a noc namiesto v bordeli strávi štúdiom. Toto nezdravé hýrenie však vonkoncom nemá vplyv na Koniášov zdravotný stav. s vervou sa púšťa do ďalšieho boja s mocným neznámym, usilujúcim sa zabrániť výprave. Od realistickej kovbojky sa príbeh začína líšiť až po uvedení mágov a ich myšlienky predpovedajúceho kryštálu na scénu. Mágovia tvoria v Žambochovom svete osobitnú kastu. Ostatnými členmi spoločnosti sú trpení, podozrievaní z nekalých praktík. Nemajú prístup k vysokým funkciám a mimoriadne lukratívnym zamestnania. Sú však bohatí a vynaliezaví – a preto nepostadateľní. z uvedeného je rejmé, že pri vytváraní ich obrazu sa Žamboch inšpiroval postavením Židov v stredoveku. Hm…lenže… Milovníci bielej i čiernej mágie budú sklamaní. Žamboch nepotrebuje vykrývať slabiny v motivácii či kompozíci nečakanými zvratmi deja pomocou alogických trikov. Suverénne pred nami načrtáva príbeh o odvážnych mužoch, sprevádzajúcich karavánu na ceste za zemou a novým domovom. V knihe nájdeme struhjúce a podrobné opisy súbojov, nádhernú, človekom nedotknutú prírodu, romantickú lásku, špinavé intrigy i krutú pomstu. Presne v tradícii špičkových westernov stretávame postavy ušľachtilých vrahov (Bonsetti, Duno), mužov zeme (Kowalski) nepokojných tulákov (Koniáš). Títo individualisti presadzujú záujmy hŕstky drobných podnikateľov a farmárocv proti mocnému impériu na čele s cisárom nahrádzajúcim zlého naftového magnáta či iného šéfa monopolu. Western, ktorý sa zrodil v USA druhej polovici 19.storočia na pozadí rozporov individuálnych výrobcov s kartelmi, naberá druhý dych v ranom kapitalizme postsocialistickej Európy, v ktorej tento boj práve prebieha. Ibaže omnoho rýclejšie, tvdšie a s jednoznačnejším koncom.
V Žambochovej fantasykovbojke osviežujúco pôsobí jemný a nevtieravý erotický podtón, ktorý dielu dodávajú pasáže odohrávajúce sa v nevestincoch, láska Kristýny a Koniáša, no predovšetkým pôvabne vykreslené dvojženstvo sprvoti uhundraného puritána Kowalského, ktorému práve dve družky dodajú dostatok energie na prekonanie rozmanitých prekážok. Žamboch v recenzovanom románe ukazuje, že westerny čítal naozaj pozorne. Akcia strieda akciu, najdôležitejšie situácie sú umne „nasvietené“ z hľadiska viacerých postáv, striedajúcich sa v rozprávaní. Spomenutý pomerne jednoduchý trik striedania rozprávačov umožňuje autorovi, aby zo zdanlivo nedôležitej zápletky vytvoril situáciu plnú napätia. Počas cesty z Fenidongu na Koniáša striehne vrah. Čitateľ to vie, pretože mu to v predchádzajúcom vstupe „oznámil“ Kowalski. Bystrý dobrodruh si všimne, že voľačo nie je v poriadku, v poslednej chhvíli pred strelou uhne. Vrah však útočí ďalej. autor pasáž prerušuje a náhli sa inam. suma sumárum nevieme, či Koniáš ostal nažive a ako vlastne stihol tak rýchlo zareagovať. pochybnosti sa v nás vynárajú aj pri identifikácii vraha. Kowalski sa síce rozhodol koniáša zabiť, pretože ho považuje za zradcu…ale, nechceme veriť, že by sa tento dobrák odhodlal k zákernému úskoku. Napokon vysvitne, že – hádam bude najlepšie, ak si to prečítate sami. Žamboch teda skutočne dokáže s minimom rekvizít skutočné divy. Už dávbno som si nevychutnal také dramatické bojové scény, zaťažené minimom sprievodných faktov a kľučiek. Udalosti do seba logicky zapadajú, situácia je prehľadná, nebezpečenstvo prichádza akosi samozrejme – no o to hrozivejšie je. Hrdinovia sa rozhodujú a konajú rýchlo, ako v skutočnom westerne čin je takmer rýchlejší ako myšlienka. Keď sa Koniáš dozvie, že vrahom, ktorý má zničiť karavánu je chlapík, ktorého, spolu so stvkou kumpánov najal na ochranu tábora, v zlomku sekundy posielasvoju milovanú kristínu na konvalinky, sype ich do vína, aby nepriateľov priotrávil. v rýchlosti však nestihne poriadne označiť nádoby – a tak sa večerný pijáles (prinajmenšom v našich očiach) mení na napínavú lotériu. Pôsobivosť akčných scén je umocnená dvojitou povahou ich hlavného hrdinu, koniáša. Koniáš ako knihomoľ si vopred vymyslí plán. obvykle riadne bizarný. prirodzene, sme zcedaví, či sa mu podarí úspešne ho doviesť do konca. V toku deja sa však z „intelektuála“ mení na šelmu-zabijaka, na primitíva reagujúceho inštinktívne a nepredvídateľne. Teraz teda netrpezlivo čakáme nielen na konečný výsledok, ale pozorne sledujeme každý pohyb htrdinu a hádame, či sa bude držať plánu alebo zaimprovizuje. Vo vrcholných okamihoch akčných scén nás autor podmanivo vťahuje do sveta dávnej epiky. Do sveta rozprávok, bájí, mýtov a eposov. Do sveta, v ktorom sa menej myslelo a viac konalo, a ktorý sa v nostalgicko-idealizovanej podobe najvýraznejšie premietol práve do dobtrodružných románov a westernu. Žambochove postavy nie sú ľudia, ale héroovia. O ich vnútornom živote nevieme takmer nič. Nepotrebujeme to. V slobodnom epickom priestore divej krajiny sa dostatočne realizujú navonok. prefíkaný a vynaliezavý Umwald, chlapec z ulice, nás očarí svojou schopnosťou zistiť aj nemožné a byť takmer všade. Energická prostitútka Rezka dokáže v rozhodujúcej chvíli nielen načúvať za správnymi dverami, ale i odseknúť správnu hlavu. Obludne obrovský sochár Hammond nám splýva s dvomi päťdesiatlitrovými vedrami plnými vody, ktoré akoby nič dennodenne vláči do tábora. Svioju nadľudskú energiu vybíja v tesaní sôch, aby v závere uskutočnil grandiózne dielo – drevený most ponad priepasť v horách. Celkom príznačne hynie pri jeho obrane pred jazdcami na koňoch. Rúti sa do spenenej rieky spolu s troskami svojho diela a jedným z koní, ktorého holými rukami zhodil z mostu. Mĺkvy Kant, postavou pripomínajúci troglodyta aj v najťažších chvíľach vytrvá pri Koniášovi a umiera s pohŕdavou nadávkou na perách. Bonsetti, sklamaný nevernou ženou, obludne chladný profesionálny zabijak, šíriaci okolo seba skazu, svoje zúfalstvo obracia proti Koniášovi. Súboj však ostane neukončený, pretože sa zjavia jazdci na čele s jedným z hlavných ničomníkov, Dunom. Bonsetti hynie v spravodlivom boji, patetickú prehru s hlavným hrdinom prenechá Dunovi. A napokon Koniáš samotný, húževnatý rytier bez bázne ahany, schopný vyviaznuť z pazúrov magického šialenstva a pomstiť sa zloduchovi, poťahujúcemu nitky v pozadí. Individuálne osudy postáv sa odohrávajú na pozadí širších skupinových scén. Vrchlným momentom knižky bezpochyby je popis bitky o most nad priepasťou, v ktorom sa Žamboch ak nie vyrovnal, tak bezpochyby priblížil k majstrom bojových scén klasických dobrodružných či historických románov. Jehovieryhodne patetickí hrdinovia mi pripomenuli Zaglobu, Skrzetuskeho či Podbipietu s jeho snom zoťať tri hlavy jedným úderom v Trilógii Henryka Sienkiewicza alebo Dumasových mušketierov (prinajmenšom Hammond vyznieval porthosovsky). Nadľudskí hrdinovia, idúci v šľapajách Achilla a Hektora, neobmedzovaní nikým a ničím, poskytujú síce jednoduché, no naveky inšpiratívne vzory obetavosti, hrdinstva a lásky. Z uvedeného je hádam jasné, že Žambochovi hrdinovia nemohli a nesmeli byť obmedzovaní barličkami mágie. Príliš úzky im však bol aj svet reálnej histórie. Preto sa Žamboch rozhodol pre kompromis medzi westernom a fantasy. Kompozíciu, štruktúru a obsah kovbojky vsadil do kulís vymysleného sveta, aby unikol potrebe popisovať dejinné súvislosti. Ovzdušie westernovo tvrdých mužov mu zasa na druhej strane poskytlo možnosť maximálne zjednodušiť kulisy. Žiadne paláce, ani podrobné popisy miest. Nijaké bizarné národy či krkolomné jazykolamy. Vrchol jazykového ozvláštnenia tvorí moravský dialekt v ústach sympatického homosexuála Honzy Šobhaje či ironicky ladené mená postáv (Kant , ako sme už spomenuli označuje dobráckeho, no prostoduchého zabijaka s výzorom nenderatálca, hlavný hrdina, vášnivý milovník kníh nosí meno jezuitu Koniáša, ktorý sa preslávil ich pálením v pobielohoských Čechách a pod). Zdá sa, že podobnosť s realitou (nablaho) vplyvnila i autora obálky. Žena v pozadí má na krku krížik. Žamboch sa pri svojom sručnom popise reálií, o náboženstve nike nezmieňuje. Neviem teda, odkiaľ ilustrátor nadobudol istotu, že v ním vymyslenom svete žijú kresťania. V stupujúc do románu Na ostřích epelí, a ocitáme v imaginárnom časopriestore Jednoducho, namiesto vtedy na Západe môžeme hovoriť vtedy na kežských stepiach. Sme v univerze, kde sa všetko podriaďuje mocnému, strhujúcemu a všetko strhávajúcemu toku pravej, krištáľovo čistej ničím, neriedenej epiky.
Hodnotenie: 9/10
Miroslav Žamboch, Na ostřích čepelí, Klub Julese Vernea, Praha 2001, 557s, 328 sk.