Purpurový kotúč slnka svojimi poslednými lúčmi pozlátil trávnatú rovinu, aby vzápätí zmizol za štítmi här v diaľke. V hustnúcom prítmí sa ešte stále belejú plachty vozov s vysokými kolesami, ktoré sa práve zoraďujú do štvorcov. V ďiaľke počuť zavýjanie vlkov…
Nie, nemáte pravdu. Nie sú to vysťahovaci na ceste na Západ, ani husiti na ceste južnými Čachami. Ide o Žambochom vyvorený drsný svet, v ktorom sa romantika stráca v krážoch obchodných machinácií. Rozprávačom a hlavným hrdinom je drsný chlapík, s neobvyklým záujmom o knižky (kvôli krádeži jednej z nich ho naháňali cez pol kontinentu. Keď ho útek už unavoval, knihu vrátil. napokon, aj napriek ustavičnému naháňačkovému stresu ju už stihol prečítať)., Koniáš. Má za úlohu doviesť na nové územie tisícku kolonistov. Zápletka i atmosféra diela však vskutku western takmer na nerozoznanie pripomína. Pištoľník má ochrániť farmárov, ktorí mu nedôverujú. Svet tulákov a dobrodruhov (Koniáš, Kant, Bonsetti) je stavaný do protikladu so svetom „usadlých, pracujúcich (Kowalski a farmári)“. Hlavný protagonista verbuje kumpánov, naprvý pohľad sa zamiluje do žiaľ už vydatej, krásky. akoby očistom uniká nástrahám desiatich vrahov, ktorí sa ho usilujú zlikvidovať. Záležitosť teda skrýva nejaké tajomstvo. Koniáš, v snahe prísť mu na koreň, okrem sledovania tajomných postáv v tmavých uličkách a využitia tradičnej metódy prikladania noža na hrdlo. ako slušný človek zájde do knižnice.Keďže ako profík robí všetko poriadne, pracovný čas vyhradený pre návštevníkov mu nestačí . Schová sa medzi regálmi – a noc namiesto v bordeli strávi štúdiom. Toto nezdravé hýrenie však vonkoncom nemá vplyv na Koniášov zdravotný stav. s vervou sa púšťa do ďalšieho boja s mocným neznámym, usilujúcim sa zabrániť výprave. Od realistickej kovbojky sa príbeh začína líšiť až po uvedení mágov a ich myšlienky predpovedajúceho kryštálu na scénu. Mágovia tvoria v Žambochovom svete osobitnú kastu. Ostatnými členmi spoločnosti sú trpení, podozrievaní z nekalých praktík. Nemajú prístup k vysokým funkciám a mimoriadne lukratívnym zamestnania. Sú však bohatí a vynaliezaví – a preto nepostadateľní. z uvedeného je rejmé, že pri vytváraní ich obrazu sa Žamboch inšpiroval postavením Židov v stredoveku. Hm…lenže… Milovníci bielej i čiernej mágie budú sklamaní. Žamboch nepotrebuje vykrývať slabiny v motivácii či kompozíci nečakanými zvratmi deja pomocou alogických trikov. Suverénne pred nami načrtáva príbeh o odvážnych mužoch, sprevádzajúcich karavánu na ceste za zemou a novým domovom. V knihe nájdeme struhjúce a podrobné opisy súbojov, nádhernú, človekom nedotknutú prírodu, romantickú lásku, špinavé intrigy i krutú pomstu. Presne v tradícii špičkových westernov stretávame postavy ušľachtilých vrahov (Bonsetti, Duno), mužov zeme (Kowalski) nepokojných tulákov (Koniáš). Títo individualisti presadzujú záujmy hŕstky drobných podnikateľov a farmárocv proti mocnému impériu na čele s cisárom nahrádzajúcim zlého naftového magnáta či iného šéfa monopolu. Western, ktorý sa zrodil v USA druhej polovici 19.storočia na pozadí rozporov individuálnych výrobcov s kartelmi, naberá druhý dych v ranom kapitalizme postsocialistickej Európy, v ktorej tento boj práve prebieha. Ibaže omnoho rýclejšie, tvdšie a s jednoznačnejším koncom.
V Žambochovej fantasykovbojke osviežujúco pôsobí jemný a nevtieravý
erotický podtón, ktorý dielu dodávajú pasáže odohrávajúce sa
v nevestincoch, láska Kristýny a Koniáša, no predovšetkým pôvabne
vykreslené dvojženstvo sprvoti uhundraného puritána Kowalského, ktorému
práve dve družky dodajú dostatok energie na prekonanie rozmanitých
prekážok. Žamboch v recenzovanom románe ukazuje, že westerny čítal
naozaj pozorne. Akcia strieda akciu, najdôležitejšie situácie sú umne
„nasvietené“ z hľadiska viacerých postáv, striedajúcich sa
v rozprávaní. Spomenutý pomerne jednoduchý trik striedania rozprávačov
umožňuje autorovi, aby zo zdanlivo nedôležitej zápletky vytvoril situáciu
plnú napätia. Počas cesty z Fenidongu na Koniáša striehne vrah. Čitateľ
to vie, pretože mu to v predchádzajúcom vstupe „oznámil“ Kowalski.
Bystrý dobrodruh si všimne, že voľačo nie je v poriadku, v poslednej
chhvíli pred strelou uhne. Vrah však útočí ďalej. autor pasáž prerušuje
a náhli sa inam. suma sumárum nevieme, či Koniáš ostal nažive a ako
vlastne stihol tak rýchlo zareagovať. pochybnosti sa v nás vynárajú aj pri
identifikácii vraha. Kowalski sa síce rozhodol koniáša zabiť, pretože ho
považuje za zradcu…ale, nechceme veriť, že by sa tento dobrák odhodlal
k zákernému úskoku. Napokon vysvitne, že – hádam bude najlepšie, ak si
to prečítate sami. Žamboch teda skutočne dokáže s minimom rekvizít
skutočné divy. Už dávbno som si nevychutnal také dramatické bojové
scény, zaťažené minimom sprievodných faktov a kľučiek. Udalosti do seba
logicky zapadajú, situácia je prehľadná, nebezpečenstvo prichádza akosi
samozrejme – no o to hrozivejšie je. Hrdinovia sa rozhodujú a konajú
rýchlo, ako v skutočnom westerne čin je takmer rýchlejší ako myšlienka.
Keď sa Koniáš dozvie, že vrahom, ktorý má zničiť karavánu je chlapík,
ktorého, spolu so stvkou kumpánov najal na ochranu tábora, v zlomku sekundy
posielasvoju milovanú kristínu na konvalinky, sype ich do vína, aby
nepriateľov priotrávil. v rýchlosti však nestihne poriadne označiť
nádoby – a tak sa večerný pijáles (prinajmenšom v našich očiach)
mení na napínavú lotériu. Pôsobivosť akčných scén je umocnená dvojitou
povahou ich hlavného hrdinu, koniáša. Koniáš ako knihomoľ si vopred
vymyslí plán. obvykle riadne bizarný. prirodzene, sme zcedaví, či sa mu
podarí úspešne ho doviesť do konca. V toku deja sa však z
„intelektuála“ mení na šelmu-zabijaka, na primitíva reagujúceho
inštinktívne a nepredvídateľne. Teraz teda netrpezlivo čakáme nielen na
konečný výsledok, ale pozorne sledujeme každý pohyb htrdinu a hádame, či
sa bude držať plánu alebo zaimprovizuje. Vo vrcholných okamihoch akčných
scén nás autor podmanivo vťahuje do sveta dávnej epiky. Do sveta rozprávok,
bájí, mýtov a eposov. Do sveta, v ktorom sa menej myslelo a viac konalo, a
ktorý sa v nostalgicko-idealizovanej podobe najvýraznejšie premietol práve
do dobtrodružných románov a westernu. Žambochove postavy nie sú ľudia, ale
héroovia. O ich vnútornom živote nevieme takmer nič. Nepotrebujeme to.
V slobodnom epickom priestore divej krajiny sa dostatočne realizujú navonok.
prefíkaný a vynaliezavý Umwald, chlapec z ulice, nás očarí svojou
schopnosťou zistiť aj nemožné a byť takmer všade. Energická prostitútka
Rezka dokáže v rozhodujúcej chvíli nielen načúvať za správnymi dverami,
ale i odseknúť správnu hlavu. Obludne obrovský sochár Hammond nám splýva
s dvomi päťdesiatlitrovými vedrami plnými vody, ktoré akoby nič
dennodenne vláči do tábora. Svioju nadľudskú energiu vybíja v tesaní
sôch, aby v závere uskutočnil grandiózne dielo – drevený most ponad
priepasť v horách. Celkom príznačne hynie pri jeho obrane pred jazdcami na
koňoch. Rúti sa do spenenej rieky spolu s troskami svojho diela a jedným
z koní, ktorého holými rukami zhodil z mostu. Mĺkvy Kant, postavou
pripomínajúci troglodyta aj v najťažších chvíľach vytrvá pri
Koniášovi a umiera s pohŕdavou nadávkou na perách. Bonsetti, sklamaný
nevernou ženou, obludne chladný profesionálny zabijak, šíriaci okolo seba
skazu, svoje zúfalstvo obracia proti Koniášovi. Súboj však ostane
neukončený, pretože sa zjavia jazdci na čele s jedným z hlavných
ničomníkov, Dunom. Bonsetti hynie v spravodlivom boji, patetickú prehru
s hlavným hrdinom prenechá Dunovi. A napokon Koniáš samotný, húževnatý
rytier bez bázne ahany, schopný vyviaznuť z pazúrov magického šialenstva
a pomstiť sa zloduchovi, poťahujúcemu nitky v pozadí.
Individuálne osudy postáv sa odohrávajú na pozadí širších skupinových
scén. Vrchlným momentom knižky bezpochyby je popis bitky o most nad
priepasťou, v ktorom sa Žamboch ak nie vyrovnal, tak bezpochyby priblížil
k majstrom bojových scén klasických dobrodružných či historických
románov. Jehovieryhodne patetickí hrdinovia mi pripomenuli Zaglobu,
Skrzetuskeho či Podbipietu s jeho snom zoťať tri hlavy jedným úderom
v Trilógii Henryka Sienkiewicza alebo Dumasových mušketierov (prinajmenšom
Hammond vyznieval porthosovsky). Nadľudskí hrdinovia, idúci v šľapajách
Achilla a Hektora, neobmedzovaní nikým a ničím, poskytujú síce
jednoduché, no naveky inšpiratívne vzory obetavosti, hrdinstva a lásky.
Z uvedeného je hádam jasné, že Žambochovi hrdinovia nemohli a nesmeli byť
obmedzovaní barličkami mágie. Príliš úzky im však bol aj svet reálnej
histórie. Preto sa Žamboch rozhodol pre kompromis medzi westernom a fantasy.
Kompozíciu, štruktúru a obsah kovbojky vsadil do kulís vymysleného sveta,
aby unikol potrebe popisovať dejinné súvislosti. Ovzdušie westernovo
tvrdých mužov mu zasa na druhej strane poskytlo možnosť maximálne
zjednodušiť kulisy. Žiadne paláce, ani podrobné popisy miest. Nijaké
bizarné národy či krkolomné jazykolamy. Vrchol jazykového ozvláštnenia
tvorí moravský dialekt v ústach sympatického homosexuála Honzy Šobhaje
či ironicky ladené mená postáv (Kant , ako sme už spomenuli označuje
dobráckeho, no prostoduchého zabijaka s výzorom nenderatálca, hlavný
hrdina, vášnivý milovník kníh nosí meno jezuitu Koniáša, ktorý sa
preslávil ich pálením v pobielohoských Čechách a pod). Zdá sa, že
podobnosť s realitou (nablaho) vplyvnila i autora obálky. Žena v pozadí
má na krku krížik. Žamboch sa pri svojom sručnom popise reálií,
o náboženstve nike nezmieňuje. Neviem teda, odkiaľ ilustrátor nadobudol
istotu, že v ním vymyslenom svete žijú kresťania. V stupujúc do románu
Na ostřích epelí, a ocitáme v imaginárnom časopriestore Jednoducho,
namiesto vtedy na Západe môžeme hovoriť vtedy na kežských stepiach. Sme
v univerze, kde sa všetko podriaďuje mocnému, strhujúcemu a všetko
strhávajúcemu toku pravej, krištáľovo čistej ničím,
neriedenej epiky.
Hodnotenie: 9/10
Miroslav Žamboch, Na ostřích čepelí, Klub Julese Vernea, Praha 2001, 557s, 328 sk.