Vylízanci a machri

Robert Fabian – Carpe diem – 1. časť, Straky na vrbě, Praha 2005

Čakali sme a dočkali sme sa. Asi takto si oddýchli všetci „namlsanci“, ktorí neuroticky čakali na nový sľubný román Roberta Fabiana z prostredia „vesmírnej maríny“. A Carpe diem nás odmenilo, dokonca nadvakrát, pretože jeho rozsah si vyžiadal až dvojdielnu sériu. Asi nebudem jediná, ktorej na domácej scéne chýbajú akčné „scifíčka“, ktoré sa ľahko čítajú, a pritom nie sú brak. A Robert Fabian to presne vystihol. Napísal knihu, ktorá nadchne každého chlapa, a ja vôbec neviem, čo vlastne v tejto skupine hľadám, ale asi ma uchvacujú silní nebojácni svalovci, ktorí ma raz určite prídu zachrániť zo zajatia mäsožravej jedličky.

Carpe diem sa číta jedným dychom, pretože vás pohltí napínavý príbeh jeho hlavného hrdinu – „flákača“ z Mesiaca a neskôr kadeta Portera, ktorému nalinkuje ťažký život a naservíruje teplé chvíle zmanipulovaná súdna jurisdikcia. A ako to už v takých prípadoch býva, vždy môže byť ešte lepšie. Nezlomného Portera pošlú do vojenskej služby na 25 rokov a prvý výcvik musí absolvovať na základni na Marse. Tak som to napísala v jednej vete, ale v podstate sa väčšia časť deja odohráva práve počas Porterovho výcviku, v ktorom sa zjavia takmer všetky možné formy šikany a vojenskej drezúry. Napriek tomu kniha nie je „bucharom na mozog“ ani návodom na ďalšie použitie násilia v čitateľovom blízkom okolí. Scény sú profesionálne zvládnuté, prešpikované detailmi zbraní, vojenskej techniky, stratégie, a sú fyzikálne vierohodné, takže skladám aspoň gumičku z hlavy nad autorovou precíznou rešeršnou prácou. Snáď len tých skratiek bolo trošku viac ako muselo.

A po škole prišlo „prekvápko“. Už som si myslela, že docvičíme a padáme do druhého dielu, ale ešte sa zjavila pekná malá zápletka, aby sa spotený Porter mohol blysnúť v bahne s vyrysovanými bicepsmi. Ako prvú vlastnú akciu absolvujú mladí „mariňáci“ výsadok na neznámej terramorfnej planéte, ktorú pred svetom utajujú aj najvyššie kruhy. Tam ich takmer na kašu spracuje inteligentný les, skoro zožerú draci veľkí ako lietadlá, ale statoční chlapci utečú až pred neznámou dimenziou Démonov. Robert Fabian sa pochlapil, a aby ste si nemysleli, tak tento román nedrží len nejaká lineárna jednoúrovňová fabula. Napriek akčným scénam dokázal autor veľmi pôsobivo rozostrieť vývoj hlavnej postavy, ktorá sa plná beznádeje z neutešeného života, ktorý jej bol daný pri narodení v zlých pomeroch, dokáže zmeniť aj napriek nesprávnym predpokladom a návykom, a ktorá dokáže pochopiť, že jedna násilím vnútená šanca je veľmi dobrá šanca na život.


11. apríla 2005
Dagmar Mehešová