 |
Fanúšikov príbehov o čiernom Roganovi a jeho vernom vlkovi Goryvladovi určite poteší kniha Prízraky na Devíne. Najnovšia roganovka z pera Juraja Červenáka vychádza vo vydavateľstve Artis Omnis koncom apríla a my vám z nej na koštovku prinášame krátku ukážku.
Anotácia
Knieža Lučivoj, ktorý vytrhol Devín z avarských pazúrov, zostal bez mužského následníka. Významné hradisko na pomedzí Nitrianskeho a Moravského kniežatstva zdedí ten, kto si vezme za ženu Lučivojovu dcéru. Jej ruku si však treba zaslúžiť a pred uchádzačmi stojí nebezpečná úloha – musia premôcť tajomné prízraky v lesoch nad Devínom. Ak chce kňažic Pribina zvíťaziť nad besmi a svojím sokom Mojmírom, bude potrebovať pomoc. Z Kančej hory preto privolá černokňažníka Rogana a jeho verného sprievodcu Goryvlada. Rýchlo sa však ukáže, že stoja proti omnoho väčšej hrozbe, než sa spočiatku nazdávali.
V siedmej knihe o Čiernom Roganovi a vlkovi Goryvladovi sa autor historických a fantasy románov Juraj Červenák vracia do sveta slovanských mýtov a opäť ponúka čitateľom dobrodružstvo v štýle „meč a mágia“.
Ukážka z knihy Prízraky na Devíne
Začalo sa to o polnoci. Ako inak. Mesiac v splne stál vysoko na oblohe. Nočné nebo bolo v jeho svite takmer modré a stromy na bralách ako posypané strieborným prachom.
Goryvlad zdvihol papuľu, doteraz položenú na vystretých labách, postavil sa a nervózne švihol chvostom.
- Bratku?
Černokňažník precitol z driemot, zhodil zo seba plášť a zo sedu sa prehupol do podrepu.
„Skrč sa,“ šepol. „Pozor na oči.“
Goryvlad zaspätkoval do kríkov, spustil zadok na zem a hlavu sklonil ako pes v strachu pred výpraskom. Obaja si zachovali temné oči, čary v sebe zatiaľ nerozdúchali, nechceli sa prezradiť predčasne.
Noc rozpáral škrek. Vysoko nad priepasťou preletelo čosi čierne, rozviate. Krátko nato zaznel iný, nemenej divý hlas; modrastou škvrnou neba sa mihlo druhé zjavenie. Vresk prešiel do hrdelného smiechu.
Postupne prilietali ďalšie. Krúžili nad horou s výskotom, chichotom a brechotom. Rogan zaťal zuby. Hlasy sa mu zarývali až do špiku kostí.
Potom v neprehľadnom víre začali klesať do hlbiny. Podobali sa čiernym šmuhám, čo sa postupne splietajú do jedného chuchvalca. Vreskot sa mnohonásobne odrážal od skalísk a rozochvieval vzduch. Goryvlad vyceril tesáky. Rogan potlačil nutkanie pritisnúť si dlane na uši. Niečo mu však udrelo do očí. Čiernou spleťou sa ako svetelné nitky mihali striebristé záblesky. Tušil, čo to je.
Temný vír dosadol na priestranstvo pri ohnisku a potrhal sa na jednotlivé postavy v čiernych plášťoch. Ženy sa stále bezuzdne smiali, opantané vzrušením z nočného letu, v prívale sily pobehovali, krepčili, dupali, skákali. Postupne si rozopínali jagavé spony a zhadzovali zázračné plášte, akoby si strhávali krídla. Okolo stojaceho kameňa tancovali belostné nahé telá, dievčensky štíhle i zrelo plné, dokonca jedno vypasené, s bujne poskakujúcimi ňadrami.
Rogan ich zrátal. Sedem.
- Počkať, - ozvalo sa mu v hlave. – Čosi tu nesedí. Nemali doniesť aj…?
Nad horou skríkol ďalší hlas.
Strigy na dne preliačiny stíchli, ako keď utne. V prikrčených postojoch zdvihli zraky. Rogan a Goryvlad bleskurýchlo zaspätkovali do skrýše a z húštia civeli nahor.
Nad bralami zakrúžili ďalšie dva prízraky. Jeden z nich znovu zavyl a beštie v jame spustili oslavný škrekot.
Nové účastníčky zhromaždenia sa na široko rozprestretých krídlach čiernych plášťov spúšťali do kotliny. Hneď bolo vidieť, že tieto sú iné – nelomcovala nimi besná sila, nefrngali tam a späť a nevrieskali jedna cez druhú. Klesali rovno dolu, pokojne, chladnokrvne, namiesto bezuzdnej divokosti bolo v ich pohyboch čosi vznešené.
Dosadli medzi ohnisko a modlu. Jedna z nich mávla rukou. Z čiernej pahreby vyšľahli plamene. Sedem bosoriek zvýsklo a začalo skákať okolo vatry, až ich roztrasené tiene lietali po skaliskách.
- No teda. Obstojné čary. Možno to bude tvrdší oriešok, než sme mysleli. Predsa len by sa nám zišiel plán.
„Na to už je trochu neskoro,“ sykol Rogan a opäť vyzrel cez okraj previsu.
Odrazu zaplakalo dieťa. Tanec okamžite ustal, strigy stŕpli na miestach ako šelmy, medzi ktoré plesol kus mäsa.
„Je to tu,“ šepol Rogan. „Vravel som ti, že je toho schopná.“
- Hádal som sa?
Postaršia, ale hrdo stojaca čarodejnica, ktorá pred chvíľou šmahom zapálila oheň, sa otočila k svojej mladšej sprievodkyni. Tá zaváhala, ale keď ostatné strigy začali výhražne vrčať, rozhrnula si plášť a ukázala im čosi zabalené v kuse bieleho plátna. To čosi opäť hlasno zakvílilo.
Detský plač akoby z výzoru a správania žien nadobro vysal ľudskosť. Zakrádali sa k žene s dieťaťom ako zvery, blýskali očami a v dychtivých úškľabkoch vycierali zuby, dokonca sa lačne zalizovali.
Hlavná čarodejnica prudko rozpažila ruky s vystretými dlaňami, akoby črtala do vzduchu ochranný kruh. Strigy sa zháčili, podráždene zaprskali, niektoré o krok cúvli. Zavládlo ticho, len dieťa nespokojne mrnčalo.
„Mocnieme zo dňa na deň!“ zvolala veľkňažka. Rogana skoro prekvapilo, že hovorí ľudskou rečou. „Je nás čoraz viac. Dnes prijmeme do svojich radov vznešenú krv. Najprv ale musíš zložiť obeť, sestra. Obdarovať Mesačnú paniu!“
Mladšia žena sa zviezla na kolená. Sklonila hlavu a zároveň zdvihla k veľkňažke ruky s fňukajúcim batôžkom.
Divé ženy sa netrpezlivo mrvili a prsty s dlhými nechtami sa im krivili ako dravým vtákom. Vrchná čarodejnica sa však neponáhľala. Nenechala sa ovládnuť pudmi. Prikročila ku kľačiacej žene a pomaly prevzala dieťa. Chvíľu ho podržala v náručí, dokonca ho pohladila, potom však zdvihla obeť nad hlavu a prenikavo vykríkla.
Dieťa sa znovu rozplakalo, no hlások zanikol v škreku bosoriek.
„Poď.“ Veľkňažka sa odvrátila od ohniska a s dojčaťom privinutým k prsiam vykročila k modle. Matka dieťaťa vstala a nasledovala ju.
- Stále si presvedčený, že nepotrebujeme plán?
Rogan namiesto odpovede vytiahol z tulca šíp a priložil ho k tetive luku.
- No, ako myslíš.
Čarodejnica si jednou rukou pridržala dieťa, druhou vytiahla spod plášťa nôž s dlhou čepeľou. Rogan sa čudoval, kde ho mala schovaný, lebo všetky účastníčky obradu boli pod plášťami nahé.
„Musíš to urobiť sama,“ podala nôž mladej žene. „Vlastnou rukou. Dokáž Mesačnej panej svoju oddanosť. Dokáž, že si hodná jej priazne.“
Uchádzačka opäť zaváhala. Dieťa plakalo čoraz naliehavejšie, prerývane, priam sa zadúšalo pri prudkých nádychoch. Jeho matka uchopila nôž. Ostatné potvory sa zhrčili okolo modly, aby ani jedna kvapka krvi nevyšla navnivoč.
- Braček?
„Choď!“ sykol Rogan a oči mu vzbĺkli. Aj hrot šípu, čo mu skĺzol po pästi zvierajúcej driek luku, zažiaril.
Veľkňažka sa prudko zvrtla a zdvihla zrak k previsu.
Goryvlad vyrazil zo skrýše, zoskočil na kamenistú stráň a rozbehol sa k strigám. V očiach mu planul Krvavý oheň.
Rogan krátko zamieril a vystrelil – tetiva ho švihla do koženého chrániča zápästia. Plameň na hrote strely načrtol do tmy červenú šmuhu a zhasol medzi lopatkami jednej z bosoriek. Zrútila sa na tvár k nohám veľkňažky.
Tá besne zvrieskla – vznešenosť zmizla lusknutím prstov, zaraz sa aj v nej prebudila šelma. Svorka sa k nej pripojila, priepasť naplnil ohlušujúci huriavk.
Koniec ukážky
Podrobnosti o knihe
Prízraky na Devíne
Séria Čierny Rogan (3/3)
Autor: Juraj Červenák
Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2016
Väzba: pevná
Jazyk: slovenský
Počet strán: 232
ISBN: 9788089718627
Súvisiaci link:
Pozvánka: Červenák a Pavelková budú krstiť na SlavCone