Spisovateľská alchýmia, 4. časť: Ako sa vlichotiť cisárovi

Červenák: Brána Irkally

(Pozn. autorky: Séria článkov Spisovateľská alchýmia vychádza z mojich dlhoročných skúseností redaktorky, korektorky, porotkyne literárnych súťaží, lektorky literárnych dielní a aj spisovateľky. Pôvodne bola Spisovateľská alchýmia napísaná pre český časopis Pevnost, kde vyšla v roku 2009. Odvtedy ju priebežne aktualizujem, dopĺňam a vyšla v rôznych ďalších médiách. Niekoľko slovenských a českých vydavateľstiev si ju vyžiadalo, aby ju mohli posielať ako odpoveď začínajúcim autorom, ktorí im zasielajú svoje rukopisy. Na Fandom.sk čítate jej najnovšiu verziu. Začítajte sa teda. Ak sa nepoučíte, dúfam, že sa aspoň pobavíte.)


Predchádzajúce časti Spisovateľskej alchýmie:

1. časť – Desať chýb, ktoré otrasú kariérou nádejného spisovateľa

2. časť – Ako postaviť zlatú vežu

3. časť – Ako oživiť golema


Zaklapli ste poslednú stranu svojho románu, dopísali poslednú vetu poviedky. Všetko je tak, ako má byť, a ostal len pocit eufórie. Máte pocit, že ste dosiahli tvorivý vrchol a trháte cieľovú pásku? Vráťte sa na zem, priatelia. Pretože presne ako v rozprávke, svadbou Bajaju a princeznej sa to nekončí. Naopak, to ozajstné dobrodružstvo sa ešte len začína.


Zásuvka nie je tým pravým miestom

Iste, ak počas nasledujúcich desaťročí váš román zostane ležať v zásuvke alebo na harddisku, nikomu sa tým neublíži. Okrem toho textu. On chce ísť von, chce vidieť svet a aj byť videný. Jedného dňa nevydržíte znášať to tichučké klepanie neviditeľných hánočiek zvnútra zásuvky a rozhodnete sa konať. Ale ako, keď váš život sa doteraz skladal len zo školy/práce a večerov pri klávesnici? Môžete si vybrať: Buď vaše žitie zostane také aj naďalej, alebo sa so svojimi hrdinami vydáte na ďalšiu cestu – dobytie knižného trhu. O úskaliach takého dobýjania v praxi hovoria napríklad štyria slovenskí vydavatelia v tomto rozhovore na stránke Publico.


Je dôležité vyhrať

Pre začínajúcich autorov sú súťaže výhodným odrazovým mostíkom. Zoznam súťaží a termíny uzávierok si bez problémov vygooglite na internete alebo si jednoducho prezrite periodiká zamerané na fantastiku (alebo proste kliknite sem: Fantastické literárne súťaže). Pre vaše vlastné dobro sa však zúčastňujte len tých súťaží, kde pre víťaza aj niečo kvapne. Počuť svoje meno v ľúbezných súvislostiach v miestnom rozhlase, potriasť si rukou s kultúrnym referentom či starostom je síce prvých pätnásť minút príjemné, ale ak potom nenasleduje konkrétnejšie ocenenie vašich kvalít, písanie do súťaží vás čoskoro prejde.

Tým ocenením nemyslím práve peniaze. Začínajúceho spisovateľa určite poteší aj balík kníh podľa vlastného výberu, bejzbalová čiapka s logom sponzora alebo voľné vstupenky na očakávanú filmovú premiéru. Najdôležitejšie ale je, či váš pobyt na najvyšších priečkach zaručuje aj uverejnenie vášho diela, obzvlášť v celoštátnom časopise, navštevovanom internetovom portáli, v zborníku alebo antológii. Autorom ste od chvíle, keď vám príde na um prvá myšlienka, ale spisovateľom sa stávate až vtedy, keď vás ľudia čítajú. Iste, na prvýkrát vás zahreje, keď svoju poviedku uvidíte v samizdate vytlačenom na kopírke organizátorovej maminky. Po tretíkrát ale takáto forma publikácie zahreje už len ako papier na podpálenie táboráka.

Pri zasielaní textov do súťaží dodržujte podmienky stanovené organizátormi. Bola by škoda, keby vaše skvelé dielo bolo diskvalifikované len preto, že ste každú stranu podpísali svojím menom, hoci súťaž je anonymná. Ak sa v propozíciách píše o „rukopise“, neznamená to, že máte poslať servítku počmáranú ceruzkou. Zvyčajne vyžadujú text vytlačený jednostranne s nejakým príslušným fontom, počtom riadkov na stranu (takýto zvyk majú aj mnohé vydavateľstvá). Je to kvôli prehľadnosti a obyčajne aj preto, aby si porotca alebo redaktor mohol robiť o prečítanom texte poznámky priamo na mieste, ktorého sa poznámka týka. Nesnažte sa túto požiadavku obísť a nahustiť drobulinký text obojstranne, lebo takto si milosť porotcov či redaktorov nezískate. Ak máte poslať prácu elektronicky, vyvarujte sa vkladania svojich diel priamo do tela mailu alebo do súkromnej správy pre usporiadateľa na sociálnej sieti. Ani SMS-ka nie je bohvieaký nápad a verte, že organizátori neocenia vašu kreativitu, ak vytlačené stránky vášho diela odfotíte mobilom a pošlete ako obrázky. Dbajte na limit znakov, ak niečo také stojí v podmienkach. Neposielajte do súťaže desať svojich poviedok s tým, aby si z nich organizátori vybrali tie, ktoré vyhovujú podmienkam súťaže, prípadne „tie najlepšie“.

Autori sa často pýtajú, či môžu do súťaže, kde je jednou z podmienok doterajšie nezverejnenie príspevku, zaslať poviedku, ktorá už bola na internete. Odpoveď je jednoduchá: Môžu. Ak bola poviedka na internete tajne a nikto ju nikdy nevidel.


Má dať, dal

Ak nechcete kráčať pomalou cestou súťaží, môžete na vydavateľov zaútočiť priamo. Začínajúci autori sa ma často pýtajú: „Ako nájsť vydavateľa?“ Pre toho, kto už videl nejakú knihu, nie je žiadne tajomstvo, že názov vydavateľstva sa uvádza na každej publikácii, častokrát aj s adresou. Človek, ktorý vie čítať, by nemal mať žiadny problém vyhľadať si kontakty na vydavateľstvo (prípadne vydavateľstvá), ktoré publikuje jeho obľúbené knihy. Dokonca pri tom nemusí ani vstať zo stoličky, stačí zájsť na stránku hociktorého internetového kníhkupectva, prípadne trochu pogúgliť.

Ale ani na tých najlepších, no zatiaľ ešte neznámych spisovateľov šéfovia knižných domov zvyčajne nestoja v rade. Ak by sa predsa len rozhodli pustiť do rizika, je pre začínajúceho autora výhodné mať za chrbtom nejakú podporu, najlepšie finančnú. Skúste prísť za riaditeľom vydavateľstva s vetou: „Mám knihu a mám na ňu peniaze,“ a skúste prísť len kopou popísaných hárkov, potom pochopíte rozdiel.

Sponzorov nájdete hocikde. Ich motivácie oblažiť vás nejakou peňažnou čiastkou sú rôzne. V niektorých prípadoch ide o solventných milujúcich rodičov autora. Niektorí jednoducho radi vidia názov svojej firmy na prebale kultúrneho produktu, druhí s chuťou pomáhajú, pretože si dokazujú, že na to majú, iní potrebujú preprať nejakú tú sumičku. Sú organizácie, ktoré majú sponzorovanie kultúrnych aktivít v náplni práce, dokonca na to majú oddelenie, napríklad na Ministerstve kultúry SR. Žiadajte (podľa regúl) o granty. Pokúsiť sa žiadať o grant môžete napríklad aj Fond na podporu umenia, ale ak sa prehrabete internetmi, nájdete viacero programov a nadácií pre tvorivých ľudí. Hanblivosť a ostýchavosť odložte bokom – oni majú peniaze, vy máte talent alebo aspoň vôľu, tak prečo ich neskombinovať?

Majte však na pamäti, že ak vám niekto potrebné peniaze dá, neurobí to väčšinou kvôli nejakej knižke, ale kvôli vám. Preto jednajte osobne. Opýtajte sa známych alebo sa chopte zlatých stránok. Nebuďte malicherní, dohodnite si stretnutie pokiaľ možno s najvyšším činiteľom v danej organizácii. Nešetrite na sekretárkach, nezriedka majú väčšie právomoci ako ich šéfovia. (Pretože tí si nedokážu spomenúť, kam tie právomoci pred pár rokmi založili.)

Rátajte s tým, že väčšinu manažérov tvoria muži. Dámy tu majú teda istú výhodu. Slečny nastávajúce spisovateľky, nehanbite sa vziať si na stretnutie so sponzorom nejaké elegantné šaty zdôrazňujúce váš pôvab. Rafinovaný mejkap tiež nič nepokazí. Ak je ale na vedúcej pozícii žena, máte dve možnosti:

  1. Obliecť sa triezvo a zapôsobiť na jej pocit spolupatričnosti, prípadne potlačovanú túžbu natrieť to tým hajzlom chlapom.
  2. Vziať so sebou niekoho, koho môžete presvedčivo vydávať za svojho švárneho brata, a kto dokáže šarmantne poukazovať na vaše výnimočné literárne nadanie a katastrofálnu hanblivosť.

Páni, samozrejme, uplatnia opačné garde. V oboch prípadoch odporúčam zistiť si o potenciálnom sponzorovi vopred čo najviac. A keď sa náhodou niečo nepodarí, nevadí, proste sa poberte o dom ďalej.


Dobrý priateľ je viac ako zlá rodina

Keď už máte nejakú tú vyhratú súťaž za sebou (prípadne príjemnú sumu od sponzora), pokúste sa zaútočiť na najbližšie vydavateľstvo. Vaším baranidlom je talent a vízie vydavateľa, čo s vaším nadaním dokáže pre svoj prospech urobiť. Áno, vydavateľ to robí prioritne pre seba, nie pre blaho národa alebo vašu roztrasenú autorskú dušičku. Môžete teda na vydaní svojej knihy pracovať metódou pokus – omyl alebo môžete dať na odporúčania (fungujú oboma smermi – buď vás niekto odporučí vydavateľovi, alebo niekto nejakého vydavateľa odporučí vám). Ak váš pokus vyjde a kniha tiež, môže to znamenať začiatok dlhoročnej spolupráce a aj neformálnych vzťahov – veď vydavateľ je spolurodičom vášho diela. Úprimný symbiotický vzťah, ktorý je pre obe strany užitočný, rokmi zvyčajne rastie na kvalite. Ak je spisovateľ stále schopný produkovať originálne diela, ktoré zabezpečia vydavateľovi živobytie, bude ním hýčkaný ako autor i ako človek. Alebo na neho vydavateľ aspoň nebude príliš kričať a zdráhať sa pri platení honorárov. Ak sa časom niečo pokazí, nič vás nestojí hodiť reč s iným vydavateľom.

Extrémne okúňaví alebo zaneprázdnení autori môžu pre kontakt so sponzormi, vydavateľmi, fanúšikmi atď. využiť služby literárneho agenta. Agentom nemusí byť práve platený profesionál. Niekedy poslúži komunikatívna maminka, bratranec alebo kamarát s podrezaným jazykom, ktorý „vie ako to chodí“.

Ak náhodou niekto nadobudol dojem, že keď mu vyjde prvá knižka, za honorár sa môže rovno presťahovať na atol Bora-Bora, nech rýchlo vytriezvie. Bora-Bora síce nie, ale keď bude autor naozaj usilovný a úspešný, na dovolenku pri mori a pár pochutín podľa vlastného výberu si písaním zarobí. A ak si popri písaní podrží ešte normálnu prácu alebo dedičstvo po strýkovi, jeho príjem sa síce stále nevyrovná platu poslancov v Národnej rade, ale autor môže aj tak viesť celkom spokojný život.


Vlastné vydavateľstvo

Ak všetko, čo bolo dosiaľ spomenuté, zlyhá, súčasnosť ponúka ďalšie alternatívne možnosti, ktoré však vyžadujú trochu iný prístup. Jednou z nich je založiť si vlastné vydavateľstvo alebo vydať knihu vlastným nákladom. Táto možnosť je vhodná pre aktívnejších autorov, pretože vyžaduje pomerne značné osobné zainteresovanie do procesu zháňania financií, príprave knihy do tlače, komunikácie s tlačiarňou, distribúcie knihy a s tým spojené účtovno-administratívne povinnosti. Ak láskou k takýmto aktivitám neoplývate, oslovte priateľa, ktorému sú takéto činnosti blízke. Nezabudnite, že (pokiaľ sa tomu sami profesionálne nevenujete) budete určite potrebovať (a zaplatiť) kvalitného redaktora, korektora a grafika, a pokiaľ si neplánujete kúpiť hotovú obálku, ešte aj výtvarnika. Ináč vaša kniha aj napriek všetkej námahe bude stáť zaprd.

Ak nie ste dedičom po bohatom strýkovi, z hlbín internetu sa vynára možnosť crowdfundingu. Teda vypracujete si projekt vydania vašej knihy, zverejníte ho na internetovej crowdfundingovej platforme a budete sa snažiť osloviť čo najviac ľudí, aby vám na knihu prispeli. Možností máte viacero, napríklad Startlab, Startovač a i. Keď sa to všetko podarí, jedného dňa budete držať vašu knihu v ruke. A potom sa v rámci kampane budete všemožne snažiť, aby sa o vašej knihe vedelo, budete si dohadovať rozhovory s médiami, tweetovať, facebookovať, instagramovať, chodiť po školách a knižniciach, besedovať s ľuďmi a keď už tam budete, prípadne aj predávať záujemcom svoje knihy rovno z ruky.


Elektronická kniha

Pokiaľ nie ste práve aktívny typ, ešte stále nemusíte hádzať flintu do žita. V prípade, že nebazírujete na šušťaní papiera a vôni tlačiarenskej farby, stále je tu možnosť vydať knihu elektronicky. Alternatív je viac – od vlastnoručnej úpravy knihy a jej zavesenia na ľubovoľnej internetovej stránke po prenechanie technických a obchodných záležitostí na profesionálne internetové kníhkupectvo. Podľa dohody za istú odmenu vašu knihu spracujú, zaradia do svojho e-shopu, budú propagovať a ponúkať, a v prípade, že o knihu bude záujem, aj vám kvapne nejaké to euríča z predaja.


Daň za slávu

V živote každého spisovateľa raz za čas dôjde k situácii, keď je donútený „predniesť prejav“. Všeobecne sa traduje, že ak je autor výrečný na stránkach svojho textu, bude bonmoty súkať z rukáva na počkanie, najmä ak mu bude do očí páliť množstvo reflektorov a bleskov fotoaparátov (časom objavíte čaro slnečných okuliarov nosených aj dnu). Nie každý má však dar reči na verejnosti, naopak. Mnoho tých najlepších spisovateľov sa väčšiemu množstvu ľudí vyhýba, pretože to, čo im chceli povedať, odovzdali už papieru alebo počítaču. Keď už ale na tie reflektory a mikrofóny dôjde, zapamätajte si: Nie ste povinní robiť zo seba šaša len preto, aby vás potom pustili k prestretému stolu. Aj keď je to recepcia na vašu počesť, nie ste povinní ničím iným, než logikou a slušnosťou.

To, že vás – alebo aspoň vaše meno – ľudia poznajú, prináša dva výrazné postoje: Jedni vás chvália, druhí ohovárajú. Najhoršie, čo môže spisovateľ urobiť, je uveriť v to, že je najlepší. Aj na vrchole najväčšej slávy by v každom malo zostať semienko pochybností o sebe samom, ktoré ho udrží pri zdravom rozume až do konca kariéry. Ak spisovateľ uverí vo svoju vševedúcnosť a všemohúcnosť, pôjde to s ním rýchlo z kopca alebo sa z neho stane vzťahovačný starý poprdák, ktorý sa zubami-nechtami drží svojej niekdajšej obľuby.

Ak vás ohovárajú, zamyslite sa nad tým. Pokiaľ to, čo hovoria, je pravda a môžete s tým niečo urobiť, urobte to. Ak to pravda nie je a nie je vo vašej moci ohováraniu zabrániť, berte to ako daň. Daň za slávu. Prinajhoršom sa o sebe dozviete pár zatiaľ neznámych zvukomalebných slov alebo zaujímavých faktov, ktoré môžete využiť vo svojom najnovšom románe. Aj s ohováračom.


Píšeme pre seba alebo pre publikum?

Keď zrátame všetky časti spisovateľskej alchýmie, uvidíme, že ako v motívoch, tak v témach aj spôsoboch ich spracovania má autor široký výber. Ak chcete instantný úspech, snažte sa postihnúť témy, štýl a spôsob rozprávania (všimnite si, že som nepoužila slovo „kopírovať“) niektorého zo súčasných najvychytenejších autorov. Kritika a všadeprítomní knihomoli si síce o vás budú otierať papuľu, vydavatelia vás ale budú nosiť na rukách. Aspoň dovtedy, kým sa čitateľom váš štýl nepreje a vaše knižky neprestanú zarábať. Ak máte iné ambície, môžete skúsiť niečo celkom nové a originálne alebo oprášiť také staré témy a spôsoby spracovania, že sa ich komerčne orientovaní autori boja dotknúť hoci aj káblikom bezdrôtovej myši. Musíte ale rátať s tým, že ľuďom chvíľu potrvá, kým pochopia, že nové môže byť lepšie, takže si svoju slávu ani peniaze veľmi neužijete. Ale pretože vaši potomkovia budú mať právo nakladať s vaším dielom 70 rokov po vašej smrti, vaše deti, vnuci a pravnuci si budú užívať koktaily na exotických dovolenkách a vystatovať sa v médiách, ako často vymieňajú kvety na vašom hrobe.

A sme späť pri zásuvke. Nie je zlé sa pri písaní zamýšľať nad tým, komu je vaša kniha určená. Rovnako nie je zlé písať si ju jednoducho pre seba a potom skúsiť šťastie, či sa nezapáči aj niekomu druhému. Nebojte sa v literatúre života ani smrti. Nebojte sa naklásť tomu panghartovi vášmu hrdinovi, čo sa do neho vojde. Nech ukáže, čo je zač a že za to stojí. Veď preto ľudia čítajú príbehy. Lebo chcú niekomu držať palce, chcú dobrodružstvo, ktoré ste vymysleli, prežiť s ním… aby si potom večer sami mohli ľahnúť bez rán na tele či duši – pretože tie si už za nich vyžral váš hrdina. Hľadajte správny bod na osi „toto áno, áno, áno – no ale toto už naozaj nie“, a nemajte strach, že to niekoho bude bolieť. Veď tak, ako si to užívate vy, si to môžu užiť tisíce ďalších, či už ide o strach, napätie, bolesť alebo lásku.

Raz som sa pri pive spýtala Ďura Červenáka: „Prečo to vlastne našim hrdinom robíme?“

Ďuro sa krátko zamyslel a potom povedal: „Pretože môžeme.“

Vy môžete tiež.

S nádejou,

Alexandra Pavelková


Poznámka

Ako jazyková pomôcka vám môže poslúžiť aj Online štylistický editor Umberto, ktorý vyvinul Rastislav Weber v spolupráci s Alexandrou Pavelkovou a je k dispozícii každému autorovi zadarmo.


Recenzentka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej predposlednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM, a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá je dostupná aj ako audiokniha. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.


27. septembra 2011
Alexandra Pavelková