Spisovateľská alchýmia, 1. časť: Desať chýb, ktoré otrasú kariérou nádejného spisovateľa

Čarodejky na cestách

(Pozn. autorky: Séria článkov Spisovateľská alchýmia vychádza z mojich dlhoročných skúseností redaktorky, korektorky, porotkyne literárnych súťaží, lektorky literárnych dielní a aj spisovateľky. Pôvodne bola Spisovateľská alchýmia napísaná pre český časopis Pevnost, kde vyšla v roku 2009. Odvtedy ju priebežne aktualizujem, dopĺňam a vyšla v rôznych ďalších médiách. Niekoľko slovenských a českých vydavateľstiev si ju vyžiadalo, aby ju mohli posielať ako odpoveď začínajúcim autorom, ktorí im zasielajú svoje rukopisy. Na Fandom.sk čítate jej najnovšiu verziu. Začítajte sa teda. Ak sa nepoučíte, dúfam, že sa aspoň pobavíte.)


Nuž, stalo sa, že vás nečakane kopla múza. Pocit plnosti v hlave vám nedovolil jesť, spať alebo vykonávať príjemnejšie činnosti. Nakoniec vás nutkanie prinútilo uvariť si kávu, sadnúť k počítaču a po nociach a víkendoch chrliť slovo za slovom, kým kríže spolu s očami neodišli do kelu. Za svoju kratochvíľu ste draho zaplatili. Voľačo stáli lieky, o niečo viac vyhrážky učiteľov alebo zamestnávateľov a tiež šomranie rodinných príslušníkov, pretože podľa nich by ste konečne mohli niečo urobiť aj pre školu, prácu alebo domácnosť.

Ale vy viete, prečo ste to obetovali. Stvorili ste Dielo – zo svojich myšlienok, z vlastného potu a krvi, a teraz sa pred vami odvíja červený koberec literárnej slávy. Čakajú vás autogramiády, besedy s čitateľmi, interview, pozvanie do televízie a hádam aj ponuka na sfilmovanie plodu vášho snaženia popredným hollywoodskym štúdiom.

Tak prečo, dočerta, vaša práca vypadla už z prvého kola? Prečo každý z piatich časopisov a všetkých desať vydavateľstiev, kam ste ju poslali, odpovedali negatívne? Dobre, možno nemajú vkus, a tak ste svoje dielo altruisticky umiestnili na internete pre potešenie všetkých. Tak prečo vás čitatelia v komentároch posielajú do… lesa radšej sadiť ihličnany?

Len pokoj. Zrejme sa stala chybička, ktorú ste si vo svojom kreatívnom nadšení nevšimli. Nie ste v tom sami. Takýchto chýb už v súťažných textoch, v tvorivých dielňach alebo na redakčných stoloch bolo… V nasledujúcich podkapitolách sa pokúsime identifikovať desať najčastejších z nich a tiež nájsť spôsob ako sa týmto chybám vyhnúť. Keď nie na prvýkrát, tak na ďalší určite (pozn. red.: Snaživejší môžu nazrieť do pôvodnej verzie tohto článku z roku 2003 s názvom Ako nepokaziť poviedku, kde nájdu napríklad bohatšiu časť o nutnosti znalostí gramatiky).


1. Akýkoľvek text, ktorý napíšem, je román alebo poviedka

Táto povera je medzi zelenáčmi veľmi frekventovaná. „Bojovali, potom zase bojovali a ešte stále bojovali“ alebo „takto som umrel“, prípadne „a teraz vám poviem dačo o sebe,“ obvykle nie je románom ani poviedkou. Román alebo poviedka obsahuje príbeh či aspoň zdanie príbehu. Má navodiť atmosféru, udržať čitateľa v napätí a prekvapiť ho pointou. Samozrejme, sú majstri, ktorí vedia napísať pútavý román aj bez príbehu, ale takých je málo.

Riešenie:

Dôkladne si celý dej premyslite. Vyberte si vhodného rozprávača. Ak máte vybratý originálny motív (prípadne motív neoriginálny, ktorý plánujete spracovať originálnym spôsobom), rozhodnite sa pre vhodnú kompozíciu (návod nájdete v ďalšom pokračovaní Spisovateľskej alchýmie). Potom píšte. Ak sa vám zdá, že sa niekde zasekávate, vyškrtajte z textu nefunkčné veci. Naopak, nezabudnite zakomponovať dôležité fakty, ktoré vedú k zlomovým situáciám v deji alebo v správaní sa hrdinov. Vy o nich síce viete, ale nehanbite sa ich včas prezradiť aj čitateľovi. Keď hrdina pri večeri znenazdajky prebodne svojho najlepšieho priateľa, nebude stačiť, ak nad jeho mŕtvolou chladnúcou v paradajkovej omáčke deklamuje: „Bol to zradca.“ Vy to musíte podložiť dôkazmi. Nepoužívajte „autorské“ riešenie typu: „Zrazu sa z neba zniesla neznáma nahá krásavica, zbavila hrdinu pút a panictva a ošetrila mu rany. Potom zase odletela a už nikdy ju nevidel." Nebude to fungovať, ani keď nahú krásavicu nahradíte mimozemšťanmi alebo bielym čarodejníkom. S potenciálnymi východiskami sa má čitateľ zoznamovať v náznakoch, aby si sám mohol domýšľať, ako sa príbeh skončí, a potom byť príjemne prekvapený, keď to dopadne úplne inak, ale predsa logicky na základe predchádzajúce­ho deja.


2. Keď píšem fantasy alebo sci-fi, môžem tam dať hocijaký nezmysel – aj tak je to všetko iba fikcia

Aj príbeh žánru sci-fi alebo fantasy má pôsobiť funkčne a logicky v prostredí, v ktorom sa odohráva. Dej, atmosféra a postavy majú byť prirodzené, dôveryhodné. Science fiction, fantasy alebo horor sú príťažlivé len vtedy, ak by sa príbeh za určitých okolností alebo v určitom svete mohol naozaj odohrať.

Riešenie:

Ak vymyslíte mimozemskú technológiu, musíte ju vedieť uplatniť. Ak vymyslíte mytologické alebo inoplanetárne zviera, je pre vášho hrdinu zdravé vedieť aspoň to, čím sa tá beštia živí. Naštudujte si problematiku, ktorej sa venujete, prípadne píšte len o tom, čomu rozumiete. Napríklad pri písaní fantasy sa sotva zaobídete bez istých znalostí historických zbraní, šermu, anatómie, jazdectva, astronómie, pravidiel prvej pomoci a podobne. Znalosti v odbore výroby kvasených nápojov, mečov alebo konských postrojov sú pre vás výhodou.


3. Keď mám dobrý príbeh, na jazykovej stránke nezáleží

Omyl. Zlá gramatika a štylistika zhoršuje kvalitu textu a odvádza čitateľovu pozornosť nežiaducim smerom. Keď porotca vracia nad vašou slovenčinou, ťažko môžete rátať s vysokým hodnotením. Rovnako je na prvýkrát nezvládnutý jazyk vítaným dôvodom pre redaktora, aby sa nemusel vašou prácou zaoberať a išiel na radšej pivo.

Riešenie:

Ak sa v gramatike a štylistike necítite práve najistejší, požiadajte niekoho skúsenejšieho, aby vám pomohol. Veď už len písanie čiarok je celá veda a čo ešte štýlotvorné prostriedky? Ak máte slabšiu slovnú zásobu, používajte synonymický slovník. Pokiaľ pracujete s textovým editorom, nebojte sa tezauru. Nebolo by zlé pod nejakou zámienkou navštíviť bývalú učiteľku slovenčiny s rukopisom a príslušným argumentom (kyticou, bonboniérou alebo lístkami do kina a pod.). Určite sa nejako dohodnete. Poslúžiť vám rozhodne môže aj Online štylistický editor Umberto, ktorý vyvinul webmaster Fandom.sk Rastislav Weber v spolupráci so mnou a je k dispozícii každému autorovi zadarmo.

Ak sa s tým silou-mocou pokúšate popasovať sami, investujte do príručky pravopisu a štylistiky a nejakej učebnice slovenského jazyka pre 6. – 7. ročník základnej školy. Pretože zdanlivo najjednoduchšie veci sa môžu stať základným kameňom vášho úrazu na poli literatúry. Zoberme si napríklad taký odsek. Všeobecne platí: Jedna osoba + jedno miesto + jeden čas = jeden odsek. Pokiaľ tá istá postava urobí niečo nečakané alebo akčné, je vhodné to zdôrazniť to novým odsekom.

Príklad:

„Brr, Esme, ty máš nohy ako ľad, to ti teda poviem. Máš ich úplne meravé.“

„To teda nie. Mám ich teplučké a ako vo vatičke.“

Ticho. Naraz:

„Topánky! Tvoje topánky! Ty máš na nohách topánky!“

(Terry Pratchett: Čarodejky na cestách)

Z bežných jazykových prehreškov si môžete vybrať krkolomný slovosled, neznalosť významu cudzích slov, vulgarizmy na zlom mieste alebo aj opakovanie slov a mien. Ak sa váš hrdina volá Ronan, nevolajte ho Ronan pri každej príležitosti. Využite to, čo ste o ňom už čitateľovi prezradili. Takže z Ronana môže byť o tri riadky nižšie barbar, inde polonahý obor alebo Cimmeran.

Poznámka: Vulgárny alebo nespisovný prejav je v niektorých prípadoch žiaduci – pokiaľ si to vyžaduje váš umelecký zámer. Väčšinou sa týka priamej reči, respektíve pokiaľ si zvolíte za rozprávača mentálne retardovaného zametača ulíc.


4. Nemusím sa zaoberať opravovaním, korektúry mi urobí redaktor

Je možné, že keď sa presadíte v niektorej súťaži, vaša poviedka sa dostane do zborníka a váš román sa dočká peknej obálky, na texte naozaj zapracuje profesionálny redaktor či korektor. Keď ale posielate do súťaže alebo vydavateľstva text, v ktorom sa hrubice mastia s preklepmi a všetkým stúpa po krkoch nečitateľný font, sotva čitateľa omráčite svojím výnimočným talentom.

Riešenie:

Kúpte si nejakú knihu alebo časopis a všímajte si veci, ktoré vám doteraz unikali – ako je predsadenie textu, delenie slov, medzery alebo pravidlá písania priamej reči. Text si po sebe prečítajte, prípadne dajte skontrolovať bývalej učiteľke z gymnázia (nezabudnite na kvety a lístky do kina).


5. Čím dlhšie, tým lepšie

V literatúre to neplatí. Poviedka má byť esenciou príbehu. Román má uspokojiť čitateľa bez toho, aby v ňom bolo jediné slovo navyše. Využívajte príslovie o puške nad kozubom. Ak tam visí, do konca knihy musí aspoň raz vystreliť. Podrobné vysvetľovania technických záležitostí, dialógy, ktoré sú len prázdne táraniny, postavy, ktoré neurobia nič podstatné, sú zbytočné. Rozvláčny text čitateľa unavuje a zbavuje ho motivácie prečítať sa ku koncu.

Riešenie:

Škrtať.


6. Iných autorov nečítam, aby som si nepokazil štýl

Ak od samého začiatku cieľavedome pracujete na originálnom šokujúcom štýle, výsledkom bude pravdepodobne text, ktorý sa bude páčiť jedine vám.

Riešenie:

Zabudnite na štýl. Nehanbite sa siahnuť po dobrej knihe a zamyslieť sa nad tým, prečo ju považujete za dobrú. Keď sa niečo z cudzieho štýlu prenesie do vášho, nevadí – svoj ráz si utvárate podvedome vzájomným pôsobením rôznych faktorov. Tak prečo by mal dobrý príklad prekážať?


7. To, čo som práve dokončil, je najgeniálnejšie dielo, aké kto kedy napísal

Takýto prístup je normálny. V mysli máte odraz príbehu tak, ako ste ho v priebehu dní a mesiacov budovali, so všetkými logickými prepojeniami, príčinami a dôsledkami. Váš zámer sa ale nemusí zhodovať s výsledkom, teda „hotovým“ textom v počítači.

Riešenie:

Nechajte text odležať. Venujte sa iným veciam, choďte na dovolenku alebo vymaľujte byt. Po nejakom čase si svoje dielo znovu prečítajte. S odstupom času budete prekvapení, aké hlúpe sa vám bude zdať a koľko v ňom nájdete chýb.


8. Všetci hovoria, že je to skvelé

Ide o častý jav, najmä keď čitateľmi sú vaši blízki.

Riešenie:

Dajte svoj výtvor prečítať niekomu, kto vás neľúbi a nič vám nedlhuje.


9. Poslal som svoje dielo do súťaže/vydava­teľstva a ani pes po mne neštekol

I také veci sa stávajú, ale napodiv často na vine nie je arogancia usporiadateľov súťaže či redaktorov.

Riešenie:

Ešte raz si prečítajte pravidlá súťaže a skontrolujte, či ich váš text neporušil. Nič totiž tak nepopudí administrátora súťaže, ako keď mu namiesto inzerovaných 10 normostrán s viditeľne vytlačeným a označeným textom príde 70 rukou načmáraných a doškrtaných hieroglyfov na ošklbanom kockovanom papieri. Skontrolujte si aj poštovú či e-mailovú adresu, na ktorú ste svoje dielo posielali – roztrasená a nedočkavá dušička nádejného autora v prízemnom finále niekedy dokáže narobiť poriadnu paseku.


10. Literárne dielo má prinášať morálne posolstvo

V podstate je táto domnienka správna. Ale to, čo chcete odovzdať svetu, nesmie vytŕčať nad vlastným príbehom a robiť tak text nečitateľným.

Riešenie:

Nepodceňujte čitateľa – pravdepodobne vie používať vlastný mozog. Keď napíšete svoje dielo tak, aby sa nad ním zamyslel, určite príde na to, čo ste ním chceli povedať.

Na druhej strane, poviedka ani román nemusia byť zlé, aj keď nenesú žiadne posolstvo. Keď čitateľa pobavia, poskytnú mu na chvíľu radosť zo života, autor môže byť šťastný, že sa mu podarilo aspoň to.

Navyše, keď sa stanete uznávanými a slávnymi spisovateľmi, kritici budú vo vašich dielach oslavovať také morálne posolstvá, o ktorých ste ani netušili, že ste ich napísali.

S nádejou,

Alexandra Pavelková


Nasledujúce časti Spisovateľskej alchýmie:

2. časť – Ako postaviť zlatú vežu

3. časť – Ako oživit Golema

4. časť – Ako sa vlichotiť cisárovi


Poznámka

Ako jazyková pomôcka vám môže poslúžiť aj Online štylistický editor Umberto, ktorý vyvinul Rastislav Weber v spolupráci s Alexandrou Pavelkovou a je k dispozícii každému autorovi zadarmo.


Recenzentka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej predposlednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM, a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá je dostupná aj ako audiokniha. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.


6. septembra 2011
Alexandra Pavelková