 |
Aké by bolo dvadsiate storočie, keby v Sarajeve roku 1914 Gavrilo Princip nezastrelil Ferdinanda, následníka rakúskeho trónu? No, minimálne by Hašek musel vymyslieť do Švejka inú úvodnú vetu.
Román Projekt Zenta slovenského autora Martina Juríka má však oveľa širšie ambície. Aplikuje populárnu (a nesprávne chápanú) metaforu z teórie chaosu a neúspešný atentát je preň mávnutím krídiel motýľa, ktoré zmení celý svet.
Predovšetkým nevypukne prvá svetová vojna a po nej ani druhá. Rakúsko-Uhorsko sa nerozpadne, ba naopak, vyšvihne sa medzi svetové veľmoci a stane sa lídrom vedeckého výskumu. Habsburgovci zostanú na tróne a ich poddaní sa dočkajú samých plusov a sociálnych istôt. Estetika sveta ustrnie pri monštróznych cylindroch, nadýchaných dámskych róbach a secesii cizelovanej do steampunkových ornamentov (bez akéhokoľvek náznaku punku, samozrejme). Objav antigravitácie urýchli kolonizáciu Slnečnej sústavy a začiatkom nového tisícročia sa stanú medzihviezdne lety realitou.
Alternatívny vesmír
Toľko situačná správa. Ako to už v alternatívnych históriách býva dobrým zvykom, niekto (v tomto prípade hlavný hrdina Karl Jetting) napíše knihu o tom, ako by vyzeralo dvadsiate storočie v tej opačnej verzii (teda v našej realite). Naskytne sa mu tým šanca lapidárne vysvetliť, v akom barbarskom svete to vlastne žijeme. A je to zábavné vysvetľovanie, pokiaľ sa týka spoločnosti a politiky. Naša roztrieštenosť národných štátikov versus ich federatívna ríša, demokraticko-liberálny chaos proti osvietenému monarchovi. Z tejto perspektívy vyzerajú aj národní buditelia ako neplodný homosexuálny spolok produkujúci len nezmyselné mýty a pózu večnej obete. Všeobecne pozitívny dojem z C.K. ordnungu nenaštrbí ani všadeprítomný tieň absolútnej štátnej moci, o ktorej nikto priamo nehovorí, no každý má pred ňou rešpekt.
Práve tento rešpekt je prvotnou silou, ktorá Karla vtiahne do víru dobrodružstva kozmických rozmerov a ešte významnejších dôsledkov. Netušiac, prečo sa ocitá na palubách vojnových plavidiel prispôsobených pre lety vesmírom, majestátnych a hrozivých, ako vystrihnutých z manga komiksov. Experimentálna loď Zenta ho vezme na výpravu nie nepodobnú filmovému Prometheovi (s jeho kladmi i nedostatkami).
Rozprávanie je staromilsky plynulé a noblesné, občas prekladané snovými pasážami z nášho sveta. Veľmi skúpo však dávkuje dôležité informácie. Čitateľ sa v záplave podrobností dozvedá podstatné fakty v náznakoch alebo sú mu priam zámerne zamlčiavané. Dokonca aj základné motivácie hlavného hrdinu (napríklad skutočný dôvod napísania jeho knihy) zostávajú veľmi dlho zahalené, takže čitateľovi môžu jeho rozhodnutia a činy často pripadať čudné a nelogické, ba hlúpe (a niektoré takými zostanú až do konca). To, čo funguje v detektívke s pomerne nízkym (konečným) počtom možností, je mätúce v scifi, kde nielenže je možností oveľa viac, no najmä čitateľ ich ťažko dokáže predvídať, keďže svet príbehu sa líši od nášho. Ako by sa čítala Duna, keby podstatu Kwisatza Haderacha vysvetlila až v poslednej kapitole?
Záverečné prevratné odhalenie PRAVDY nezvláda vysvetliť všetky nitky príbehu a z viacerých rozvešaných pušiek sa poriadne nevystrelí. Rozprávanie tak trochu pripomína debatu s jehovistom, ktorý skúsene používa náznaky, aby udržal pozornosť poslucháča, no k podstate sa dostane až ku koncu v nádeji, že jeho náprotivok bude dovtedy dostatočne predvarený.
Riaditelia osudu
Kto čítal zverejnený úryvok z knihy (odporúčam), vie, že zmenu histórie zariadili nadpozemské bytosti. Ukázali Gavrilovi Principovi hrôzy svetovej vojny, ktorú atentátom rozpúta, a on uhol. Možno keby mu pustili oduševnené Hitlerove prejavy alebo radostných budovateľov socializmu, mieril by presne. Rozhodol agentúrny výber správ, nie Principova slobodná vôľa.
Zásahom zhora sa dá vysvetliť aj premena fyzikálnej podstaty sveta – Einsteinove teórie sa mýlia a nahrádzajú ich Teslove objavy. Žiadne ľudské rozhodnutie totiž nemôže zmeniť prírodné zákony, dokáže ich novými teóriami len spresniť (tak, ako Einstein spresnil Newtona). V skutočnosti je teória relativity tak hlboko zakorenená do základov vedeckého poznania, že ak ju vzorce ľubovoľnej fyzikálnej hypotézy nerešpektujú (nie sú invariantné voči relativistickej transformácii), považujeme takú hypotézu za neplatnú.
Román odmietnutím Einsteina (a nielen ním) primitivizuje filozofiu svojho sveta a paradoxne ho tým zbližuje s nacistickou ideológiou (ktorá bola v jeho verzii sveta potlačená v zárodku). Tá zavrhla kvantovú mechaniku i relativitu z podobného dôvodu – neboli zlučiteľné s jej svetonázorom, príliš nepochopiteľné a príliš znepokojujúce. Napokon práve odmietnutie vedy sa podieľalo na páde Hitlera v našom svete, pretože tieto teórie mohli vložiť do jeho rúk zázračnú zbraň. Našťastie sa tak nestalo.
Príbeh inzeruje stabilnú a bezpečnú budúcnosť sveta pod dohľadom (takmer) všemocnej a (takmer) neomylnej autority. Napríklad v osobe rakúskeho cisára. Lebo autorita vie, čo je pre nás lepšie, ako my sami. Tí, čo sa búria, čo sa neboja vziať osud do vlastných rúk a bojovať za to, čo považujú za správne a spravodlivé, sú za záporákov. No aj keď nemusím súhlasiť s ich konaním, majú moje sympatie, lebo ako starogrécki hrdinovia vzdorujú vôli svojich bohov.
Jednou z motivácií steampunku je únik z príliš komplikovanej budúcnosti súčasnej vedy a techniky do ešte ako-tak zrozumiteľnej budúcnosti storočia pary a ozubených koliesok. Lenže sú dva druhy únikov. Dá sa ujsť do vymyslených svetov, aby sme v nich ľahšie objavovali pravdu hlboko skrytú v našej vlastnej realite, a dá sa ujsť, aby sme akékoľvek hľadanie pravdy ignorovali a vystačili si s jej instantnou náhražkou. Som na pochybách, ktorého úniku je v knihe viac.
Na záver: Dávam do pozornosti rozhovor Anety Riddick s autorom knihy. Spomína sa tam výrok Miloša Ferka, že je to dosiaľ najlepší slovenský scifi román. Osobne si myslím, že skôr najambicióznejší.
A celkom na záver: Osnovu tohto článku som si premyslel a zapísal počas dušičkovej noci, keď som kvôli boľavému ramenu nemohol zaspať. Aké príznačné.
Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse so zľavou 5 %.
Podrobnosti o knihe:
Názov: Projekt Zenta
Autor: Martin Jurík
Vydavateľ: Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT
Rok vydania: 2014
Počet strán: 384
Väzba: pevná
Jazyk: slovenský
ISBN: 9788081143632