Retro: Výprava na severnú točňu

Slováci na Severnom póle alebo Smutný osud diel A. E. Timka

A. E. Timko

V čele plti viala zástavka s nápisom červenými písmenami: „Zo Slovenska na severnú točnu.“ V potravnej škrýňke umiestili sme si: chlieb, múku, salámu, slaninu, za geletku brindze, soľ, korenie, papriku, cibuľu, cesnak, rascu, údené baranie mäso, nože, vidličky, tanierky a hrnce. V bočnej kapselke uložené som mal: zápalky, ihly, nite, šidlo, nožničky, hrebeň, kefu, britvu, mydlo, a švajčiarske pilule.
Okrem toho za mechúr dobrého uhorského dohánu a 100 kusov kuba-cigarí. Vo vačku som mal dobré remontoárky, v druhom kompas a teplomer. V batôžku spodné šaty, svetr, plachtu, paplon, rukavice, kapce a pančuchy.
Na šnôre okolo hrdla ďalekohľad „Zeiss“.
Vo vačku toboľku s pár grošmi, návštevenky, zápisník a ceruzku. Okrem toho ešte výbornú duplovku a 6-nábojový revolver.
Nuž ale i toho bolo dosť. My museli sme sa vystríhať brať so sebou viac batožiny, aby to našu plť nepreťažilo.
Uhlie a benzín, nádobku na vodu a konečne nezabudli sme i potúžujúci nápoj. Poneváč ale už nádobka nemala miesta na palube plti, Števo uviazal malý súdoček so slivovicou na povraz, na ktorom malá kotva upevnená bola, že ten pod plťou slobodne dolu visel.

Takto vyzerala výbava prvej slovenskej výpravy na Severný pól. Teda aspoň knižnej. Ak si myslíte, že ide o paródiu, mýlite sa. Autorom je Anton Emmanuel Timko – učiteľ, spisovateľ, popularizátor vedy a národný buditeľ. Veľkú časť života prežil na strednom Slovensku a pracoval ako učiteľ. Ako jedinému mu do roku 1918 tlačou vyšla vedecká fantastika – a napriek tomu je vo všeobecnosti zabudnutým autorom. V nedatovanom vydaní z 90. rokov 19. storočia posiela doktora Perohryza a Števa Vrždialika na cestu akousi vzducholoďou alebo skôr vzdušnou plťou na jedno z najnedostup­nejších miest sveta. Keďže Timkovým primárnym cieľom bolo sprostredkovať vedomosti, nechýbajú pasáže ako je táto:

…Áno sú to soby, zvieratá jeleňom podobné, jakých tu i ten najchudobnejší Lapčan 10 — 20 kusov máva, a z nich žije. Nalezajú sa ale i bohatí, ktorí z nich viac tisíc kusov mávajú. Zvieratá tieto často i bez dohliadky pásavajú sa po sňahových púšťach Lapska a polostrova Kola, živiac sa lesným machom, ktorý si z pod snahu lopatovými parohami vyhrabávajú. Dávajú sa použiť i čo výborní ťahúni do saní…

Podobným opisom neuniknete ani v mnohých verneovkách, ale v tomto prípade, žiaľ, dej zaostáva. Krízové situácie počas cesty sa takmer nekonajú a niektoré pasáže autor vyrieši opisom hodným pohľadnice žiaka zo školy v prírode.

Opisovať vám z cesty tejto nemám čo iného len vodu pod sebou a nebo nad sebou, tiež vždy viac a viac pribývajúcu zimu, sňah, fujavice, ľadové vrchy, — a to je všetko, čo sa tam videť dalo.

Netrvá dlho, kým sa autor dostane na miesto určenia a objaví sa aj záhada pohybu Zeme okolo svojej osi. Najlepšie sú prvé reakcie na príchod na pól.

„No, ale teraz čo robiť?“ tázal som sa Števa.
„Nalejme si po sklienke a vypime ,nazdar!‘, že sme sa konečne už raz dostali na ten najvyšší bod našej zeme.“
„Pravdu máš. Daj sem tú slivovicu!“

Dobová kritika dielo ignorovala a v korešpondencii S. H. Vajanského nájdeme zaujímavý komentár vydavateľa na tému Timkových prác.

…posielam Ti najnovší, práve spod tlače vyšlý dvojzošit mojej „Knižnice“, ktorý obsahuje zábavný cestopisný náčrtok od Timku pod menom „Výlet do Ázie“. Poneváč „Knižnica“ moja už viac ráz v Martine nepriaznivo posúdená bola, čo, myslím, stalo sa len preto, že očakávate i od tejto, aby prinášala práce v každom ohľade podarené, bezchybné, práce literárnej ceny…
…Cieľom mojej „Knižnice“ je hoc aj jednoduchým, obecným, no mravným, poučlivým, národne vzdelávacím a prebudzujúcim zábavným čítaním pomáhať vytískať dosiaľ najviac rozšírenú jarmočnú literatúru kadejakých meluzín alebo krvavých románov, ktorá nielen nevzdeláva, city nezošľachťuje, národné povedomie nebudí, ale práve zrovna ohlupuje alebo dobré city a mravy ľudu ešte jedom svojím nakazuje…

Vo všeobecnosti je jedinou výhodou tejto knihy to, že ako prvá vyšla tlačou a dokonca vyšlo aj jej druhé vydanie, do ktorého boli vsunuté niektoré protikomunistické a proticentralistické komentáre. Čítanie odporúčam každému, kto sa chce dozvedieť viac o začiatkoch našej fantastiky a dokáže znížiť čitateľskú hranicu kritiky na minimum. Knihu je možné nájsť v Zlatom fonde SME.

Možno iné Timkove boli knihy lepšie. Existujú totiž zmienky o ďalších rukopisoch fantastiky. V tlačenej forme však vyšli iba dve (Prechádzka po pekle a Výzkumy z Mesiaca), a tie sú po literárnej stránke ešte horšie ako Výprava na Severnú točňu. Niekoľko rukopisov sa stratilo pri korešpondencii a posledné spálila pod tlakom úradov po Timkovej smrti jeho vdova. Škoda. Takto nám zostane navždy záhadou, či v dome v Trhanovej nevzniklo čosi lepšie ako 20 000 míľ pod morom alebo Tajomný ostrov.

Knihu Výprava na severnú točňu si môžete zadarmo prečítať na stránke Zlatého fondu SME


Výprava na severnú točňu
Autor: Anton Emanuel Timko
Vyšlo: Kníhtlačiareň G. Bežu Trnava,
Vydanie: nedatované
II. vydanie: 1924


Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.


1. februára
Igor Čonka