Reportáž: Fénixcon 2018

FXC 2018 Serjoža - foto Ján Žižka
FXC 2018 Lucia Bocková - predsedkyňa Slovenského fandomu - foto Ján Žižka
FXC 2018 Miroslav Párička - vľavo - foto Ján Žižka
FXC 2018 diváci - foto Ján Žižka
FXC 2018  prekladateľka Dana Krejčová a spisovateľ Kevin Anderson - foto Ján Žižka
FXC 2018 ešte viac divákov - foto Ján Žižka
FXC 2018 Zuzana Hloušková a Františka Vrbenská - foto Ján Žižka
FXC 2018 Lenona Štiblaríková, Hanina Veselá a Katarína Soyka - foto Ján Žižka
FXC 2018 krstiny - uprostred Anna Šochová - foto Ján Žižka
FXC 2018 Mark E. Pocha a  Hanina Veselá - foto Ján Žižka

Prvý decembrový víkend mám už tradične rezervovaný poslednému conu v roku – Fénixconu. Jeho 34. ročník sa konal v dňoch 30. novembra až 2. decembra 2018. Už po tretí rok sa na dva dni stal domovom spisovateľov, vydavateľov, ilustrátorov a fanúšikov fantastiky hotel Vista v Brne.

Piatoček

V piatočné mrazivé ráno som nasadol na vlak a o dve a pol hodiny vystúpil na Hlavním nádraží v Brne. Priamo na stanici som stretol Miroslava „Pamira“ Páričku, ktorý je jedným z organizátorov staronového slovenského conu – BBconu. Nastalo srdečné zvítanie sa a po krátkom rozhovore, sme sa rozhodli ísť na obed. Po ňom sme sa pobrali na hotel.

Do cieľa sme dorazili krátko popoludní, keď prípravy na otvorenie a priebeh conu vrcholili. Niektorí účastníci už tam boli, iní sa rozhodli navštíviť vianočné trhy a ďalší postupne prichádzali. Hotel sa pomaly zapĺňal a ja som sa rozhodol ešte pred slávnostným otvorením posilniť večerou. Čakal ma dlhý večer. Tak ako po minulé roky, navštívil som blízku reštauráciu Stronghold, ktorú môžem odporúčať.

Blížila sa 19. hodina a s ňou prvé minúty otvorenia Fénixconu. Témou tohto ročníka sa stala Stovka (100). Úvod patril krátkemu videu, ktoré mapovalo obdobie od roku 1918 po rok 2018. Po ňom si úvodné slovo zobrali dvaja z hlavných organizátorov – Jakub „Arathan“ Slabák a Roman „Doktor“ Hruška, ktorí všetkých návštevníkom privítali a zaželali príjemnú zábavu.

Pred šiestimi rokmi sa v bulvári objavila správa, že na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), sa objavili nebezpečné organizmy, ktoré narúšajú jej povrch. Možno aj táto informácia sa stala témou prednášky Kosmická loď jako semeniště mikrobů od Jana Šimůnka, ktorý už tradične ako prvý zahajuje Fénixcon. Predstavil, odkiaľ sa berú mikróby, čím sa živia, ako sa menia, kam cestujú vesmírom a nakoniec, či má vôbec zmysel s nimi bojovať. V priebehu týždňa po skončení conu sa objavila správa, že vedci NASA objavili na ISS päť neznámych kmeňov baktérii. Mikróbom konkurovala vo vedľajšej sále Historie Marvelu od Ondreja Krála. Nasledujúca hodina a pol patrila českému spisovateľovi Miroslavovi Žambochovi, ktorí predstavil a zároveň pokrstil svoju knižnú novinku Bakly – hledání smrti. Táto kniha je v poradí už šiestou v sérii o zabijakovi Baklym. Budúci rok by mal vyjsť jeho ďalší príbeh s názvom V objetí smrti.

O 22. hodine začala prvá časť tomboly, v ktorej ste mohli vyhrať zaujímavé knižné ceny. Výhier bolo veľa, preto bola tombola rozdelená na dve časti. V susednej sále zasa prebehla porada Československého fandomu, na ktorej sa rozhodovalo aj o budúcoročnom Parcone. Kandidovali dva cony – brnenský Fénixcon a nováčik, banskobystrický BBcon. Po 25 rokoch sa teda Parcon znova uskutoční v Banskej Bystrici, v tých istých priestoroch. Termín je stanovený na 19. – 21. júla 2019.

Znovu sa dostal k slovu Miroslav Žamboch, resp. filmová adaptácia jednej z jeho kníh. Drsný spasitel. Od fanoušků pro fanoušky. Na minuloročnom Fénixcone tvorcovia filmu predstavili, ako sa natáčali zvuky a čo všetko obnášalo dokončenie filmu. Tento rok priniesli jeho prvú časť, ktorá sa premietala pred polnocou. Touto premiérou sa noc ešte nekončila, nasledovala voľná zábava, ktorá trvala až do rána. Ja som pokračoval v rozhovoroch s priateľmi.

Sobotička

Sobotné dopoludnie niektorí z nás začali výdatnými raňajkami, iní dospávali noc a ďalší sa vybrali na prvé prednášky. Ja som spolu s Katarínou Soykou, Mirkou „Freyou“ Weberovou a ďalšími vybral pozrieť na vianočné trhy. Keďže cez noc napadol sneh, Soyka sa chcela ísť prezuť do čižiem, no nakoniec sa rozhodla, že to zvládne aj v tých topánkach. A podarilo sa jej to!

Vianočné trhy v Brne sú pekné, i keď v poslednom čase sa mi zdá, že ich tradičná atmosféra ustupuje komercii. Vytratili sa tradiční medovnikári (tento rok som objavil iba jeden stánok) či predajcovia sladkostí, ako sú obľúbené frgále. Zato pribudlo stánkov s občerstvením. Novou atrakciou na Moravskom námestí bolo ruské koleso, ktoré priviezli až z francúzskeho mesta Nice. Mirka, ktorá sa na ňom previezla, tvrdila, že videla až do Viedne. Spolu s ostatnými som si dal obed v hoteli Pegas, ktorý je známy svojou kuchyňou a domácim pivovarom. Chcel som vidieť aj Krampus – Pochod čertov, lenže volanie fantastiky bolo silnejšie.

Po návrate na hotel moje kroky smerovali do prednáškovej sály, kde prebiehala diskusia s Františkom Kotletom. Ak už mnohí z vás vedia, je to pseudonym autora Leoša Kyšu. Je prirovnávaný k autorom ako Jiří Kulhánek či Štepán Kopřiva. Ak sa stretnete niekedy v budúcnosti (alebo ste sa už stretli) so skratkou KKK, vedzte, že ide o priezviská týchto troch spisovateľov. Ako porozprával Leoš, postava Františka Kotletu vznikla v priebehu jednej minúty telefonického rozhovoru s Tomášom Němcom, ktorý v tom čase pracoval pre server Fantasyplanet.cz. On dostal zasa podnet od študentov vysokej školy. Fiktívny rozhovor bol uverejnený na stránkach vyššie spomenutého servera. Posledným „klincom“ zrodu Františka Kotletu bola obálka, ktorú uverejnil na stránkach vydavateľstva Klub Julese Vernea Egon Čierny spolu s prvou kapitolou knihy Hustej nářez. Rozhovor možno upadol do zabudnutia, ale ľudia začali chodiť do kníhkupectiev a pýtali sa, kedy kniha vyjde. Takže Leošovi nezostávalo nič iné, len ju napísať. Má v tom skúsenosti, keďže pod svojím menom napísal dve knihy a pracoval ako novinár. Kniha sa predávala výborne a o dva roky neskôr vyšlo pokračovanie Fakt hustej nářez. Nasledoval záver trilógie s názvom Mega hustej nářez. Po ňom sa s knihami Františka Kotletu roztrhlo vrece. Doteraz vyšlo 14 kníh a autor nemá v úmysle s písaním prestať. Ale nielen o knihách sa rozprávalo. Momentálne sa chystá vydanie komiksu Hustej nářez. Tento rok vychádza 200. číslo časopisu Pevnost a Leoš sľúbil, že keď bude 300. číslo, napíše crossover, v ktorom spojí hlavné postavy svojich kníh. Prezradil ešte, že ľudí, ktorí sa mu nepáčia alebo ho oklamali, necháva vo svojich knihách zomierať.

Každý správny con by mal mať zahraničného hosťa. Tohtoročným sa stal americký spisovateľ Kevin J. Anderson, ktorého prednáška niesla názov Psaní v různých vesmírech. Veď posúďte sami. Svojimi knihami prispieval do sveta Star Wars, kde je autorom trilógie * Jedi Academy*, či spoluautorom série Young Jedi Knights. Do sveta Aktov X pridal svoje knihy s názvami Epicentrum, Zříceniny a Protilátky. Spolu so synom Franka Herberta Brianom napísali deväť kníh zo sveta Duny. Ako prezradil, bol viac ako 750-krát odmietnutý vydavateľmi. Jeho knihy boli preložené do 30 jazykov, vrátane češtiny. Samozrejme, treba spomenúť aj jeho najvýznamnejšie dielo – Sága sedmi sluncí. Túto sériu pôvodne plánoval ponúknuť Georgeovi Lucasovi ako príbeh zo sveta Star Wars, ale nakoniec sa rozhodol inak. Sekundovala mu prekladateľka Dana Krejčová.

Po rýchlej večeri a ešte rýchlejšej káve som znova zamieril do prednáškovej sály. Tam sa totiž odovzdávali ceny v literárnych súťažiach a krstili knižné novinky. Odovzdávala sa cena Fénix, Daidalos, PaF a Zlatá zebra. Cenu Fénix získala za dlhodobú prácu pre fandom Jiřina Vorlová. Slovenská fantastika mala tiež svoje zastúpenie v podaní Anky Olejárovej a Miroslava Švercela. V rámci odovzdávania ceny Daidalos, v ktorej sa umiestnili obaja vyššie spomenutí slovenskí autori, Vlado Ríša pokrstil aj zbierku sci-fi poviedok Space opera 2018.

Spisovateľka Františka Vrbenská a Zuzana Hlouškovápriniesli českým a slovenským fanúšikom fantastiky sériu kníh s názvom Lehké fantazijno. Tento svetový unikát obsahuje štyri knihy – Žena se sovou, Žena se lvem, Žena s drakem a Žena s labutí. Tieto zvieratá sa stali hlavnými predstaviteľmi divadelného predstavenia Když radí zvířata aneb Rozloučení s Lehkým fantazijnem.

Nasledovali krsty kníh. Prvé minúty krstenia patrili vydavateľstvu Hydra. Katarína Soyka, Lenona Štiblaríková a Mark E. Pocha predstavili zbierku česko-slovenských hororových poviedok s názvom Koleje smrti. Táto zbierka sa už krstila v septembri na Istrocone/Comics Salóne 2018, toto bol jej český krst. Tak ako na Slovensku, aj v Čechách sa krstilo „preštiknutím“ stránok knihy. Krstnou mamou sa stala Františka Vrbenská, ktorá pokrstenú knihu venovala Martinovi Fajkusovi. Ten takéto knihy zbiera. Druhou krstenou knihou z produkcie vydavateľstva Hydra, bola zbierka takzvaných drabble od Lenony Štiblaríkovej – Abeceda žerie deda.

Aby tých hororov nebolo málo, spisovateľka Anna Šochová pokrstila svoju zbierku hororových poviedok s názvom Země ztracenců a prokletých. Dej je zasadený do Ašska, ktoré podľa slov krstnej mamy Františky Vrbenskej vyniká nádhernou prírodou a zaujímavými ľuďmi. Hanina Veselá uviedla do života svoj posledný román, ktorému dala meno Krev teče vždycky červená. Krstným otcom tejto knihy sa stal najznámejší slovenský autor hororov Mark E. Pocha. Mimochodom, na jar budúceho roku mu vyjde nový román Oni, ktorý odmietli tri slovenské vydavateľská. Kniha bude preto vydaná v českom vydavateľstve Carcosa.

Ďalším bodom sobotného programu bola druhá časť tomboly. Kevin J. Anderson vyžreboval prvého šťastlivca, ktorý si z jeho rúk prevzal kompletnú Ságu sedmi sluncí a mohol si ju nechať aj podpísať. My ostatní sme tíško mohli závidieť. Keďže cien bolo veľa, dostalo sa skoro na každého.

Pred polnocou sa uskutočnil krátky althing Conan Society, ktorá tento rok oslávila 20. výročie vzniku. Druhé jubileum, tiež dvadsiate, slávi aj časopis Nemedian News, ktorý táto spoločnosť vydáva. Pokiaľ ste si nestihli objednať komiks *Kolosální Conan od vydavateľstva Comics Centrum, vedzte, že tento a budúci rok začnú príbehy Barbara z Cimmerie vychádzať aj v klasickej komiksovej podobe. Po althingu nasledovala tradičná zábava, ktorá určite trvala do rána.

Nedeľa

Nedeľné ráno býva vždy smutné. Nastáva lúčenie s priateľmi, plánujú sa ďalšie stretnutia, ale hlavne, človek sa musí vrátiť do reality. Aj ja som sa pobalil, sadol na vlak a cestoval domov.

Tohtoročný Fénixcon splnil očakávania návštevníkov na sto percent. Bohatý program, množstvo prednášok, ale hlavne veľa skvelých ľudí. Už sa neviem dočkať budúceho ročníka.


Foto: Ján Žižka. Viac fotiek z conu nájdete na facebookovom albume Jána Žižku – Fénixcon 2018.


13. decembra 2018
Serjoža Serjožovič