Recenzia - Marián Kubicsko: Veža elfov

veza elfov

Román je voľným pokračovaním knihy Pohrobok od Štefana Konkola, ktorý vyšiel v roku 2008 vo vydavateľstve Ikar, a ktorý bol čitateľmi prijatý natoľko pozitívne, že si vyžiadali jeho pokračovanie. To vyšlo v roku 2014 vo vydavateľstve Artis Omnis, avšak jeho autorom nie je Štefan Konkol, ale Marián Kubicsko, keďže tvorca Pohrobka otvoril jeho svet aj fantázii ďalších autorov.

Napísať pokračovanie už existujúceho príbehu tak, aby čitateľa nerušil iný autorský štýl, aby dostal práve to, po čom jeho srdce túži – opäť prežívať hrdinské skutky svojej obľúbenej postavy – bolo pre Mariána Kubicska určite veľkou výzvou. Keďže som čítala Pohrobka, môžem povedať, že sa jej zhostil na výbornú. Lyrické opisy, vsuvky do deja písané z pohľadu zvierat či škratov, obrazy krutostí páchaných na oboch stranách – svet Pohrobka je trpký a smutný, je v ňom málo dôvodov na radosť a to všetko sa Mariánovi Kubicskovi podarilo vystihnúť.

Hrdinovia starí aj noví: Opäť sa stretávame s Riškom – Richardom Steinerom, mladíkom z nášho sveta, ktorý sa po niekoľkých dňoch strávených doma rozhodne vrátiť do paralelného magického sveta. Pri prenose opäť dôjde k nehode a on sa ocitá zranený v divočine, ďaleko od trpasličieho kráľovstva a navyše bez batohu s knihami, ktoré keby padli do rúk Šajdánovi, dali by mu nesmiernu prevahu a moc.

„Ako som ťa prenášala späť mocný prúd magickej energie oslabil moje kúzlo. Mohla som to čakať. Bol to Šajdán. Bojovala som s ním zo všetkých síl a aj keď sa mu nepodarilo uchmatnúť ťa, nedokázala som ťa vrátiť späť k našim trpasličím priateľom. Vyšmykol si sa mi a dopadol kamsi do suchej pustatiny. A tvoja taška – tú si našťastie Temný pán nevšimol.“
„Kde je teraz?“
„Preniesla som ju na vrchol Veže elfov.“
„Veža elfov? Čo to je?“ nechápavo pozrel Rišo vedme do očí.
„Je to niečo, čoho sa bojí aj sám Šajdán.“
(strana 98–99)

A práve pátranie po knihách z nášho ľudského sveta sa stalo hlavnou témou knihy. Obe strany – trpaslíci aj Temný pán sa snažia čo najskôr dostať ku knihám, ktoré vedma magicky preniesla do tajomnej a vzdialenej Veže elfov.

Ďalšími postavami z predchádzajúcej knihy sú: kráľ trpaslíkov Korrak III a Temný pán Šajdán. Z Korraka je dosť zatrpknutý a pesimistický despota, pomstychtivý a samoľúby. Stojí síce na čele trpaslíkov a vedie ich do boja, ale svojimi rozhodnutiami sa pripravil o priateľov. Všade cíti zradu, a preto nikomu neverí. Šajdán sa nijako nemení, stále ostáva krutým vládcom ghúlov, Axtlapáncov a škratov. Túži ovládnuť celý svet a verí, že s pomocou Rišových kníh sa mu to podarí. Nemá priateľov, milenky, rodinu ani potomkov, stále sa vyžíva v mučení a zabíjaní zajatcov či vlastných podriadených, takže je jasné, prečo sa ho všetci boja.

„Váš pobočník Kharzazgh sa vrátil z Čangskej ríše, vznešenosť,“ odvetil mu.
„Kharzazgh, hovoríš?“ pohol ľavým kútikom úst. „Tak asi prinášaš dobré správy, však?“
„Áno, pane. Dobré správy.“ Napriek tomu, že dym nízkeho ghúla skoro rozkašlal a zo smradu zhorených tiel sa mu dvíhal žalúdok, priblížil sa k svojmu pánovi. „Máme popisy množstva ich vynálezov. Dokonca aj veľké samostriely, ktoré dokážu zostreliť každý lietajúci balón. Váš pobočník totiž zajal čangského vynálezcu.“
„Tak vidíš. Aký je dnešný deň krásny. Pošli mi sem ešte zopár zajatcov, nech sa ohrejem.“
(strana 86)

Táto postava je v podstate jednotvárna a ľahko predvídateľná. Škoda, že sa nijako nevyvíja, nemá silných spojencov, neintriguje proti nepriateľom a nesnaží sa ich rozložiť zvnútra, lebo spojenectvo trpaslíkov, elfov a ľudí vôbec nie je pevné. Tí dobrí akoby tápali a neustále váhali. Nie sú si istí v tom, čo majú robiť, skôr útočia na seba navzájom, podrážajú si nohy a vyťahujú staré krivdy, než aby sa spojili do silného zväzku a pripravovali sa na rozhodujúci boj.

Niečo k deju: Riško (toto oslovenie mi v spojení s osemnásťročným chlapcom liezlo na nervy) ostáva vo svojom úsilí nájsť batoh s knihami takmer osamotený – len sivá elfka Lamia, jej brat Edhelsind a trpaslíčka Lujsa mu ešte pomáhajú. So všetkými ostatnými sa rozišiel v zlom. Aj jeho láska k mladej Elge sa postupne mení na chabý záujem z povinnosti.

„Všimol som si… jaksi sa vyhýbaš Elge. Prečo? Šak je tvojú snúbenicú!“
„Ona ťa poslala?“
„Né! To né. Žádná babská suknyca ma sem neposlala.“
„Bojím sa!“
„Jéj?“
„Nie. Toho, čo bude. Šajdán vie, že som späť. Pôjde mi po krku. Nemôžem Elgu vystaviť takému nebezpečenstvu.“
„Predtým si mohel…“
„Predtým som nevedel.“
„Čo si nevedel?“
„Nevedel som, že budem kráľom. Že vôbec niekedy budem niečím v tomto svete. Prišiel som späť, aby som bol s ňou. Chcel som iba žiť šťastne. S ňou. Do smrti.“
„A už nesceš?“
„Chcem. Len sa obávam, že smrť je blízko. Aký bude mať život po mojom boku? Večné povinnosti, večné boje. Nebude šťastná!“
(strana 85)

Hoci sa snaží napraviť, čo prenosom kníh spôsobil, z jeho hlavnej cesty ho neustále voľačo odvádza iným smerom. Rišo stráca drahocenný čas liečením, zásnubami, záchranou Lamie, záchranou detí unesených ghúlmi, cestou k Strateným elfom… až sa občas zdá, akoby na svoj hlavný cieľ – na knihy – úplne zabudol. Všetko ostatné je dôležitejšie a musí sa vyriešiť skôr, než dôjde k záverečnému meraniu síl v zlatej veži. Kým Rišo stratil celé týždne nejakými inými činnosťami, Šajdán zatiaľ mohol získať jeho knihy aj trikrát. Ale nebojte sa, nestalo sa tak. Rišo si svoj boj so Šajdánom vo veži poctivo vybojoval.

V knihe sa mihlo viacero zaujímavých postáv, niektoré zasiahli do deja viac, iné menej a niektorým sa otvoril priestor na dobrodružstvá v ďalšom románe z tohto sveta.

Viacero zvratov v príbehu bolo akoby ušitých narýchlo, neboli premyslené a dovedené do dôsledkov. Nepochopila som napríklad, prečo Rišo tak ľahkovážne a rýchlo súhlasil s tým, že sa stane novým kráľom trpaslíkov. S nikým ani s družkou sa o tom neporadil, pričom nemal jasno, či zostane v tomto svete alebo sa vráti domov, nebol s trpaslíkmi v nijakom vzťahu a týmto krokom by narušil ich nástupnícku kráľovskú líniu, veď s rodokmeňom aristokratov to nie je len tak.

Záhadou pre mňa zostalo aj to, aké knihy konkrétne Rišo so sebou do magického sveta priniesol a čo s nimi mienil urobiť, lebo niečo iné je pozdvihnúť cudzí svet našimi technológiami a niečo iné doniesť návody na výrobu zbraní, ale ako by sa Rišo k takýmto knihám, ktorým by vo svojom veku ani nerozumel, dostal? Knihám napísaným po slovensky by Šajdán ani nerozumel, pre neho by to boli len neznáme kliky-háky. Je škoda, že toto autor nedomyslel a celú situáciu nevysvetlil lepšie – čo plánoval Rišo s knihami? Veď sám sa zhrozil pri predstave, že sa dostanú k Šajdánovi, zato v jeho rukách sú vedomosti v bezpečí? Naozaj bol ochotný vyrobiť podľa návodov smrtonosné zbrane a použiť ich, hoci aj proti škratom s kopijami v ruke? Dosť čudná predstava o hrdinstve. Taktika boja získaná z kníh o dejinách vojny je jedna vec, ale ísť s mínometom proti šabliam a mečom, to je už iná káva. Toto si žiadalo lepšie vysvetlenie, silnejšie dôvody a konkrétnu predstavu o využití informácií v knihách.

Príbeh je akčný, rýchly, bohatý na zvraty a dostatočne zručne opísaný tak, aby si ho čitateľ dokázal živo predstaviť. Je určený najmä mládeži vo veku 13 – 18 rokov, keďže starší čitatelia už asi len ťažko uveria, že zakríknutý mladík z nášho sveta sa svojím bojovým umením v ovládaní meča bez problémov vyrovná elfom.

Obálka knihy od výtvarníčky Martiny Pilcerovej s grafikou Dagmar Požoniovej vystihuje obsah aj atmosféru príbehu a opisuje záverečný boj pri žiarivej Veži elfov.

Svet Pohrobka bol prvýkrát stvárnený v trilógii Miešanci (Alexandra Pavelková, Štefan Konkol: Miešanci, vyd. Epos, 2000; Alexandra Pavelková, Štefan Konkol: Miešanci 2 – Kláštor, vyd. Epos, 2001; Alexandra Pavelková: Miešanci 3a: Bremeno a Štefan Konkol: Miešanci 3b: Krvavá pyramída, oba vyd. Epos, 2002). Po uzavretí trilógie sa autori dočasne rozhodli podeliť o tento svet s inými v Súťaži o poviedku zo sveta Miešancov. Neskôr pribudol samostatný román Pohrobok (Štefan Konkol, vyd. Ikar, 2008) a následne bola vyhlásená Súťaž o poviedku zo sveta Pohrobka, ktorá mala štyri ročníky a jedným z víťazov bol Marián Kubicsko. V tomto roku pribudla do série Veža elfov (Marián Kubicsko, vyd. Artis Omnis, 2014). Svet je otvorený všetkým autorom, ktorí by do neho chceli prispieť svojím vlastným príbehom. Zmienky o postavách zo skôr napísaných románov nájdete v tých neskorších. Vôbec nevadí, ak ste nečítali Miešancov či Pohrobka, Veža elfov je samostatný román a fungovanie jeho sveta rýchlo pochopíte.

Verím, že čitatelia, ktorým sa páčil román Pohrobok, nebudú Vežou elfov sklamaní a príbehom z tohto sveta zostanú verní aj naďalej.


Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse so zľavou 5 %.


Veža elfov
Autor: Marián Kubicsko
Žáner: fantasy
Vydavateľ: Artis Omnis
Rok vydania: 2014
Počet strán: 320 strán
Väzba: pevná
Jazyk: slovenský
ISBN: 9788089718085
Rok vydania: 2014


19. novembra 2014
Lenona Štiblaríková