 |
Čas oblevy je ďalšia z prvotín na tohtoročnom českom knižnom trhu. S tvorbou mladej autorky Venduly Brunhoferovej sme sa dosiaľ mali možnosť stretnúť len v časopise Pevnost a v zborníkoch zo súťaží, ktorých sa zúčastnila. A práve tieto jej poviedky zaujali vydavateľstvo Brokilon, čo viedlo k zrodu autorkinho prvého románu.
Na takmer 600 stranách tu Brunhoferová rozohráva príbeh zo sveta budúcnosti. Ten je rozdelený do dvoch veľkých korporátov združujúcich množstvo obývaných planét. Život na nich nie je ľahký. Niektoré bytosti, Tiridarania, žijú ako otroci, iní tvrdo pracujú za mizerný plat, ktorý sotva pokryje ich základné potreby. Samozrejme, nájdu sa tu aj tí bohatí. Majiteľ prvého korporátu je bezohľadný chlap a ide mu len vlastné záujmy. Druhú korporáciu zastupuje generálna riaditeľka. Obaja majú medzi sebou tajné dohody a plány ako osídliť vzdialené planéty a pri tom uchmatnúť čo najviac pre seba.
Nájomný vrah Tuomas Aaltonen žije mimo systém. Jeho posledná akcia však nevyšla tak, ako mala. Náhodou sa mu dostali do rúk utajené informácie, ktoré by mohli svety oboch korporácií prevrátiť hore nohami.
Policajná dôstojníčka Jane Sungová vyšetruje Tuomasovu zbabranú robotu. Práca ju po dlhých rokoch privedie späť k rodine a na rodnú planétu, kde žije civilizácia Pirátov pripomínajúcich hippies. Títo ovládajú nanotechnológie a sú schopní prerobiť neobývateľné planéty na obývateľné.
Náhle dochádza k zverejneniu citlivých informácii a vojnová letka Pirátov, ľudí žijúcich mimo svet korporátov, začína riešiť napätú situáciu medziplanetárneho významu. Podarí sa im zabrániť zničeniu celých svetov? Budú predstavitelia korporácii ochotní zmeniť svoje myslenie a prijmú možnosti, ktoré im nanotechnológie ponúkajú? Do deja zasiahnu tajomné bytosti, spestria ho technické vymoženosti, premieša ho pár zákerných intríg a poriadne ho okorenia ľudské vzťahy.
Tuomas Aaltonen, Jane Sungová, admirál Sung, Mikaela DeMarco, Berenika LaMeer, Alex Wallbard, Valentina, Leni Krauseová, Peter a Barbara Harknesovci, Salome Hansenová… Autorka sa nezdržiava s predstavovaním hlavných aktérov deja. Zoznámite sa s nimi postupne, ako sa objavujú v príbehu. Postáv v tomto románe je však príliš veľa, preto sa vám môže ľahko pritrafiť, že niekde v druhej tretine knihy si v duchu poviete: „Doprčíc, toto je zase kto? Čítal som už o ňom/o nej?“ A to aj vtedy, ak sa vám to nestávalo ani pri čítaní Malazskej knihy padlých… Takmer všetky postavy sú dôležité a niečím výnimočné, ale je ťažké sa s niektorou z nich stotožniť a sledovať dej cez jej pocity a zážitky. Môžete len skákať od jedného k druhému a snažiť sa nezablúdiť medzi takým množstvom vskutku úžasných a pevných charakterov.
Zjavným nedostatkom, ktorý dokáže vzbúriť krv, je aj značná dávka naivity, čo sa týka správania sa postáv. Samozrejme, ide sci-fi román, no sotva sa niekedy ľudská povaha zmení natoľko, že tí, ktorí majú vplyv, sa ho vzdajú bez protestov. V Čase oblevy sa stretávame s ľuďmi sediacimi „pri koryte“, ktorí majú zabezpečený finančný nadštandard aj moc. Pre všeobecné dobro sú však ochotní sa svojho postavenia a príjmov vzdať bez boja, naopak, priam sa tešia, ako im na fajnových pestovaných ručičkách navrú mozole od tvrdej obyčajnej roboty. Pričom nejde o osobne motivovaných jednotlivcov, tu je zrazu uvedomelý proste každý zloduch, až vám to pripadá, ako keby ste lúskali učenie marxizmu-leninizmu skrížené s červenou knižnicou. Z tohto pohľadu najrealistickejšie vyznieva Mikaela DeMarco, jedna z mála postáv, ktorej veríte, čo povie a čo robí.
V knihe sa dočkáte tiež niekoľkých „zvláštnych náhod“, respektíve nelogickostí. Napríklad, že skúsený a navyše vylepšený profesionálny zabijak netrafí svoju obeť, aj keď stojí priamo pred ním. Alebo policajná dôstojníčka má silné podozrenie, že istý zločin spáchal pán X a napriek tomu sa o pár strán ďalej neskutočne čuduje, keď sa pán X k danému činu prizná. Alebo pri atentáte je rozmetané telo postavy Y. O pár odsekov neskôr postava Y pri plnom zdraví nasadá do vážkoletu… Alebo žena oblečená v dobre sediacom kostýme použije nôž, ktorého čepeľ musí mať minimálne 20 centimetrov. Vo vás zákonite ostane vŕtať červík pochybností, kde mala ten nôž ukrytý… Autorka dej bohužiaľ okato prispôsobila svojim zámerom a neuvedomila si, ako umelo to bude pôsobiť, a že niektoré veci môžu naozaj ťažko skúšať čitateľovu trpezlivosť.
No dosť bolo kritiky. Vendula Brunhoferová má naozaj skvelé nápady. Nanotechnológie v sebe ukrývajú veľký potenciál. Možnosť s ich pomocou premeniť celé planéty tak, aby sa na nich dalo žiť, či využitie tejto technológie v medicíne sú v knihe premyslené a uveriteľne použité. Taktiež vesmírne koráby, transport na veľké vzdialenosti, Mojžišovu palicu a iné technické hračičky a vymoženosti by sme možno prijali už dnes.
Pekné je aj vykreslenie civilizácií, planét a tiež humor, ktorý občas pôsobil osviežujúco. Najviac ma fascinovala planéta „hippies pirátov“, pretože zdieľam ich nadšenie pre divoké farby, spôsob obliekania a celkové fungovanie ich sveta.
Dej je miestami skutočne napínavý. Stretnete sa s množstvom intríg, mocenských hier, túžbe po pomste, aj s realisticky podanou vzburou, násilím a rabovaním. Autorka ponúkla mix vzťahov na všetky spôsoby, a tie ovplyvnia mnohé z postáv. Práve vzťahy sú zobrazené pútavo a príjemne oživujú príbeh.
Čítala som niektoré autorkine poviedky, preto ma jej prvá kniha sklamala. Viem, že teraz pracuje na novej a môžem autorke len popriať, nech sa jej darí a vyvaruje sa chýb zo svojej prvotiny. Som však presvedčená, že aj tá si nájde čitateľov a fanúšikov, ktorí radi zapoja svoju fantáziu a nechajú sa unášať úžasnou technickou vyspelosťou civilizácie vytvorenej Vendulou Brunhoferovou.
Čas oblevy
Žáner: science fiction
Autorka: Vendula Brunhoferová
Vydavateľstvo: Brokilon
Rok vydania: 2017
Jazyk: český
Počet strán: 542
ISBN: 978–80–7456–325–6