Recenzia – Tereza Matoušková: Válka zrcadel

Válka zrcadel - obálka

Tereza Matoušková je už známa spisovateľka, ktorá má na svojom konte niekoľko fantasy románov zo svojho vlastného sveta Podmoří. Tie si našli fanúšikov najmä medzi ženami. No jej najnovší román s týmto svetom nijak nesúvisí. Dej je drsný, má spád a možno práve preto je čitateľný ako pre ženy, tak aj pre mužov.

Hlavnou hrdinkou je mladá žena Ankara, ktorej prostredníctvom je vyrozprávaný celý príbeh. Ten sa začína detstvom a dovedie nás až do jej dospelosti. Ankara je zvláštne dievča. Nemá vlastnú tvár, je takzvané zrkadlo. Každý v nej vidí toho, koho túži uvidieť. Mŕtvu matku, vzdialenú milenku či len milovanú sestru. Je to vzácny dar ale aj prekliatie. Celé roky ho využíval ako tajnú zbraň pri svojich intrigách Simon, arcimág Citadely. Ten sa Ankary ujal ako malého dieťaťa a postupne z nej vychoval mocného mága. Ankara je osamelá, pretože takmer nikto nepozná jej vlastnú podobu, jej osobnosť. Každý v nej vidí niekoho iného, len nie ju samotnú. Má len jedného verného priateľa. Je ním hraničiar Zafar, ktorého život je dosť zamotaný a rovnako prázdny ako jej.

Keď sa začnú v zemi otvárať obrovské trhliny, cez ktoré sa na zem vkrádajú krvilačné prízraky z Pustiny, bude musieť arcimág Simon odložiť svoje mocenské plány a povolať Ankaru s jej magickými schopnosťami do boja. Na povrch totiž prichádza zlo spojené s krvavou mágiou, ničí svet a zabíja všetko živé. Tma a tiene načahujú svoje pazúry po každom, kto si nedá pozor a túžia len po jednom… napiť sa krvi a nasýtiť hladný žalúdok mäsom svojich obetí.

Hlavnej hrdinke na jej ceste za záchranou sveta pomáha mocná čarodejnica Yelizaveta, známa aj ako Tuláčka. Tá je pre ňu ako matka, ale jedného dňa zostáva celá ťarcha oslobodenia len na Ankare. Sama sa bude musieť postaviť hrozbe prichádzajúcej zo Súmraku a jej vládcovi, Pánovi mien. V jej neľahkej úlohe jej pomáha okrem Zafara mnoho ďalších bytostí, indivíduí a mágov.

Svet, ktorý tentokrát Tereza Matoušková vytvorila, je podobný tomu nášmu – a predsa je iný. Bežne sa v ňom vyučuje mágia, má na oblohe tri mesiace ale aj tajomné lesy a zvláštne bytosti s čarovnými schopnosťami. S príchodom prízrakov sa však stáva nesmierne surový a krutý.

Príbeh rozprávaný hrdinkou je napísaný bez príkras. Postavy v knihe (vrátane pomerne mladej Ankary) si toho za svoj dlhý či krátky život prežili dosť na to, aby neboli zbytočne naivné a nerobili si ilúzie o dianí okolo nich. Majú zmysel pre čierny humor a berú veci tak, ako prichádzajú. Charaktery sú vykreslené pomerne jednoznačne a počas deja sa takmer nemenia. Na nejaký vývoj pri tom, ako rýchlo rozprávanie plynie, ani nie je čas. Kto je zlý, je zlý, a kto je kladným hrdinom, zostane takým až do konca. Zažijeme len jedno, či dve menšie prekvapenia, ktoré sa ale dajú ľahko predvídať.

Zápletka beží plynulo, autorka sa nezdržiava ničím nepodstatným. Príjemným spestrením sú opisy krajiny, postáv či miest, kam sa hrdinovia dostali. Jazyk Terezy Matouškovej je veľmi bohatý a ona ho využíva naplno. Niekedy sa možno pristihnete, ako sa v rôznych slovných obrazoch vyžívate, a aj vďaka tomu vaša fantázia a obrazotvornosť pracujú na plné obrátky. Autorka dokáže zaujať aj skvelými dialógmi. Tie sú prirodzené, občas ostré ale hlavne šťavnaté.

Dej plynie naozaj rýchlo, čo je niekedy na škodu. Čitateľ sa môže strácať v opisoch politickej situácie či v intrigách jednotlivých postáv – kto, kedy, s kým a proti komu… Našťastie pre pochopenie zápletky to väčšinou nie je podstatné.

Čo sa dá knihe skutočne vytknúť, je asi len záver. Tri štvrtiny románu vás pripravujú na to, že Ankara sa stretne v neľútostnom boji o záchranu sveta so svojou protivníčkou, čarodejnicou a taktiež zrkadlom Ksenyou. Veď už samotný názov knihy zvádza čitateľa na očakávanie takéhoto súboja. Taktiež z deja vyplýva, že dôjde ku krutému zápasu s tajomným vládcom Pustiny, Pánom mien. No všetko je inak. Záver preto pôsobí ako nedotiahnutý, ako by bol písaný pri nedostatku času na podrobnejšie rozuzlenie zápletky, čo čitateľovi prinesie isté sklamanie. Ale ani nečakané ukončenie príbehu neuberá na čitateľnosti. Autorka si v podstate nechala otvorené zadné vrátka, aby sa mohla k príbehu ešte niekedy vrátiť a dopísať to, čo zostalo nevypovedané, prípadne vyjasniť osudy niektorých ďalších postáv, ktoré sa dejom mihli dostatočne výrazne na to, aby sa o ne čitateľ neprestal zaujímať. Mimochodom, ostalo záhadou, prečo sa postavy volajú napr. Yekaterina a Ksenya. Je zrejmé, že autorku inšpirovala ruská mytológia, ale prečo sú ruské mená v knihe napísané s anglickým prepisom?

Otvorený koniec a tiež to, že nie vždy existuje riešenie problémov a záchrana zakaždým neprichádza ako mihnutím zázračného prútika, je niečo, čo prinúti čitateľa premýšľať. Válka zrcadel dokazuje, že aj vo fantasy románe sa dá inšpirovať skutočným životom a napriek tomu mu to neuberie na jeho sile.

Knihu Válka zrcadel si môžete kúpiť v Martinuse momentálne so zľavou 5 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Válka zrcadel
Autorka: Tereza Matoušková
Vydavateľstvo: Epocha
Rok vydania: 2017
Jazyk: český
Obálka: Alena Kubíková
Počet strán: 224
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788075570550


13. júna
Ena