Recenzia – Martin Štefko: Nikdy se nepřestala usmívat

Nikdy se nepřestala usmívat

Určite budete so mnou súhlasiť, že úsmev je dôležitý. Že neverbálna komunikácia je možno ešte podstatnejšia než verbálna. V jednej slovenskej pesničke sa spieva, že usmievať sa vie každé dieťa. Usmievame sa, keď nám je dobre, a svojím úsmevom dokážeme spríjemniť chvíle ostatným okolo nás. Stačí jeden úprimný úsmev a zrazu máme hrejivý pocit, krajší deň, lepšiu náladu. Názov vám nepovie, o čom knižka je. Je to však výstižná charakteristika hlavnej ženskej postavy. Hoci v jej prípade by ste mohli povedať, že úsmev bola len póza či úchylka. Avšak o tejto postave by sa dalo povedať všeličo a nakoniec by sa ukázalo, že je to totálny nezmysel. Presvedčte sa sami.


Vinná v rozsahu žaloby

Priznala sa bezmála k stosedemdesiatim vraždám, úplne pokojne a s úsmevom. O chvíľu vkročí sem a stane sa mojou pacientkou. Volám sa Robert Jenkins a som uznávaný psychiater.

Alexandra sa vôbec nedá nazvať peknou. A jej úsmev ma zneisťuje. Netuším, čo si o ňom… čo si o nej mám myslieť. Lenže mojou úlohou je preveriť psychický stav a spôsobilosť väzenkyne, nič viac ani menej. Najskôr si musím získať jej dôveru. Bude súhlasiť, aby som sa stal jej dôverníkom?

Spoločne sa ponárame do spomienok. Alexandra je stručná, na všetko má odpoveď. Pozná detaily, o ktorých okrem vraha nikto vedieť nemôže. Prečo teda začínam mať pocit, že tu niečo nesedí? Videl som ju v močiari. Aj po toľkých rokoch šla isto, povedala vyšetrovateľovi pár podrobností o vražde a ukázala presné miesto, kde nájdu mŕtvolu. Ani to s ňou nehlo. Zato so mnou to prostredie, chlad a všadeprítomná voda a vlhkosť, zamávali. Rovnako jej úsmev. Ten možno ešte viac, ako mŕtvola vytiahnutá z bahna.

Prešiel som si Alexandrin zdravotný záznam. Prečítal, kde všade pracovala, žila, s kým sa stýkala. Moje tušenie, že tá žena nie je vrahyňa, je čoraz silnejšie. V praxi som sa ale už stretol s toľkými vrahmi, ktorí vyzerali, že nevedia napočítať do desať… Lenže intuícia mi vraví, že táto žena je iná. Na ten čudný úsmev som si už takmer zvykol. Je tu stále. Občas už dokážem rozoznať jeho jemné odtiene.

Moja práca na knihe o masovej vrahyni napreduje. Zbieram údaje, triedim ich, nahrávam naše sedenia. Bude to medzník v mojej kariére. Mal som šťastie, že som sa k tomuto prípadu dostal a môžem Alexandru skúmať a analyzovať.

Najal som si súkromné očko, je to môj priateľ. Dostal všetky potrebné dáta, adresy, kontakty a zvyšok práce je teraz na ňom. Čo zistí? Potvrdí moju už takmer istotu, že Alexandra je nevinná, alebo mi dokáže, že strácam inštinkty aj potrebný profesionálny nadhľad?

Moja pacientka kapitulovala a je ochotná prezradiť mi, ako to v skutočnosti bolo. Ale varovala ma, že sa mám psychicky pripraviť, pretože čo mi povie, patrí skôr do fantastických filmov…


Úsmev druhýkrát

Nikdy se nepřestala usmívat je už druhé, prepracované vydanie románu. Martin Štefko zvolil dva druhy rozprávania. Časť knihy je písaná v tretej osobe, keď nás autor zoznamuje so sedeniami Dr. Jenkinsa s Alexandrou. Doktor postupne spoznáva hlavnú postavu, odhaľuje jej tajomstvá, životné tragédie a niekoľko pekných chvíľ. Postupne sledujeme, ako sa z jeho profesionálneho odstupu od masovej vrahyne stáva istým spôsobom skutočný ľudský záujem o ženu, o ktorej vine už nie je presvedčený.

Na strane druhej máme možnosť sledovať niekoľko vrážd, za ktoré dostala Alexandra trest smrti. Vrahyňa v prvej osobe rozpráva o svojom živote a dôvodoch k jednotlivým vraždám. Dozvieme sa aj o spôsoboch vykonania týchto činov a o ich plánovaní do najmenších detailov. V týchto častiach čitateľ pochopí, že za každým takýmto skutkom sa ukrýva kus zničeného ľudského života. Trápenie sa postupne stalo pre obeť neznesiteľné a vražda bola jediným spôsobom, akým dokázala z toho bludného kruhu vykĺznuť.

Tieto dve línie rozprávania sú v akomsi neuchopiteľnom protiklade, a to aj napriek tomu, že jedno dopĺňa to druhé, že spolu súvisia. Je to život pred a život po. Každé z nich je svet sám o sebe, plný tragédií, osobných aj spoločenských, no obe na čitateľa vplývajú veľmi sugestívne, dôverne a realisticky. Hoci ku koncu niektorí čitatelia začnú tušiť rozuzlenie, budú s napätím čítať ďalej.

Nikdy se nepřestala usmívat patrí k tým knihám, ktoré po dočítaní zavriete, odložíte, no v hlave vám aj tak nejaký čas zostanú. Istú nevšednosť rozprávaniu dodáva aj rozuzlenie s fantastickým ozvláštnením. Ak teda máte radi knihy, nad ktorými premýšľate aj pár dní po dočítaní, nič lepšie, než prečítať si príbeh usmievavej Alexandry, urobiť nemôžete.

Hodnotenie: 100 %

Knihu Nikdy se nepřestala usmívat si môžete kúpiť napríklad v Martinuse momentálne so zľavou 5 %, pre podrobnosti kliknite na tento link

Audioknihu Nikdy se nepřestala usmívat si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Nikdy se nepřestala usmívat
Žáner: fantasy, psychotriler
Autor: Martin Štefko
Vydavateľstvo: Golden Dog
Rok vydania: 2021
Ilustrácie: Jan Nikrýn
Počet strán: 226
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–88067–28–3

Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.


27. apríla 2021
Ena
Zdroj informácií