 |
Zborníky básní neletia, hoci poézia komplikovaná nie je. Je to jasné citové vyjadrenie vnútorného rozpoloženia či najhlbších myšlienok básnika, taká spoveď. Pritom to nebolo veľmi dávno, čo sa básne uverejňovali v každých novinách a časopisoch. Poeti boli celebrity a túžili po nich tisíce krásnych žien…
Podaj mi ruku a poď
Zborník Co číhá v temnotách je jednohubka. Ak máte pochmúrnu náladu, stačí si sadnúť a ľahko sa vcítite do veršov plných smútku, zhnusenia a myšlienok o smrti. Práve smrť by mala byť podľa predslovu, ktorý napísal Petr Boček, nosnou témou väčšiny básní.
Ak patríte k ľuďom, ktorí predslovy nečítajú, spravte výnimku. Tento za prečítanie naozaj stojí. Je vidieť, že Boček má k literatúre blízko – a nielen preto, že sám píše. Spoločne s ním nahliadnete hlbšie do hororovej poézie. Spomeniete si na mnohé balady (ľudové aj umelé), ľudové piesne a eposy. Pretože horor, či sa to niekomu páči alebo nepáči, je tu s nami odjakživa.
Už bolo spomínané, že väčšinu textov spája smrť. Tá nás sprevádza od počiatku. Spravili sme z nej bohyňu, rozličné národy si o nej vytvorili množstvo rôznych predstáv a filozofií. Bojíme sa, že je definitívna a všetko sa ňou končí, a zároveň túžime po tom, aby bola definitívnou a priniesla nám pokoj, po ktorom prahneme. Máme strach z umierania, z bolesti, ktorá ho často sprevádza. Dúfame v nesmrteľnú dušu, aby sme sa vzápätí hrozili jej návratu a tiež toho, že by nemohla odísť zo sveta živých, kam patrí, nech už to miesto mŕtvych voláme podsvetie, peklo, nebo, šeol či hádes.
Máloktorá téma je taká využívaná. Dychtíme po živote, no zároveň sú medzi nami aj takí, ktorí si želajú zomrieť. Nesmieme zabúdať ani na násilnú smrť, ktorá je extra kategóriou pre svoju brutalitu.
Intímny svet
Recenzovať poéziu je veľmi ťažké a nevďačné. V poézii totiž ide o veľmi intímne stretnutie poeta a čitateľa. Jeden vyslovuje svoje najvnútornejšie myšlienky a druhý ich pokorne prijíma. No vždy toto spojenie obojstranné nebýva. Každý čitateľ preciťuje poéziu inak a vyhovuje mu iný štýl. Niekto vyžaduje rýmovaný, iný voľný verš.
Báseň jedného nadchne, druhého znechutí. V literatúre bežná vec, no pri poézii je to cítiť oveľa silnejšie. Možno si aj vy pri čítaní veršíkov z tohto zborníka poviete, že diela básnikov zo skupiny Infernalismus za veľa nestoja. Že autori do svojich veršov akoby nasilu natlačili motívy umierania, vraždy, pekla a mytológie. No je možné, že budete nadšene tlieskať práve ich prácam.
Básne napísalo dvadsať talentovaných ľudí a rozmanitosť vládne aj medzi jednotlivými dielkami. Niektoré sú klasické, kde si pochutnáte na starých známych združených, striedavých či obkročných rýmoch. Iné sú písané voľným veršom a nájde sa dosť aj takých, kde sa autor na nejaké pravidlá nepozeral a v jednej práci vystrieda klasické rýmované verše s veršami voľnými. Námetom nie je len smrť a umieranie vo všetkých pádoch, tvaroch a podobách. V básňach nájdete celú paletu námetov.
Nočné mory a nespavosť je v mnohých vyjadrená tak verne, až máte pocit, že nimi trpíte aj vy. Únava zo života je modernou chorobou. Ak trápi aj vás, niektoré strofy vám budú hovoriť z unavenej duše.
Starnutie je nezastaviteľný proces. Chradneme, ubúda mentálnych aj fyzických síl a nie každý sa s tým dokáže vyrovnať.
Samota je zlá, deprimujúca a človeka prepadávajú rôzne myšlienky a občas chce zomrieť.
Bolesť a beznádej nás sprevádzajú na každom kroku. Nejde o telo, keď bolí duša, je to oveľa horšie.
Šialenstvo a bludné predstavy desia, hoci sú iba živo vykreslené…
Poklad ukrytý vo veršoch
Básne zo zborníka Co číhá v temnotách môžu na vnímavého čitateľa silno zapôsobiť, čo autori dosahujú rôznymi prostriedkami. Či už je to široké využitie rýmov a veršov, alebo používanie historických, literárnych a biblických odkazov. Verše sú často krátke a strohé, občas len slovko – dve, čím sa docielila ráznosť a dynamika básní. Rovnako dôležitú rolu hrá aj jazyk. Slová, ktorými sú opísané umieranie, peklo, hroby, šialenstvo či samota, dokážu vzbudiť strach, paniku a čitateľom umožnia precítiť aj zmätok psychicky chorého človeka. Červy, tma, slučka, beznádej, slzy, tiene, hnev, bolesť, sklamanie, nenávisť či rozpoltenosť sú jednoznačné a aj samy osebe dokážu ovplyvniť ľudskú fantáziu. Svojím pochmúrnym zafarbením vytvárajú temnú atmosféru, drásajú myseľ a vracajú spomienky na to smutné a zlé, čo ste doteraz prežili.
Ak ste milovníkmi poézie, prípadne sa s ňou chcete zoznámiť, obľubujete všetko temné, gotické a voňajúce nezvratným koncom, Co číhá v temnotách je pre vás dobrou voľbou. Surová úprimnosť básní, nahota reálnych skúseností, drzosť obrazov a prirovnaní doslova fascinujú. Básne plné náznakov, nevyrieknutých slov či presne naopak, na rovinu vyjadrených názorov a zážitkov, vás určite nadchnú. Svet sčernie a vaša duša sa vyplače, vyzúri a vy aj vďaka básňam nájdete kúsok svojho temného raja.
Hodnotenie: 80 %
Co číhá v temnotách
Žáner: hororová poézia
Autor: kolektív autorov
Vydal: Golden Dog
Rok vydania: 2020
Jazyk: český
Väzba: brožovaná
Počet strán: 201
ISBN: 978–80–88067–26–9
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.