 |
Zborník poviedok Kočas má dlhú tradíciu. Ale v dnešnej dobe skôr kráča v tieni veľkého brata Mloka. A poviem vám, ide o riadny guláš. Nemyslím to vyslovene negatívne, ale Kočas 2014 je dosť uletený zborník. Editorka Jiřina Vorlová vybrala do knihy mix žánrov i literárnych prístupov. Väčšina z trinástich poviedok však pôsobí akosi umelecko-amatérsky.
Texty sú vybraté z literárnej súťaže. Zvonku to však vyzerá tak, akoby autori dostali rovnaké zadanie. Napísať poviedku na nápad, ktorý im príde na um ako prvý, a to do určitého termínu. Vzhľadom na fakt, že väčšina autorov publikujúcich v zborníku už má na konte určité literárne úspechy, sú ich texty napísané rutinérsky, bez väčších zádrhelov. Samotný dej však výraznejšie zaujal málokedy. O ponorení sa do ponúkaného sveta či zblížení sa s postavami možno hovoriť len v asi jednom-dvoch prípadoch (i keď pri niektorých autoroch išlo o zámer vytvoriť pocit odcudzenia).
Najzaujímavejším textom je Trejnstop od Toma Hadravu pohrávajúci sa s češtinou v štýle Mechanického pomaranča (čengliština). Nejde ani tak o príbeh ako o vykreslenie futuristického sveta cez krátky výlet otca so synom do prírody plnej nebezpečných mikroorganizmov.
Najzábavnejšiu poviedku napísal Petr Plaček. Konfrontace je bláznivá sci-fi anekdota o rasovej (ne)znášanlivosti, ale má hlavu aj pätu. Nevravím, že podobná zápletka vám nenapadne kedykoľvek pri pive, ale autor má dar rozprávať vtipné príbehy.
Václava Molcarová asi najviac udržala na uzde chuť experimentovať. Jej Na křídlech Dorkalů je štandardná fantasy, avšak napísaná bohatým jazykom a so zmyslom pre tempo i vytvorenie uveriteľnej pointy aj tam, kde vlastne žiadne vyvrcholenie nie je.
K umiernenejším a poctivejším textom patrí Tinťulíny, famfulíny Anny Šochovej. Mix známych motívov (výmena tiel, vzbura proti systému) má prostoduchú pointu, ale je tak dlho rozplietaná, až je to celé zaujímavé.
Najplnokrvnejší text je dlhšia poviedka Mare Incognitum. Daniel Tučka nás zavedie na vesmírnu loď, kde nám predstaví niekoľko postáv v krízovej situácii. Miestami vtipné, miestami akčné, a po celý čas sympatické a ľudsky živé.
Z toho zaujímavejšieho možno spomenúť Mléko pro moje děťátko od Jana Šimůnka. Humorne ladená fantasy o dobýjaní hradu stále patrí k tomu lepšiemu v zborníku, ale paradoxne vystihuje moje pocity z ostatnej časti knihy. Poviedka je napísaná so zjavnou chuťou a so zmyslom pre nezmysel. Je však rozprávaná ledabolo, akoby ju niekto hovoril pri ohni so špekačkou napichnutou na ražni.
Nevravím, že sa v globále nepobavíte, len vám stále bude hlodať v hlave, či by sa viaceré texty nedali napísať trochu poctivejšie a či by im autori nemohli venovať viac pozornosti (ako to bolo pri Molcarovej a Tučkovi). Kočas 2014 je teda zaujímavým (prevažne) experimentálnym čítaním. Beriem ho hlavne ako odreagovanie od šesťstostránkových románových ság, ktoré zdolávam cez Vianoce. Ak ste na tom po sviatkoch podobne, bude možnože táto knižka presne pre vás.
Kočas 2014 – Sborník Sci-fi & Fantasy povídek
Vydavateľstvo: Cena Karla Čapka, Nová vlna
Ilustrácia na obálke: Leonard A. Gold
Redakcia: Jiřina Vorlová, Stanislava Kučová
Rok vydania: 2014
Počet strán: 316
Väzba: brožovaná