Recenzia – Henrich H. Hujbert: Zima mŕtvych

Zima mŕtvych - obálka

Svet sa už veľmi dlho rúti do záhuby. Nové druhy rezistentných baktérií a vírusov, znečistenie, drogy… Že sa ľudstvo zničí takto rýchlo, to by nikomu nenapadlo ani v najhorších snoch. Stačilo pritom tak málo! Len aby jeden feťák počas absťáku namiešal kokteil, ktorý ho mal poslať do ríše krásnych snov. Ibaže tam poslal celú Zem. A nebola to snová ríša, ale jedna veľká nočná mora.


Vírus, infekcia a nemŕtvi

Policajnej hliadke končí služba, no Petraj, napriek nesúhlasu kolegu Rétora, prijme hlásenie o rušení nočného pokoja. Po príchode do bytovky to vyzerá na planý poplach. Lenže v Rétorovej hlave divo zvoní alarm, čo znamená jediné: Že sú v poriadnej kaši. Keby sa nepokúšali dostať do bytu mladého dílera, mohlo byť všetko inak. Oni však otvorili Pandorinu skrinku, a to, čo sa z nej vyvalilo, bolo vyhladované na smrť.

Udalosti nabrali rýchly spád. Nikto nechápe, prečo sa pandémia rozšírila rýchlosťou blesku a do každej krajiny. Existuje voľakto, kto by to mohol vysvetliť? Možno áno…

Že je zbytočné čakať na pomoc, je Rétorovi jasné zhruba po týždni hliadkovania na hraniciach mesta. Navyše mu došli zásoby. Zrazu sa objavujú Dávid a Petra. Mladomanželia sa vracajú zo svadobnej cesty. Strávili týždeň na samote v horách, zasypaní snehom, a o tom, čo sa deje, vôbec netušia.

Čo smrť a nákaza spoja, nech človek nerozdeľuje. Títo traja sa vydávajú na púť mestom, kde už iba ťažko nájdete niekoho zdravého. Úkrytov je dosť, domy zostali otvorené, je dostatok konzerv, oblečenia, hlad a podchladenie nehrozí. Do karát im hrá fakt, že kým mrzne, nemŕtvi sa nevládzu poriadne hýbať. Lenže dokedy ešte tento stav potrvá?

Sťa oáza v mori infikovaných sa javí vysoký panelák na sídlisku. Evidentne sa v ňom zabarikádovali nejakí nenakazení. Dostať sa k nim bude ťažké. Nikto neverí nikomu. Je bežné, že priateľ, teraz zdravý, vás o niekoľko hodín chce zožrať. Rétor s Dávidom a Petrou sa do tohto hniezda na najvyšších poschodiach nakoniec malým zázrakom dostanú. Skupinke preživších velia Dana a Hana. Držia na uzde paniku, rozdeľujú prácu a iba vďaka nim sú všetci stále nažive. Ako úkryt na pár dní je to super. Trvalé riešenie to však určite nie je. Rétor vie, že treba ísť ďalej. Na sever, kde zem nikdy nerozmŕza. Tu sa teplé jarné dni nezadržateľne blížia a s nimi sa zombie stanú pohybliví a nebezpeční.

Čas dozrel, plán cesty je pripravený. Podarí sa Rétorovi odísť a kto sa vydá na cestu spolu s ním? Smrť striehne na každom kroku, preto je otázne, koľkí dôjdu do cieľa. Sever je ďaleko a prekážok viac, ako by si želali…


Imunológia, epidemiológia a hygiena

Henrich H. Hujbert uvádza čitateľa do deja pomocou troch odlišných dejových liniek, ktoré sa v istom bode spoja do jednej. Prvá nám priblíži vznik epidémie, druhá predstaví Rétora, hlavného kladného hrdinu, a v tretej sa zoznámime s novomanželmi Dávidom a Petrou. Autor sa sústreďuje na ľudské myslenie a ego. Postavy sa zoči-voči katastrofe menia, sú denne konfrontovaní so smrťou a možnosťou, že sa sami stanú zombieami. Psychická záťaž každého deformuje inak. Niekto sa snaží pomáhať a chrániť, iný myslí sám na seba. Hodnoty a postoje sa často menia zo dňa na deň. Človek, ktorý v živote nikomu neublížil, je teraz nútený zabíjať, lebo ak nezabije, bude zabitý on.

Hoci ide už o tisíckrát spracovaný námet apokalypsy a nakazených nemŕtvych, je spracovaný zaujímavo. Budete s napätím sledovať osudy policajta a mladých manželov, ktorí sa snažia prežiť už v takmer zaniknutej civilizácii. Nebude vám vadiť ani neprehliadnuteľná podobnosť s inými knihami (Všemi dary obdarovaná, Svetová vojna Z…). To však potrvá len do okamihu, keď príbeh začne spieť do finále. Tam sa to všetko riadne poserie.

Ak patríte k čitateľom, ktorí príbehy berú spôsobom: Ak to autor napísal, tak to tak je… celý príbeh si dobre užijete. Ale ak sa zvyknete zamyslieť nad logikou toho, čo postavy robia, nastanú problémy. A veľké.

Hrdinovia zápasia s extrémne nákazlivou epidémiou. V priebehu pár hodín zmení mysliaceho tvora na kopu hnijúceho mäsa túžiaceho žrať. Ľudské telo je málokedy bez malého záderu, odreniny či inej malej ranky. Napriek tomu hrdinovia nepovažujú za dôležité chrániť sa pred infekciou. Najčastejšie bojujú so zombieami bez ochranných oblekov či aspoň niečoho, čo by ich pripomínalo. Nepotrebujú návleky na nohy, hoci sa neustále brodia zotlenými pozostatkami, nepoužívajú šatky alebo rúšky na tvár. Na čo by im boli okuliare na ochranu očí? Pritom práve cez oči sa nákaza často dostáva do tela. Sekajú, strieľajú, infikované telesné tekutiny striekajú, oni sú od hlavy po päty špinaví, v topánkach im čvachtá krv a radšej nevedieť, čo ešte. Nefrkne im do oka; na rukách či nohách nemajú žiadnu ranku, záderček… Jeden z nich ochranný odev má. Samozrejme, po boji celý zašpinený a krvavý v pohode naskočí do auta plného zdravých ľudí a usadí sa na sedadle. Čo dodať? Majú fakt šťastie…

Preto ak milujete zombíkov na každý spôsob, dokážete sa povzniesť nad slabiny príbehu, máte chuť na trošku slovenskej apokalypsy, pri ktorej zacítite smrad hnijúceho mäsa, budete si preventívne chodiť dezinfikovať ruky a čakať, či niekto prežije, Zima mŕtvych je pre vás tá správne voňajúca knižka.

Knihu Zima mŕtvych si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Zima mŕtvych
Žáner: horor, zombie, apokalypsa
Autor: Henrich H. Hujbert
Vydavateľstvo: Hydra
Rok vydania: 2019
Počet strán: 312
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788089968206

Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portály Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.


1. novembra 2019
Ena