![]() |
Rozprávky sú neodmysliteľnou súčasťou nielen slovenskej literárnej tradície. Mnoho národov má autorov, ktorí ich zbierali i zapisovali, aby ich tak zachovali pre budúce generácie. Mená Pavol Dobšinský alebo Samuel Reuss vďaka tomu pozná väčšina čitateľov. Avšak meno Amálie Sirotkovej pravdepodobne počujú prvý raz.
Slovenská rozprávkarka je opradená tajomnom. Zachovali sa o nej len strohé a nie vždy presné informácie. Zostavovateľka knihy Jana Piročšáková napriek tomu dokázala spísať základné fakty o tom, kým bola. No a navzdory tomu, že práca Amálie Sirotkovej na dlhý čas zapadla prachom, ju pripomína s úctou a obdivom, ktoré si nepochybne zaslúži.
Zbierka obsahuje sedemnásť rozprávok. Mnohé z nich prídu čitateľovi niečím známe. Spracovávajú totožné motívy alebo sú variáciou niektorej rozprávkovej látky. Iné však pôsobia takmer až novátorsky a hlavne neopozerane. Práve preto, že až doteraz neboli nikde v žiadnej podobe vydané. Aj tento fakt čiastočne zodpovedá za názov knihy.
Jednotlivé príbehy sú uvedené v neskrátených verziách. Sú teda plné nielen dobrodružstva a rôznych ponaučení. Objavujú sa tu aj odtrhnuté končatiny a krv neraz tečie potokmi. Čiže ide o podobu ponášajúcu sa viac na horor, než na usmievavé historky o tom, ako dobro víťazí nad zlom. Sú teda ponúknuté v čo možno najautentickejšej podobe, s výnimkou nutných ortografických úprav. Texty teda pôsobia dobovo a sú obohatené o poznámky pod čiarou. Tu čitateľ nájde vysvetlenia zastaralých a/alebo nárečových slov.
Nie sú to však len rozprávky, ktoré je možné obdivovať. Oku ulahodia vydarené ilustrácie Zsolta Lukácsa. Ten sa, podľa vlastných slov, snažil napodobniť klasické rozprávkové zbierky z 19. storočia. No tiež mixuje rôzne štýly a postupy, až vytvoril veľmi vkusný a pôsobivý vizuál. Tým zabezpečil, že už len listovanie knihou je zážitkom. Od predsádok, cez celostranové i menšie motívy, až po iniciály v úvodoch.
Ide teda o knihu, ktorá poteší väčších i menších čitateľov. Okrem toho obsahuje aj informácie a súvislosti, ktoré presahujú samotné rozprávky. Jana Piročšáková totiž obohatila stránky aj o svoje vlastné výstupy. V nich približuje osobnosť Amálie Sirotkovej, ale aj vlastnú prácu s textmi. Ukazuje tak, že pre ňu nejde len o pracované zadanie, ale o dlhodobú vášeň. Za každým slovom badať svedomitosť, s ktorou túto knihu pripravovala. Bez ohľadu na to, či vysvetľuje postupy práce, približuje autorkin život alebo píše o zdrojových rukopisných zbierkach. Ide teda o ukážkový príklad toho, ako krásne to vyzerá, keď niekto do práce vkladá aj srdce.
Zbierka Zabudnuté rozprávky zaujme mladších i starších. Na jednej strane ponúka rozprávky, na tej druhej oku lahodiace ilustrácie. Sú to však poznámky a práca Jany Piročšákovej, ktoré z knihy robia literárny klenot.
Hodnotenie: 100 %
Zabudnuté rozprávky
Žáner: rozprávka, fantasy
Autor: Amália Sirotková
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2024
Jazyk: slovenský
Ilustrátor: Zsolt Lukács
Zostavila: Jana Piroščáková
Počet strán: 272
Väzba: tvrdá
ISBN: 978–80–222–1566–4
Súvisiace linky
Predstavujeme – Amália Sirotková: Zabudnuté rozprávky
Digitálne diela s pečaťou ľudskej originality – rozhovor s výtvarníkom Zsoltom Lukácsom
Štúdia Jany Piroščákovej: Zbierka Amálie Sirotkovej
Recenzentka Martina „Lili“ Urbanová je dlhoročnou milovníčkou a obdivovateľkou fantastiky v jej mnohých žánrových podobách. O knižných a občas aj neknižných témach rada diskutuje na svojom blogu alebo Instagrame. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Martiny Urbanovej na Fandom.sk.