Predstavujeme - Najväčšie záhady a mystériá Slovenska 2

Miloš Jesenský - Najväčšie záhady a mystériá Slovenska 2
Miloš Jesenský - prednáška Zvolen
Miloš Jesenský - prednáška Zvolen 2

Práve v tomto čase sa na pulty kníhkupectiev dostáva druhý diel pozoruhodnej série Najväčšie tajomstvá a mystériá Slovenska z vydavateľstva Ikar. Autorské trio Miloš Jesenský, Ján Lacika a Miroslav Karlík čitateľov na jej stránkach presviedčajú, že naša krajina je omnoho tajomnejšia a záhadnejšia, ako by sa na prvý pohľad zdalo.


Anotácia

Veci medzi nebom a zemou zahalené tajomstvom lákajú ľudí aj dnes, v časoch rýchlo napredujúcej vedy a informačných technológií. Ozveny dávnych výkrikov, tajuplné kultové miesta, stretnutia s duchmi či záhadné pozdravy z vesmíru stále čakajú na vysvetlenie. Podarí sa nám niekedy vyriešiť Sambucovu šifru, objasniť mystérium košickej katedrály, záhadné pohrebné rituály či tajomstvo mimozemského života? Vydajme sa po stopách tajuplných postáv našej histórie a nevysvetlených úkazov a pokúsme sa spolu odhaliť ich tajomstvá.


Ukážka z knihy

NEZNÁME DOBRODRUŽSTVÁ AVIATIKY

Počiatky letectva na našom území sú dodnes obostreté veľkým tajomstvom

„Vážení čitatelia, nebýva zvykom, aby naše noviny kládli otázky, skôr dávame odpovede, vysvetľujeme záhady, hľadáme súvislosti, ba poskytujeme aj rady,“ písalo sa na inzertnej strane „Prešporských novostí“ 1. septembra 1863, načo sa redakcia priamo obrátila na svojich ctených abonentov s nasledujúcimi otázkami: „Kto z vás si ešte pamätá na jarný deň roku 1863, keď po nočnej búrke preletel nad našim mestom čudesný balón a nedobrovoľne pristál v našich úrodných viniciach? Nájde sa svedok, ktorý sa rozprával s dvoma tajomnými Francúzmi, vystupujúcimi pod pravými či falošnými menami – Verne a Nadar?“

My však našich čitateľov trápiť nebudeme a hneď skraja uvedieme, že takíto svedkovia sa nenašli. A to hlavne preto, že známy francúzsky románopisec Jules Verne a priekopník aviatiky Gaspard-Félix Tournachon (1820–1910) známy pod pseudonymom Nadar pristál v Bratislave iba vo fantázii spisovateľa Petra Glocka (*1946). Jeho dobrodružný román pre mládež „Ruža pre Jula Verna alebo Päť týždňov bez balóna“ však obdivuhodným spôsobom povzbudzuje našu fantáziu už od detských čias, čím nám dodáva chuť pátrať po neznámych dobrodružstvách pilotov balónov a vzducholodí pred viac ako storočím na Slovensku.

Prípad stratených vzduchoplavcov

„Stúpame?“
„Nie! Naopak! Klesáme!“
„Ba ešte horšie, pán Leblanc! Padáme!
„Preboha! Vyhoďte príťaž!“
„Už sme vysypali posledné vrece!“
„Balón už stúpa?“
„Nie!“

Vtedy pretne vzduch mocný hlas:

„Von všetko ťažké! … Všetko! A spoliehajme sa na milosť božiu!“

Podobné slová, ktoré parafrázujeme z úvodu jednej z najznámejších kníh francúzskeho spisovateľa Julesa Verna v skutočnosti zahrmeli 4. októbra 1909 okolo pol druhej popoludní nad kopcovitou krajinou v okolí Zázrivej.

Kde sa však v tej dobe zobral nad Oravou balón?

Odpoveď nám ponúkne štartovacia listina v štvrtom ročníku najstaršej leteckej súťaže sveta – balónových pretekov „Coupe Aéronautique“ sponzorovaných vlastníkom New York Heraldu, milionárom a športovým nadšencom Gordonom Bennetom (1841–1918). Medzi účastníkmi nájdeme aj slávneho francúzskeho aviatika Alfreda Leblanca (1869–1921), ktorý sa spoločne s Jacquesom Delebecquem 3. októbra 1909 o 15. hodine pohodlne usadil v koši pod balónom „Ille de France“, aby spoločne s ostatnými pretekármi odštartoval na diaľkový let zo švajčiarskeho mestečka Schlieren pri Zűrichu. Prípravy ku odletu boli veľkolepé. Tamojšia továreň musela vyrobiť celkom 44 000 metrov kubického uhoľného plynu, ktorým prostredníctvom viac ako kilometer dlhého potrubia naplnili všetky balóny. Štartu sa zúčastnilo celkom sedemnásť posádok z ôsmych štátov sveta. Napriek hustému dažďu sa s nimi prišlo rozlúčiť 400 000 divákov, ktorí prepukli v jasot, keď sa do vzduchu ako prvý vzniesol belgický balón „Utopia“ a neprestávali prevolávať statočným mužom na slávu, až kým sa od zeme neodlepil aj posledný, švajčiarsky balón „Helvetia“ s víťazmi minulého ročníka, plukovníkom Theodorom Schaeckom a Paulom Ambrusterom.

Pri pohľade do minulosti už vieme, že z tohto súperenia si odniesli prvenstvo Edgar W. Mix a Andre Roussel na palube balónu „America II“, ktorí po prekonaní vzdialenosti 1121, 11 kilometrov pristáli na okolí Varšavy. Ostatní už neboli takí úspešní, hoci aj ich výkony si zasluhujú obdiv. Alfred Leblanc s Jacquesom Delebecquem skončili ako druhí, keď preleteli 817, 17 kilometrov, pričom ich nedobrovoľný koniec cesty zastihol, ako už vieme, v Zázrivej. Tu počas silného prízemného vetra balón stroskotal na vrchu Kozinec. Dostupné pramene popisujú, ako „Ille de France“ letel od juhu ponad osadu Plešivá smerom na sever ku osade Kozinská. Po náraze na zem obaja vzduchoplavci vyskočili z koša, z ktorého sa vysypali takmer všetky prístroje, zbrane a písomnosti, načo sa odľahčený balón opäť vzniesol a zmizol v oblakoch.

Pred niekoľkými rokmi sa redakcii „Early Aviators“ ozval oravský rodák, pán Eugen Kralčak, aby formou listu doplnil tieto stručné, encyklopedické údaje zaujímavým svedectvom, v ktorom vlastným slovami reflektuje rodinné spomienky: „Milí priatelia, volám sa Eugen Kralčak a žijem v obci Preseľany. Narodil som sa v dedine Zázrivá na severe Slovenska v oblasti Oravy. Môj strýko Ondrej Kralčak (1900–1978) mi v čase, kedy som mal 17 rokov spomínal, že ako osemročný videl letieť balón „Ille de France“ nad našou dedinou Zázrivá. Balón preletel ponad osadu Plešivá, nad miestom Žiar, smerom na osadu Kozinská a blízky kopec Kozinec, ktorý bol jeho poslednou fázou pretekov a pristátia balóna. Ondrej Kralčak spomínal ako posádka počas preletu kričala na ľudí kopajúcich zemiaky na poli Žiar slová „Retáá, retáá!“ Z balóna viseli povrazy a jeden prešiel po ramenách ženy, ktorá bola zohnutá, keď kopala zemiaky. Balón videlo viac ľudí, lebo letel nízko a stratil sa za kopcom Črchle, takže strýko nevidel moment, kedy bola posádka vyhodená von z koša. Balón bol pre ľudí veľkým prekvapením, lebo nič také ešte nevideli. Strýko sa pozeral, ako balón letí rovno do kopca Kozinec, ktorý je za osadou Kozinská. Tam sa zachytil v bukovom nízkom lese, ale o malú chvíľu ho vietor odtrhol a zmizol v oblakoch. Vtedy kopec Kozinec nemal toľko stromov ako dnes. Pastier Oláh z blízkeho salaša v lese našiel roztratené predmety, dokumenty a výbavu, vrátane pištolí a odovzdal ich obecnému notárovi. Maďarské noviny v tom čase informovali, že Zázrivčania balón vykradli, bola to však lož. Alfréd Leblanc a jeho spoločník potom odcestovali vlakom do Francúzska.“

Aj keď v týchto pretekoch prišiel Alfréd Leblanc o vytúžené prvenstvo, šťastena sa čoskoro na neho usmiala. Ani nie rok po týchto udalostiach, tentoraz už na palube lietadla Blériot XI, prekonal rýchlostný rekord 109, 8 kilometra v hodine.

To je však už na iný príbeh.

Koniec ukážky

Knihu Najväčšie záhady a mystériá Slovenska 2 si môžete kúpiť napríklad v Martinuse momentálne so zľavou 2 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Autor Miloš Jesenský

Miloš Jesenský (nar. 1971, Čadca) je publicista a spisovateľ, ktorý sa dlhoročne venuje výskumu a popularizácii paranormálnych javov a hraničných oblastí vedy. Knižne debutoval v roku 1997 a odvtedy vydal viac ako štyridsať kníh v slovenskom, poľskom a českom jazyku.


Podrobnosti o knihe

Názov: Najväčšie záhady a mystériá Slovenska 2
Žáner: populárno-náučná
Autori: Miloš Jesenský, Ján Lacika, Miroslav Karlík
Vydavateľstvo: Ikar, edícia Príroda
Rok vydania: 2019
Rozmer: 175×250 mm
Väzba: pevná, bez obalu
Počet strán: 302
ISBN 9788055168654


Video: Prednáška Miloša Jesenského vysvetľuje niekoľko záhad, ktorým sa autor venuje vo svojej knihe


18. decembra 2019
Fandom SK - PR