 |
Dominiku Madro fanúšikovia fantastiky poznajú predovšetkým ako poviedkarku úspešnú v literárnych súťažiach a tiež z poviedkových zborníkov a antológií. Na sklonku roka 2021 vyšiel tejto autorke fantasy román Dediči posmrtnej ríše, s ktorým sa v týchto dňoch už môžete stretnúť v kníhkupectvách.
Anotácia
Víťazka poviedkovej súťaže Martinus Cena Fantázie z roku 2019 zavítala do posmrtných ríš inšpirovaných fínskou mytológiou a prináša originálny príbeh plný bohov, polobohov, ľudí i temných predzvestí.
Súrodenci Galjam a Galjanka, ktorých dedičstvo je už od ich počatia vratké ako náklonnosť bohov; Agumd Zlopovestný, osirotený dedič šakľoveckej ríše, ktorý vyrastal pod sukňou Junky, mocnej vidmy a zlodejky života; Milija Svetlá, dedička Dračej noci, narodená s vláskami krehkými ako semiačka púpavy, ktoré mohla obväzovať šatkami jedine jej matka, Ochrankyňa krehkosti, na vlastnej koži okúsila krutú ostrosť Junkiných úmyslov; Öissanna, dedička najvyššieho titulu v Dräkavrši – jaspani, ktorá žije nad najchladnejšou riekou Mer a trasie sa z horúčavy, ktorú do nej vniesol jeden z bohov. Títo všetci a mnohí ďalší zvedú boj proti vojsku vidiem a bylinkárov ozbrojených čiernymi silami a aj proti ľudskej, božskej i polobožskej nenávisti.
Autorka pútavo opisuje mytológiu i súčasnosť predsmrtnej ríše Dräkavrš i štyroch posmrtných ríš bohatým jazykom hodným epickej ságy, v ktorej sú jednotlivé postavy farbisto vykreslené a rovnako dôležité ako rozvetvený dej.
Ukážka z knihy
Vzduch bol ako duch. Chodil, skákal, prevracal sa. Sem-tam sa rozbehol a smial ako víchor. Panna Ilmatar, biela kráska zahalená do čipkovaného plášťa, sa jediná vznášala v svrbivých dutinách vetrov a meluzín. Vietor ju kŕmil hlukom, vzduch tichom a víchrica – tá bola najnemilosrdnejšia – ničím. Svet Ilmatar sa nezačínal a nekončil. Len sa hnal a ona s ním. Cítila sa odtrhnutá – nevedela od čoho; vytrhnutá – nevedela odkiaľ; roztrhnutá – nevedela kým. Pohadzovalo si ju prázdno v prázdne.
Ilmatar trpela. Volala do vzduchu i víchra: Zlom! Aspoň zlomok mňa! Niekde musí byť hĺbka a výška. Niekde musí byť hlas a tón. Niekde musí byť miesto, kde sa vetru ostro stavajú do cesty. Vo svojom čase bez dní a rokov nedokázala vymerať obdobie medzi svojím volaním a odpoveďou. No odpoveď prišla. Na krídlach striebornej kačky. Preletela okolo Ilmatar a Ilmatar v sebe zrazu objavila pohyb. Vlastné telo. Rozhodla sa spadnúť. A tak padala a padala. Ó, šťastný pád, spieva sa v dräkavrších i kryčinských piesňach dodnes. Na tom sa obe pevniny zhodnú. Spadla do hudby a sily. Pocítila vlny. More ju uchvátilo. Bolo hlboké a vysoko nad ním žilo nebo. Bolo životaschopné. Toto hľadala. Kráčala po morskom dne živá. Po prvý raz. Zamilovala si vodu. A potom si uvedomila, že si dokázala niečo zamilovať. Žijem.
Dlhšiu ukážku z knihy si môžete pozrieť po kliknutí na tento link.
Dediči posmrtnej ríše
Žáner: fantasy
Autorka: Dominika Madro
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2021
Ilustrácie: Martin Lacko
Väzba: pevná
Počet strán: 328
ISBN: 9978–80–8201–135–0
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
O autorke
Dominika Madro (1990) vyštudovala slovenský jazyk a literatúru, neskôr aj dramaturgiu a scenáristiku. Zvíťazila v prestížnych literárnych súťažiach rôznych žánrov – Poviedka 2016, Martinus Cena Fantázie 2019 a Poviedka pre deti 2019. Pracovala v BIBIANE, medzinárodnom dome umení pre deti v Bratislave, v súčasnosti je redaktorkou mesačníka Knižná revue. Debutovala folklórno-mystickým románom Svätyne (KK Bagala 2019), ktorý vznikol z rozpracovania víťaznej poviedky Svätyňa. Píše rozhlasové rozprávky O pyšnej vlne, Agátka a jej dobrodružstvo), poviedky i recenzie.