 |
Mija je obyčajné, na svoj vek vysoké štrnásťročné dievča. Dobrá až svedomitá žiačka, poslušná dcéra ovdovelého učiteľa Ivana, spokojná s nerušene plynúcim životom okolo seba, hrozí sa dokonca aj viacmenej bežných detských výčinov.
Práve ona je ale vyvolená -alebo prekliata? – pretože patrí do rodu čarodejníkov.
Jedného dňa si po ňu prídu -svet a život sa mení úplne naruby. Mija sa (na rozdiel od Harryho Pottera) dostáva do sveta mágie prinajmenšom sprvoti nedobrovoľne. Pod prísnym dohľadom deda, starešinu Metoja, sa postupne dozvedá, že Ivan nebol jej otcom, ale pestúnom. Priamym podnetom na „povolanie” je totiž smrť Mijinej matky, čarodejnice Melánie, zavraždenej bývalým milovaným, Mijiným otcom, zlým čarodejníkom Mariotom.
Mija sa teda o utajenom živote matky dozvedá až po jej úmrtí, takmer okamžite je konfrontovaná so skutočnosťou, že sa musí podrobiť drsnému čarodejníckemu výcviku a výuke. V novom prostredí si len ťažko zvyká a postupne nachádza priateľov – trpaslíka Joachima, dvojičky Danku a Barta s ohromným nadaním na jazyky, šarmantného , športovo založeného Petrama, ale tiež nevľúdneho Miseaga, s ktorým ju spája vzdialené príbuzenské puto a biľag Mariotových dedičov.
Pretože väčšina čarodejníkov sa, pochopiteľne, k pokrvne spriazneným s najväčším nepriateľom, správa zreteľne odmietavo.
Závislosti a súvislosti sú zrejmé, napriek tomu ale v prípade Mariotových dedičov nejde o plagiát ani o nepodarenú nápodobu. V Rowlingovou načrtnutej schéme rozohráva autorka svoj príbeh, v ktorom doposiaľ preukázala zmysel pre dávkovanie napätia, pôsobivé akčné scény, ale aj pôsobivú charakterokresbu a vierohodné stvárnenie reakcií postáv (Mijin odpor k odchodu od pestúna a pod.).
Pozoruhodný je spôsob vsunutia sveta čarodejníkov do slovenských reálií. Mija vyrastá v Nitre, čarodejníci žijú v reálne existujúcich dedinkách Ľubietová a Horná Ves na strednom Slovensku – ako zdanlivo obyčajní ľudia. Sú členmi jedného z čarodejníckych klanov, v súčasnosti roztrúsených po svete; centrum pôvodnej ríše čarodejníkov bolo ale sprvoti nie príliš ďaleko od Ľubietovej; mocný vládca, ktorý určil plemenu zákony, sa volal Samo.
Vyučovanie v čarodejníckej škole sa odohráva výlučne po ukončení riadnej školy, popoludní, pomocou manipulácie s časom, ktorý počas výuky smerom navonok plynie tridsaťkrát pomalšie – čiže žiaci absolvujú dvojminútové hodinovky, navonok okamih, pre nich v skutočnosti často nesmierna námaha. Nevedno, nakoľko zámerne tu autorka použila systém prehĺbenia vedomia známy z techník šamanizmu. Mám len jednu vyrývačnú poznámku – ak dobre počítam, pokiaľ autorka nezakomponuje do deja ďalšiu časofintu, musia decká fyziologicky denne prežiť o štyri hodiny viac – a primerane rýchlejšie tomu rásť i starnúť, čo v školskom veku môže vyvolať aj viditeľné posuny (vezmite kalkulačku a počítajte, obyčajná čarodejníčatá začínajú so školou poriadne v šiestich rokoch, Mija má čo doháňať…).
Tak či onak, slovenský Harry Potter, na vcelku slušnej úrovni, je na svete.
Marja Holecyová má v súčasnosti 21 rokov; prvú verziu príbehu dokončila v šestnástich, celý cyklus by mal mať štyri časti, venované jednotlivým živlom.
Držíme palce.
Mariotovi dediči – Predurčenie
Autorka: Marja Holecyová
Vydavateľstvo: Bratislava Fragment
Rok vydania: 2010
Rozmery: 138×205 mm
Počet strán:352
EAN:9788080893675
ISBN:978–80–8089–367–5