Významného SF autora Georga R. R. Martina nepozná dnes už len málokto. Predstavuje sa nám staronovou kolekciou poviedok…
Jeho poviedky vyšli po nežnej revolúcii v mnohých antológiách, zborníkoch a časopisoch. Vyšlo aj niekoľko jeho zbierok a románov (Kráľovná vzduchu a temnôt, Noční letci, Písečníci, Nečekané variace, Tufové dobrodružstvá), v poslednom období hlavne fantasy (séria Pieseň ľadu a ohňa). G. R. R Martin je jeden z mála tých plodnejších autorov, ktorých tvorba si udržuje rovnomernú úroveň kvality. Možno sčasti aj preto si ho obľúbilo mnoho čitateľov, no nemalú úlohu zohráva aj originálnosť nápadov a podmanivá atmosféra jeho príbehov. Inak to nie je ani v zbierke Písečníci.
Aj keď ústrednú poviedku, ktorá dala názov aj celej zbierke, ste už mohli čítať v rovnomennej zbierke začiatkom deväťdesiatich rokov, v útlej zbierke nájdete ešte ďalších šesť menej známych poviedok a na záver aj pár slov o autorovi. Treba však podotknúť, že súbežne zo zbierkou Písečníci, ktorá vyšla ako kvázi 1.časť, vyšla aj kvázi 2.časť Píseň pro Lyu, ktorá obsahuje poviedok o niečo viac.
Navonok pôsobí zbierka prekvapivo kompaktným dojmom, sčasti preto, že sa jedná o rýdze SF poviedky a sčasti ich tematickým zameraním (cudzie rasy, mimozemské svety, záhady a pod). Jemný humorný alebo ironický podtón mnohých textov pôsobí v súčasnej „vážnej“ dobe veľmi osviežujúco a povzbudivo.
Hneď úvodná poviedka zbierky, Ve znamení kříže a draka, ľahkým a nenáročným spôsobom paroduje niekdajšiu inkvizíciu a popri tom sa nenápadne a pritom vtipne zamýšľa nad zmyslom a podstatou ľudskej viery a nad fenoménom smrti. Martin doviedol mnohé nápady v tejto poviedke až do absurdnosti, ale ich vážnosť priklincoval témou, ktorú si zvolil.
Krátka poviedka Křutinky odkrýva hlboko v čitateľovi tajné dvere vlastných sebaklamov, z ktorých mnohí nemáme silu alebo odvahu vystúpiť a pozrieť pravde do očí. To sa môže niekedy stať aj osudným. Nostalgia a bezútešná atmosféra dodávajú poviedke osobitý punc…
Jedna z dlhších poviedok, Sídlo červa, si pre zmenu, zakladá viac na akcii a atmosfére, ako na pointe, či nosnom leitmotíve. To však vôbec nie je na škodu a budete, rovnako ako ja, netrpezlivo obracať stránky, aby ste sa dozvedeli, ako dopadnú dobrodružstvá mladého Annelyna v tajomnom a záhadnom podzemnom labyrinte v postkatastrofickej budúcnosti, kedy Slnko, potom čo sa premenilo na Novu, pomaly umiera.
Motívu lásky a osobných vzťahov sa Martin venuje v poviedkach Rýchlodružka a Nebešťanka. V prvej nás sprevádza citlivou sondou do problematiky vernosti a odovzdanosti vo vzťahu muža a ženy. Nič nie je večné a už tobôž nie vzájomná oddanosť. Príslovie nikdy nehovor nikdy tu platí dvojnásobne…
V druhej nám Martin reflektuje krutú realitu súčasného sveta prenesenú do vzdialených hĺbok vesmíru. Tam, kde budú ľudia, bude mať spoločnosť vždy podobné rozvrstvenie…
V dlhšom príbehu Kamenné mesto, prežívame rovnako ako v poviedke Sídlo červa osudy hlavného hrdinu, tentoraz menom Holt, ako sa snaží dostať z jednej tranzitnej planéty, na ktorej nedopatrením uviazol pri svojej dobrodružnej ceste do galaktického stredu. Gradáciu pridáva tajomné kamenné mesto neďaleko kosmoportu, ktoré tu ostalo po neznámej zaniknutej civilizáci a ktoré ešte stále skrýva, hlavne v podzemí, veľa tajomstiev. Výborne sú vykreslené kultúry jednotlivých civilizácii v tomto novodobom babylone a taktiež vzťahy a konflikty medzi nimi.
Poviedka Písečníci bude asi viacerým známa. Samotár Kress si zadováži nevšedných domácich miláčikov – inteligentný hmyz nazvaný pieskoví králi. Kress sa pre nich postupne stane bohom, no tento vzťah nakoniec skončí na úplne inej úrovni, ako by sa mnohí nazdávali.
Myslím, že aj keď zbierka Písečníci pôsobí uceleným dojmom, každý si v nej nájde niečo, čo ho poteší, podnieti, alebo znepokojí a práve o tom by mala byť dobrá SF.
George R. R. Martin: Písečníci, orig. Sandkings, prekl. Jana a Jan Oščádalovci, Triton 2002, obál. Jan Patrik Krásny, 262,– Sk, 264 s.