 |
Vietor kmáše všetko neuchytené pevne k zemi, drobné kropaje dažďa pichajú do tváre. Občasný blesk na horizonte obnaží z úplnej tmy tuje stojace popri cestičke, ktoré rozhadzujú konármi ako nervózny vychudnutý obri na stráži.
Pod topánkami tajomne vŕzga štrk. Na konci chodníka chlap v dlhom plášti skôr vytuší, ako vidí ťažké dubové dvere. Iba vďaka slabému svetielku v dvoch úzkych okienkach pri vstupe dokázal nájsť dom. Chytí za klopadlo a zabúcha. Temný zvuk na drevo kopíruje údery jeho vyplašeného srdca.
Niečo hlasne klaplo. Dvere sa so škripotom pohnú, odchýlia sa na šírku, aby cez ne dokázal prejsť dospelý človek. Mužovi sa zdá, akoby zvnútra na neho doľahol ľadový výdych. Polámaný dáždnik mu vyletel z rúk a vetrisko si ho vzalo so sebou do neznáma.
„Neblbni chlape,“ posmeľoval sa v duchu obchodný cestujúci, ktorý medzitým stihol cúvnuť o dva kroky späť, „ide tu o biznis storočia, tak kašli na pocity a vlez dnu!“
No pocity si nedali povedať. Husia koža mu posiala telo a len s riadnou dávkou sebazaprenia (a hlavne vidiny plného kufra dolárov) ho prinútili prešmyknúť sa do tajomného domu ukrytého pred zrakmi cudzincov ďaleko od hlavnej cesty.
Neveľká vstupná hala bola osvetlená blikotavým svetlom tucta sviec rozmiestnených rovnomerne na kamenných rímsach na obvode stien. Dvere sa zaklapli automatickým mechanizmom. S nimi sa stratilo aj ostré fičanie vetra.
Proti nemu sa černeli zdobené dvojkrídlové dvere ukončené poloblúkom. Zmätene prešľapoval z nohy na nohu a vyčkával na hostiteľa. Nik nechodil, ani len náznak šumu nenaznačoval, že je v dome ešte niekto iný. V duchu si premietal tie tisíce bankoviek, aby sa neotočil na opätku a nezdupkal ako zajac pred hladným vlkom. Urobil pár krokov vpred a zabúchal. Žiadna odpoveď. Stisol ľadovú kľučku. Bolo zamknuté. Už sa otočil čelom vzad, keď ho spoza dverí ovalil mrazivý vzduch.
„Posaďte sa!“ ozvalo sa nezvyčajne tvrdo z vnútorných dverí mužským plechovým hlasom.
Obchodným cestujúcim cuklo. Jeho zadok si našiel miesto na studenej lavici z tvrdého dreva, čo lemovali stenu pod oknami.
„Prv, než pôjdeme spolu do vnútra, si musíme prebrať pár vecí. Dúfam že vám to nevadí, pane?“
Chlapíkov mozog nestíhal vstrebávať vnemy z okolia. Len letmo vnímal chlad z kameňa, o ktorý sa opieral, a stuchnutý vzduch plynúci z útrob tajomného domu. Čo však maximálne zamestnávalo jeho myseľ, bola vysoká chudá postava v čiernom zaberajúca celý priestor otvorených dverí do temnoty. Tvár neznámeho bola ukrytá v tieni, ledva spoznával obrysy hlavy.
S úzkosťou pomyslel na svoj Cadillac zaparkovaný štvrť míle odtiaľto na polorozpadnutej asfaltke. Nevedel sa rozhodnúť, čo je menej nebezpečné – pobudnúť nevyhnutnú dobu s čudákom v tomto strašidelnom dome, alebo riskovať útek cez neznámi kraj v neustále silnejúcej búrke k autu.
„Viem, kto ste,“ povedal domáci hlasom, pri ktorom tuhla v žilách krv, „a preto ste tu. Vedel som, že mojej ponuke neodoláte. Máte rád peniaze a ste ochotný urobiť čokoľvek, aby ste sa k nim dostali. Nie je tak?“
„No,“ pregĺgol obchodný cestujúci, „to závisí od okolností.“
„Od okolností?“ zasmial sa škripotavým chichotom, „ledaže by vás ten zárobok stál priveľkú fyzickú námahu. Inak sa neštítite ničoho, nie je tak?“
Náhle sediaceho prepadol nutkavý pocit prejsť do protiútoku: „Povedzte mi, o čo ide? Nemá zmysel rozprávať sa v hádankách.“
„Mám na mysli vášho nádejného svokra. S jeho dcérou ste neváhali obrať ho o celý majetok a priviesť do hanby. Celá jeho rodina sa mu pod vplyvom vášho krivého obvinenia otočila chrbtom. Na staré kolená musel okúsiť biedu najomných bytov na periférií, plahočiť sa každý deň s kuframi boháčov, len aby si mal za čo kúpiť jedlo.“
„Za svoj osud si mohol sám!“
„S vašou veľactenou pomocou. A kde sú tie peniaze? Rozkotúľali sa po svete. Preto ste tu.“
„Nemáte dôkazy, že by som s tým niečo mal. A okrem toho, je to stará história. Starký už nie je na tomto svete.“
„Svätá pravda. Jeho deti nemali ani toľko úcty, aby ho pochovali.“
Obchodný cestujúci len pokrčil plecami.
„Presne vás som hľadal,“ pokračoval domáci s neskrývanou spokojnosťou.
„Tak môžeme prejsť k veci. Prečo ste ma zavolali tu, do tohto bohom zabudnutého miesta.“
„Myslím, že toto miesto je presne také, ako má byť. Poďte prosím ďalej.“
Dlháň doslova vplával do tmy, odkiaľ sa šíril puch dlho nevetranej pivnice. Po chvíli sa objavili spoza otvorených dverí záblesky, aby sa vzápätí na temnom pozadí roztancovali neposedné plamienky sviec.
Obchodný cestujúci opatrným krokom vošiel dovnútra a ohromený zastal v strede miestnosti. Domáci pán mu bol otočený chrbtom, prplal sa s niečím na protiľahlej stene. Sieň bola o poznanie väčšia, ako vstupná. Popri stenách stáli kamenné kvádre, väčšina prikrytá vekom. Iba jeden z nich mal ťažkú obdĺžnikovú platňu zloženú dole.
„Kde to som,“ zakoktal muž. Strácal sebaistotu. Kamenná miestnosť naháňala hrôzu.
„Našťastie tu bol brat vášho takmer svokra,“ pokračoval čiernoodenec stále otočený čelom k stene, „ktorý sa po jeho samovražde ujal jeho tela a dal ho pochovať do rodinnej hrobky. Viete, kde sa nachádza?“
„Nie,“ odvetil zúfalo. Nebol schopný pohnúť sa, nohy mu zrástli so studenou zemou.
„Presne tu.“ Pri týchto slovách sa otočil. Pri svetle sviečok ukázal svetu belostnú lebku, z ktorej viseli posledné zdrapy kože. Oči boli prehnité a pery už nemal, iba zuby presvitali. Zato chumáče sivých vlasov sa akoby nemienili vzdať a stále sa držali na svojom mieste.
„Celý ten čas, čo ste ma obrali o všetko, som myslel na pomstu. No bol som slabý, chorľavý a bez prostriedkov. Potom som prišiel na to, ako to môžem urobiť. Po smrti už človek, teda aspoň to, čo z neho zostalo, nie je obmedzovaný takými to prízemnosťami ako je slabosť tela. Tak som sa zabil. Rýchlo a takmer bezbolestne. No pred smrťou som ešte stihol spísať list, ktorým som ťa zavolal k sebe. Môj notár ti ho poslal dosť dlho po mojej smrti. Potom mi ostalo už len čakať na deň, keď sa zjavíš. Celé mesiace som pripravoval príhovor, ako ťa privítam, až som pochopil, že žiaden nie je treba. Preto ti vravím, synak, vitaj!“
Zdvihol sa vietor, prach zo zeme a zo sarkofágov sa rozvíril v divokom tanci. Dvere sa s rachotom zabuchli a všetok pohyb razom ustal. Väzeň zbledol na maximálnu možnú úroveň, no stále sa nehýbal.
„Prečo práve ja? Aj vaša dcéra…“ nedopovedal, zastavila ho výhražne zodvihnutá ruka pokrytá hnijúcim mäsom.
„Ja viem, moja dcéra. Ju nemôžem stiahnuť so sebou. Aj keď mi urobila to, čo urobila, stále je mojou dcérou.“
Svokor odstúpil do strany a ukázal na kamenné kreslo, ktoré doteraz zakrýval: „Toto opatrujem pre teba. Nebudeš tu predsa stáť celú večnosť!“ zaškeril sa a pohladil zamatovú plachtu, ktorou ho prekryl.
Mŕtvola sa potom spokojne odobrala na svoje ležovisko vystlané saténom. Len čo sa uložila, ťažké veko sa samovoľne so škripotom posunulo na pôvodné miesto.
„Vitaj doma, synak,“ zasmial sa naposledy so zadosťučinením a nastalo absolútne ticho.
Muž skúsil zalomcovať dverami, aj keď vedel, že je to márne. Ani nimi nehrklo. Taktiež sa zaprel do sarkofágu s svokrovým telom, no ten sa nehol ani o milimeter. So stiahnutým hrdlom si sadol do kresla a prázdnym pohľadom sledoval sviece, ktoré pomaly dohorievali.
„Je koniec“, povzdychol si prerývane. A mal pravdu.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) ktoré sú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.