Ohnivé pero

Draka nie

42!

Tento netradičný pozdrav naznačuje, že dnešná poviedka má v rubrike Ohnivé pero poradové číslo zhodné s obľúbeným číslom Douglasa Adamsa.

Aby sme neboli pozadu, zaradíme sa aj my do zástupu obľúbencov klišé. Dnešná poviedka bude teda tak trochu bláznivá až surrealistická. Dovolil som si ju napísať špeciálne pre túto príležitosť – pokojne mi to môžete zazlievať :o).

Uteráky pod pazuchu a hor sa do čítania!

mišo jedinák

Draka nie

„Draka nie!“ zreval hrdina našej krátkej prózy. Nechýbalo veľa a dal by sa na útek. Zadržala ho len reťaz, ktorou ho prikovali ku skale. Pre istotu.

Obluda zastala, akoby neverila tomu, čo počuje, a na okamih prestala chrliť plamene.

„Draka nie!“ celkom netvorivo zopakoval hrdina a upadol do bezvedomia. Bezvedomie bolo priestranné. Kým prešiel z jedného jeho konca na druhý, poriadne vyhladol. Vošiel teda do prvých potravín, na ktoré narazil, a potom sa s kýblikom popukanej kukurice a žajdlíkom šumivej vody usadil v neďalekom kine, kde práve roztáčali kotúče filmu „Tvoj život“.

Na plátne sa objavil neduživý mládenec s dlhými, no o to mastnejšími vlasmi. Nášmu hrdinovi zabehla kukurica, keď v postave spoznal seba. Áno, spomínal si, tam sa to začalo…

Filmový mládenec sa blížil k siluete hradu. V tme nerozoznal, že je to hrad, ktorý sa mu stane osudným.

„Kto tam? Koľko vás je? Čo tu chcete?“ zrevali bdelé stráže.

„Sám som,“ pípol hrdina.

Nedoslýchaví ťažkoodenci si cudzincovu informáciu vysvetlili tak, že sa predstavil ako Samson, a spomienka na dlhovlasého biblického siláka z hodín náboženstva im vstrekla do lýtok dávku steroidov. Bránu do mesta za sebou nanešťastie zabuchli, a keďže hrdina ju nebol schopný vlastnými silami čo i len poodchýliť, zostal pri nej čupieť do rána. Zhodou okolností sa naozaj volal Samson, ale kvôli chladu, ktorý poľahky prenikal pod jeho kožušinové slipy, si tú iróniu nedokázal poriadne vychutnať.

Mestom sa rozchýrila správa, že prišiel Samson, aby ich – ako inak – oslobodil od zlého draka. Keď sa ráno roztvorila brána a náš hrdina obrnený ostňami husej kože prekročil prah mesta – hradu, vítali ho davy, aké si pamätal hádam iba z úradu výbercu podielov na zisku z výnosov pôdy. Samson si všimol, že medzi ľuďmi prevažujú muži.

„Postihlo nás nešťastie,“ potvrdil jeho obavy kráľ. Pristúpil k Samsonovi a keď videl, že jeho ostne sú iba obyčajné zimomriavky, prehodil mu cez plecia svoj hermelínový plášť.

„Uhm,“ povedal Samson.

„Ale teraz si tu ty,“ pokračoval kráľ.

Samson s ním ani pri najlepšej vôli nemohol nesúhlasiť.

„Zoslali ťa k nám samotné nebesá, Samson,“ zakončil kráľ a dôstojným pohybom si prikryl dlaňou dieru na tielku, ktorú si predtým nevšimol.

Samson mal na dopravný prostriedok, pomocou ktorého sa k mestu transportoval, vlastný názor, no fakt, že ho kráľ oslovil menom, ho zbavil výrečnosti.

Davy prestali jasať. Čakalo sa na zásadnú myšlienku.

„Nuž teda,“ ujal sa slova kráľ, vidiac Samsonovu neistotu, „ty nám toho draka proste ako zabiješ.“

Samsonovi vyschlo v hrdle. Krúživým gestom sa ospravedlnil, zoskočil z plátna do hľadiska a poriadne si odpil zo šumivej vody. Keď sa vrátil späť do filmu „Tvoj život“, plesol sa po čele, že mu nenapadlo poslať do tej šlamastiky namiesto seba Samsona – diváka.

„Draka nie,“ šepol Samson do kráľovského ucha, len aby jeho slová vzápätí vypadli druhým kráľovským uchom von bez toho, aby sa im podarilo o kráľovský mozog čo i len škrabnúť.

„Neboj sa, nepustíme ťa naňho len tak,“ upokojil ho kráľ do chvíle, kým nepokračoval: „Najprv dostaneš poriadny výcvik. Čarodejník Pleskavica ťa naučí narábať s mečom i s mágiou.“

Samson upadol do bezvedomia, trikrát ho obehol, kúpil si popukanú kukuricu so šumivou vodou a vysilený sa usadil do príjemne vychladenej kinosály, odkiaľ ho vyhodila prihrbená uvádzačka so slovami „Dnes nepremietame, mladý muž, tak mi tu nerobte brajgel“.

„Draka nie,“ zopakoval Samson svoj slogan, len čo sa prebral, ale to ho už viedli úzkou skalnou roklinou k jaskyni čarodejníka Pleskavicu.

„Je nejaká nádej, že sa tomu vyhnem?“ spýtal sa čarodejníka, keď osameli.

„Nie je,“ povedal Pleskavica úprimne.

„Tak ma nauč, čo vieš,“ rezignoval Samson.

Veľa toho nebolo. Pleskavica nebol skutočným čarodejníkom, ale iba obyčajným kúzelníkom – iluzionistom. Nenaučil Samsona metať blesky, zato mu ukázal niekoľko desiatok spôsobov, ako nechať zmiznúť mincu a následne ju objavovať vo vreckách prizerajúcich (počas výučby prišiel Samson o všetky úspory), alebo ako prinútiť diváka, aby si vybral z balíčka kariet srdcové eso.

„A čo meč?“ domáhal sa Samson.

„Tu je,“ povedal Pleskavica a s vypätím síl k nemu dotiahol zbraň.

„Čo s tým?“ spýtal sa Samson, ktorý s týmito vecami nemal veľa skúseností.

Pleskavica mykol plecami. „Hovoril som im, že nie som čarodejník, ale oni ma nepočúvali. Hovoril som im, že neviem narábať s mečom, ale oni nepočúvali. Do učenia som ťa vzal iba preto, lebo kráľovská pokladnica je priaznivo naklonená školskému systému,“ zatriasol mešcom.

„Ach, Pleskavica, čo si teraz počnem,“ zabedákal Samson a pokúsil sa zdvihnúť meč nad hlavu.

„Mimochodom,“ povedal Pleskavica, „volám sa Ignác, ale im to radšej nehovor.“

Nadišiel deň ukončenia Samsonovho výcviku.

„Nadišiel deň ukončenia tvojho výcviku,“ povedal mu kráľ. „Pomstíš naše ženy a dievčatá. Hor sa na draka!“

Samsona vyprevádzalo celé mesto. Chceli sa uistiť, že nezdupká.

Keď kováč skontroloval pevnosť reťaze a jej upevnenie k skale i k Samsonovej nohe, spokojne prikývol. Dav naposledy zajasal a vzal nohy na plecia.

„Draka nie!“ zvolal osamotený Samson. „Draka nie! … Draka nie! …“

Prihrbená uvádzačka podišla k Samsonovi – divákovi a s nevôľou fľochla na rozsypanú kukuricu.

„Nespite mi tu, mladý muž,“ pomykala Samsonom, ktorému z pootvorených úst vytekala slina.

Samson sa strhol tak prudko, že vyskočil z bezvedomia skôr, než za sebou mohol začuť „a upracte si po sebe ten brajgel!“.

Hrdina našej krátkej prózy ospalo zaklipkal očami a vhupol späť do roly.

„Draka nie!“ zreval z plných pľúc.

Drak sa zapotácal a prekvapený Samson sledoval, ako sa rozpadol na pár podporných kolíkov, kusisko textílie a asi dvadsiatich trpaslíkov. Jeden z nich v ruke zapálenú pochodeň.

„Vy ste drak?“

„Nie, my sme trpaslíci prezlečení za draka,“ povedali trpaslíci.

Nízky vzrast nepriateľa dodal Samsonovi odvahu. „Čo tu robíte?“ spýtal sa prísne.

„Jeme, spíme a przníme miestne princezné, ženy a dievčatá,“ povedali trpaslíci a tľapli si.

„Tak to skončilo,“ povedal Samson.

Trpaslíci ho obkľúčili.

Samson si spomenul, čo mu povedal o technike boja s mečom Igná… teda Pleskavica:

„Môžeš urobiť dve veci: buď sekať, alebo bodať. Sekať môžeš zhora nadol, zdola nahor alebo z boka na bok. Bodať môžeš všetkými smermi, ale hlavne od seba.“

O obrane mečom sa Pleskavica nepovažoval za potrebné zmieniť. Predpokladal, že k tomu sa jeho žiak aj tak nedostane.

Samson sa rozhodol pre útok, ktorý si v duchu pomenoval vrtuľník. Jeho podstata spočívala v uchopení rukoväte meča a roztočení tela okolo vlastnej osi. Potom už len zostávalo dúfať, že nepriateľ bude dostatočne sprostý, aby sa naňho vrhol.

Trpaslíci sa rozostúpili do kruhu a zabávali sa na Samsonovom kolotoči. Nemohol im ublížiť, pretože jeho akčný rádius siahal iba pokiaľ mu to dovolila napnutá reťaz.

„To bolo dobré,“ pochválili ho, keď sa unavil a padol na zem.

„Prosím vás,“ povedal udýchane, „neprznite princezné, ženy a dievčatá. Vráťte ich zákonitým princom, manželom a milencom.“

„Nepočúvajte ho,“ ozval sa ženský hlas a pred dračou jaskyňou sa objavila početná skupina zajatkýň telesnej lásky. „Marš do jaskyne, ide sa przniť!“

Trpaslíci sklonili hlavy a poslušne cupitali k jaskyni. Samson si všimol, že viacerí z nich si ho premerali závistlivými pohľadmi.

Samson znovu osamel. Skusmo potiahol masívnu reťaz a zaželal kováčovi do života všetko najhoršie. Na krajinu padal súmrak a Samsonovi škvŕkalo v žalúdku.

Teraz by som sa niekam vyvalil a do niečoho zahryzol, pomyslel si a zrak mu padol na ťažký meč. Napol posledné sily, zodvihol meč, tresol sa ním po hlave a upadol do bezvedomia.


13. novembra 2006
Michal Jedinák