 |
Príbeh nás zavedie do sveta Polynézie. Tento svet bežnému Európanovi
či Američanovi dodnes zaváňa exotikou. Pripomína dobrodružné výpravy
Magellana či Cooka, vzburu na lodi Bounty či podmanivé príbehy takých
majstrov pera ako boli Melville, London a Conrad. Na pozadí takéhoto množstva
legiend a romantizujúcich predstáv nám preto Kilworth vo svojom texte ponúka
legendu reality. Miera fantastického ozvláštnenia je nízka, bájne príbehy
sú nenásilne vsadené do prostredia obyvateľov Oceánie, v ktorom posvätné
nenápadne prechádza do svetského. Nadprirodzené je podávané buď vo forme
vyrozprávaných príbehov, zreteľne oddelených od textovej reality alebo
krátkych vstupov do kapitol, v ktorých autor, presne ako Homér v úvode
k jednotlivým častiam Iliady rozpráva o počínaní bohov a o tom , ako
riadia osudy ľudí. Na pozadí množstva reálnych detailov sa však
fantastické vyníma mimoriadne výrazne – prinajmenšom na obrazy bohyne
Nangananga, ktorá do svojej vagíny strká telá mŕtvych starých mládencov a
drví im kosti, či hltača duší v podobe beztelej a skackajúcej hlavy
Ulupoku, tak skoro nezabudnem.
Príbeh sa začína cestou moreplavca Kupeho za tajomnou chobotnicou,. Netvor
odvážlivca zavedie na juh Pacifiku, do krajiny Mlh. Namiesto reálne
existujúceho Nového Zélandu sem Kilworth umiestnil Britániu s Írskom. Kupe
na pobreží novoobjavenej krajiny zabije chobotnicu a zajme Seumasa a Dorchu,
muža a ženu z kmeňov Piktov a Škótov. Potom sa vracia na rodný ostrov,
Raiateu.
Tam sa Seumas a Dorcha ako-tak zžijú s novým prostredím. Prostredníctvom
týchto postáv autor poukazuje na odlišnosti európskej a polynézskej
kultúry (tolerantný postoj k homosexuálom, takmer rovnoprávne postavenie
žien, odlišný postoj k sexu a násiliu). Je pravdepodobné, že Kilworth si
tak pripravuje pôdu na vykreslenie konfliktu a konfrontácie týchto dvoch
civilizačných okruhov v nasledujúcich častiach (škoda, že sa z obálky
ani prdsádky nedozvieme koľko ich bude). Kupeho pomocník, malý chlapec
Kieto, totiž cíti, že je predurčený k tomu, aby Ostrov mlh dobyl.
So Seumasom a Dorchou vstupuje do knižky závan historického času. Ocitáme
sa zhruba v piatom-šiestom storočí n.l. Dorcha je prívrženkyňou nového
učenia, ktoré sa šíri z ostrova Lindisfarne. V reálnej histórii tam
existoval kláštor, mnísi ktorého sa veľmi aktívne zúčastnili na
christianizácii Británie. Do dejín sa zapísal tiež tým, že sa stal
obeťou prvého známeho nájazdu Vikingov.
V Kilworthovej pacifickej Británii však z pochopiteľných dôvodov
neexistujú ani Vikingovia, ani Rimania ani germánske kmene, ktoré už mali
Keltov vytláčať z východných území. Ostrov zjavne čaká iný osud a
nájazdy iných kmeňov s tmavšou pokožkou.
Od prenasledovania chobotnice uplynie osem rokov. Na Raiatee umiera starý
skúsený náčelník. Jeho nástupcom sa má stať starší syn Tutapu. Svoju
moc sa rozhodne upevniť tým, že zahubí nepríjemne inteligentného a
ctižiadostivého brata Tangiia. Ten neváha a skôr než budúci vládca stihne
vykonať čo si zaumienil, odchádza s tromi veľkými loďami, množstvom
ľudí a bratovou snúbenicou Kulou hľadať novú krajinu. A oceánska
naháňačka sa začína.
Pomerne rozsiahly román sa číta ľahko. Autor člení text na uzavreté,
dramatické celky, ktoré sa odohrávajú na viacerých ostrovoch. Hrdinovia
stretnú ľudožrúta Matukua, ktorý je posadnutý výrobou šarkanov, po
strmých útesoch utekajú pred hordou nepriateľsky naladených ostrovanov,
len-len že sa vyhnú smrti usúložením na Ostrove nenásytných žien.
Obrovského ľudožravého vtáka, ktorý tváre svojich obetí vytesáva
zobákom do kôry stromu, prilákajú zvukom Seumasových gájd, aby pomstili
smrť svojho druha. Obor Ohnivý zub, ktorý má namisto zubov vymeniteľné
rozzžeravené brvná, zomrie, pretože má hlúpy zvyk pri každej otázke
škrabať sa po hlave. Prefíkaný Tutapu mu totiž v spánku dve z brvien
priviaže k zápästiam – a uotázkuje ho k smrti.
Príbehy posádok oboch bratov svojou atmosférou i motívmi pripomínajú
Odysseu či cyklus o Sindibádovi (prečo, to ešte dlho ostane jednou
z najzložitejších otázok porovnávacej mytológie). S Homérovým dielom
Kilworthov text spája tiež prítomnosť druhého dejového pásma, v ktorom
konajú bohovia. Ich zásahy však vždy môžeme vysvetliť aj prirodzeným
spôsobom (boh mora sa rozhodne rozpútať búrku a pod). Priaznivcov
bláznivých koktejlov z rozmanitých mýtov tým autor nenadchne, o to viac
však jeho zdržanlivosť ocenia znalci originálnych textov. Kilworth mýty
využíva v ich pôvodnom význame – ako rozprávania, ktoré
prostredníctvom napínavého deja podaného v esteticky príťažlivej forme
niečo vysvetľujú. Mýtus nie je chaotický ani fiktívny, ale z hľadiska
ľudí, ktorým je adresovaný logický a vnímaný ako možná a reálna
udalosť. V homérskom Grécku rovnako ako v ranostredovekom Islande alebo
Polynézii.
Jednotlivé epizódy sú prepojené ľúbostným dvojmotívom vzťahu Tangiiu
s Kupou a Seumasa s Dorchou. Kilworth pritom neponúka sladkavú šťavičku
sentimentality, ale zaujímavý a triezvy pohľad na vzťahy, v ktorých sa
láska prelína s nenávisťou. Rozpráva neokázalo, bez patetických giest,
no cítime, že pod zdanlivo pokojným zovňajškom ústredných protagonistov
to vrie. Čo presne – to Kilworth naznačí, no nedopovie. Štvorica
hlavných postáv je nevyspytateľná ako život sám.
Pútavo sú vykreslení aj vedľajší hrdinovia – homosexuál Kluk-holka,
obdarený(obdarená) magickou mocou a beznádejne zamilovaný (zamilovaná) do
Seumasa, mocný bojovník Manopa či kňažka Kikamana. Ich charaktery sú
dokresľované krátkymi retrospektívnymi pasážami (prvé stretnutie Seumasa
s Manopem či Kluk-holkou).
Okrem príbehu text ponúka veľké množstvo poznatkov o živote, zvykoch a
mentalite Polynézanov. Dozvedáme sa napríklad, že Polynézania kŕmia psov
výlučne rastlinnou potravou, aby mali chutné mäso a správajú sa k nim ako
my k prasatám, že poznajú a v praxi uplatňujú antikoncepciu. Spoločnosť
ostrovanov je spoločnosťou malého množstva ľudí na malých územiach, a
preto tu oproti dejinám veľkých kontinentov vzrastá úloha jednotlivca
i cena života. Konflikt Tangiiu a s moreplavcom Karikom tak v mene prežitia
na novom ostrove končí zmierením.
Atmosféru dokresľujú sviežo prerozprávané príbehy o tricksterovi Mauim
či stvorení sveta. A príbeh sa končí presne ako mýtus. Po záverečnom
súboji dvoch bratov je nastolená rovnováha. Som veľmi zvedavý čo presne
vyprovokuje Kieta a jeho spoločníkov k plavbe na Ostrov mlh. Vo svete
Polynézanov sa totiž nič nedeje len tak.
Miloš Ferko
9,5/10
Garry Kilworth, Střecha cest (pvní kniha z cyklu Králové mořeplavci), Brno Návrat 2002, preklad Petr Kotrle, 461s, 368 sk