 |
Príbeh nás zavedie do sveta Polynézie. Tento svet bežnému Európanovi
či Američanovi dodnes zaváňa exotikou. Pripomína dobrodružné výpravy
Magellana či Cooka, vzburu na lodi Bounty či podmanivé príbehy takých
majstrov pera ako boli Melville, London a Conrad. Na pozadí takéhoto množstva
legiend a romantizujúcich predstáv nám preto Kilworth vo svojom texte ponúka
legendu reality. Miera fantastického ozvláštnenia je nízka, bájne príbehy
sú nenásilne vsadené do prostredia obyvateľov Oceánie, v ktorom posvätné
nenápadne prechádza do svetského. Nadprirodzené je podávané buď vo forme
vyrozprávaných príbehov, zreteľne oddelených od textovej reality alebo
krátkych vstupov do kapitol, v ktorých autor, presne ako Homér v úvode
k jednotlivým častiam Iliady rozpráva o počínaní bohov a o tom , ako
riadia osudy ľudí. Na pozadí množstva reálnych detailov sa však
fantastické vyníma mimoriadne výrazne – prinajmenšom na obrazy bohyne
Nangananga, ktorá do svojej vagíny strká telá mŕtvych starých mládencov a
drví im kosti, či hltača duší v podobe beztelej a skackajúcej hlavy
Ulupoku, tak skoro nezabudnem. Príbeh sa začína cestou moreplavca Kupeho za
tajomnou chobotnicou,. Netvor odvážlivca zavedie na juh Pacifiku, do krajiny
Mlh. Namiesto reálne existujúceho Nového Zélandu sem Kilworth umiestnil
Britániu s Írskom. Kupe na pobreží novoobjavenej krajiny zabije chobotnicu
a zajme Seumasa a Dorchu, muža a ženu z kmeňov Piktov a Škótov. Potom sa
vracia na rodný ostrov, Raiateu. Tam sa Seumas a Dorcha ako-tak zžijú
s novým prostredím. Prostredníctvom týchto postáv autor poukazuje na
odlišnosti európskej a polynézskej kultúry (tolerantný postoj
k homosexuálom, takmer rovnoprávne postavenie žien, odlišný postoj k sexu
a násiliu). Je pravdepodobné, že Kilworth si tak pripravuje pôdu na
vykreslenie konfliktu a konfrontácie týchto dvoch civilizačných okruhov
v nasledujúcich častiach (škoda, že sa z obálky ani prdsádky nedozvieme
koľko ich bude). Kupeho pomocník, malý chlapec Kieto, totiž cíti, že je
predurčený k tomu, aby Ostrov mlh dobyl. So Seumasom a Dorchou vstupuje do
knižky závan historického času. Ocitáme sa zhruba v piatom-šiestom
storočí n.l. Dorcha je prívrženkyňou nového učenia, ktoré sa šíri
z ostrova Lindisfarne. V reálnej histórii tam existoval kláštor, mnísi
ktorého sa veľmi aktívne zúčastnili na christianizácii Británie. Do
dejín sa zapísal tiež tým, že sa stal obeťou prvého známeho nájazdu
Vikingov. V Kilworthovej pacifickej Británii však z pochopiteľných
dôvodov neexistujú ani Vikingovia, ani Rimania ani germánske kmene, ktoré
už mali Keltov vytláčať z východných území. Ostrov zjavne čaká iný
osud a nájazdy iných kmeňov s tmavšou pokožkou.
Od prenasledovania chobotnice uplynie osem rokov. Na Raiatee umiera starý
skúsený náčelník. Jeho nástupcom sa má stať starší syn Tutapu. Svoju
moc sa rozhodne upevniť tým, že zahubí nepríjemne inteligentného a
ctižiadostivého brata Tangiia. Ten neváha a skôr než budúci vládca stihne
vykonať čo si zaumienil, odchádza s tromi veľkými loďami, množstvom
ľudí a bratovou snúbenicou Kulou hľadať novú krajinu. A oceánska
naháňačka sa začína. Pomerne rozsiahly román sa číta ľahko. Autor
člení text na uzavreté, dramatické celky, ktoré sa odohrávajú na
viacerých ostrovoch. Hrdinovia stretnú ľudožrúta Matukua, ktorý je
posadnutý výrobou šarkanov, po strmých útesoch utekajú pred hordou
nepriateľsky naladených ostrovanov, len-len že sa vyhnú smrti usúložením
na Ostrove nenásytných žien. Obrovského ľudožravého vtáka, ktorý tváre
svojich obetí vytesáva zobákom do kôry stromu, prilákajú zvukom
Seumasových gájd, aby pomstili smrť svojho druha. Obor Ohnivý zub, ktorý
má namisto zubov vymeniteľné rozzžeravené brvná, zomrie, pretože má
hlúpy zvyk pri každej otázke škrabať sa po hlave. Prefíkaný Tutapu mu
totiž v spánku dve z brvien priviaže k zápästiam – a uotázkuje ho
k smrti.
Príbehy posádok oboch bratov svojou atmosférou i motívmi pripomínajú
Odysseu či cyklus o Sindibádovi (prečo, to ešte dlho ostane jednou
z najzložitejších otázok porovnávacej mytológie). S Homérovým dielom
Kilworthov text spája tiež prítomnosť druhého dejového pásma, v ktorom
konajú bohovia. Ich zásahy však vždy môžeme vysvetliť aj prirodzeným
spôsobom (boh mora sa rozhodne rozpútať búrku a pod). Priaznivcov
bláznivých koktejlov z rozmanitých mýtov tým autor nenadchne, o to viac
však jeho zdržanlivosť ocenia znalci originálnych textov. Kilworth mýty
využíva v ich pôvodnom význame – ako rozprávania, ktoré
prostredníctvom napínavého deja podaného v esteticky príťažlivej forme
niečo vysvetľujú. Mýtus nie je chaotický ani fiktívny, ale z hľadiska
ľudí, ktorým je adresovaný logický a vnímaný ako možná a reálna
udalosť. V homérskom Grécku rovnako ako v ranostredovekom Islande alebo
Polynézii.
Jednotlivé epizódy sú prepojené ľúbostným dvojmotívom vzťahu Tangiiu
s Kupou a Seumasa s Dorchou. Kilworth pritom neponúka sladkavú šťavičku
sentimentality, ale zaujímavý a triezvy pohľad na vzťahy, v ktorých sa
láska prelína s nenávisťou. Rozpráva neokázalo, bez patetických giest,
no cítime, že pod zdanlivo pokojným zovňajškom ústredných protagonistov
to vrie. Čo presne – to Kilworth naznačí, no nedopovie. Štvorica
hlavných postáv je nevyspytateľná ako život sám.
Pútavo sú vykreslení aj vedľajší hrdinovia – homosexuál Kluk-holka,
obdarený(obdarená) magickou mocou a beznádejne zamilovaný (zamilovaná) do
Seumasa, mocný bojovník Manopa či kňažka Kikamana. Ich charaktery sú
dokresľované krátkymi retrospektívnymi pasážami (prvé stretnutie Seumasa
s Manopem či Kluk-holkou). Okrem príbehu text ponúka veľké množstvo
poznatkov o živote, zvykoch a mentalite Polynézanov. Dozvedáme sa
napríklad, že Polynézania kŕmia psov výlučne rastlinnou potravou, aby mali
chutné mäso a správajú sa k nim ako my k prasatám, že poznajú a
v praxi uplatňujú antikoncepciu. Spoločnosť ostrovanov je spoločnosťou
malého množstva ľudí na malých územiach, a preto tu oproti dejinám
veľkých kontinentov vzrastá úloha jednotlivca i cena života. Konflikt
Tangiiu a s moreplavcom Karikom tak v mene prežitia na novom ostrove končí
zmierením.
Atmosféru dokresľujú sviežo prerozprávané príbehy o tricksterovi Mauim
či stvorení sveta. A príbeh sa končí presne ako mýtus. Po záverečnom
súboji dvoch bratov je nastolená rovnováha. Som veľmi zvedavý čo presne
vyprovokuje Kieta a jeho spoločníkov k plavbe na Ostrov mlh. Vo svete
Polynézanov sa totiž nič nedeje len tak.
Miloš Ferko 9,5/10
Garry Kilworth, Střecha cest (pvní kniha z cyklu Králové mořeplavci), Brno Návrat 2002, preklad Petr Kotrle, 461s, 368 sk