Recenzia: Mutant 2

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Už Mutant z roku 1995 nebol bohviečo a nad jeho viac než slušným komerčným ohlasom v zámorí sme my, vyspelí európski diváci, iba nechápavo krútili hlavami (podobne, ako je pre nás záhadou napríklad totálny prepad Smrtihlava). Nech už sme však nad prvým Mutantom akokoľvek ohŕňali nosy, oproti dvojke to bolo superšpičkové veľdielo.

MUTANT 2 je u mňa vážnym kandidátom na titul „najstupídnejšia sci-fi desaťročia“. Paradoxne s týmto tvrdením vám vrele doporučujem si ho požičať a naplno vychutnať. Mutant 2 sa totiž dá zaradiť medzi filmy, ktoré sú také blbé, až sú zábavné – hoci úplne iným spôsobom, než tvorcovia zamýšľali, samozrejme. Absolútne nelogický scenár, plný mozog mliaždiacich nezmyslov, predpísal neschopnému režisérovi, aby za nemalé peniaze vrhol na plátno príbeh o astronautovi, ktorý sa z misie na Mars vracia domov nakazený mimozemským organizmom. Ufón v tele sympatického národného hrdinu Patricka má jediný cieľ: rozmnožovať sa. Ďalej je už dej len nekonečnou sériou scén, v ktorých mimozemšťan pretiahne nejakú ženskú a z tej sa po niekoľkých minútach v záplave krvi a potrhaných vnútorností „narodí“ polodospelé dieťa, zdanlivo ľudské, avšak v skutočnosti miešanec človeka a emzáka. A Patrick ide, súloží a vraždí. Dokonca zabije aj sám seba (to keď v ňom prevládne ľudská časť osobnosti), ale brokovnicou odstrelená hlava mu zasa dorastie, a tak sa vyprdne na výčitky svedomia a zase sa naplno pustí do vykonávania tých dvoch činností, ktoré od seba napodiv odlišuje iba jediné písmeno: a síce mrd a mord. V prestávkach medzi extrémne nechutnými scénami (a keď ja niečo označím za extrémne nechutné, tak verte, že je to humus prvej kategórie), sa dozvieme, že Sil, v laboratóriu vytvorená kombinácia ženy a ufóna z prvého dielu, má sestru. Eva vznikla rovnakým spôsobom, avšak jej vražedno-rozmnožovací pud je vedcami udržiavaný pod kontrolou. Vďaka mimozemským génom má táto bytosť schopnosť telepaticky sa napojiť na večne nadržaného Patricka. „Napínavé“ pátranie po krvilačnom vrahovi sa začína…

Neviem, prečo vám to vlastne vykladám, aj tak je to celá číra esencia debilizmu a tvorčej neschopnosti. Mutant 2 je prehliadkou mizerných hereckých výkonov (MICHAEL MADSEN a JAMES CROMWELL sa snažia zo všetkých síl, ale mlyn hlúpeho scenára ich aj tak rozomelie na kašu), až na hranici paródie sa pohybujúcich nelogických zápletiek a zvratov, a veľmi slabých trikov (hlavne úvodná scéna s kozmickou loďou a výstupom na povrch Marsu je trapnejšia než večný úsmev na tvári hovorcu NATO počas komentovania náletov na Srbsko). Jediné, čo sa tu dá pochváliť, sú prsia predstaviteľky Evy NATASHI HENSTRIDGEOVEJ (skutočne vypadajú ako z inej planéty, z nejakého vyspelejšieho sveta) a Gigerom navrhnutá a Stevom Johnsonom vytvorená príšera zo záverečnej scény.

Vážne – tento film musíte vidieť. Myslím, že vo fandome by sa mohla rozpútať zaujímavá diskusia na tému: Čo v Mutantovi 2 bolo najviac na šabľu? Mňa osobne najviac rozčúlila krv, ktorá občas vyzerala ako zriedený paradajkový pretlak. Sakra, chlapi, keď už chcete točiť krvák, tak to aspoň porádne namíchajte, né?!


13. júla 2000
Ďuro Červenák