Monolity v čase

Chronolity

Komu sa už pred dvoma rokmi dostal do rúk román Darwinia, nebude preňho meno Roberta Charlesa Wilsona neznáme. Darwinia zožala veľký úspech u čitateľov aj u kritiky na oboch kontinentoch a suverénne sa zaradila ku klasikám SF. Stále mám v živej pamäti znepokojivý pocit, ktorý som mal po jej dočítaní. Možno aj preto, že tento román o alternatívnej histórii od roku 1912 sa dotkol tých najbytostnejších otázok v mojom a možno aj vašom vnútri. Nielen ja som bol preto zvedavý na ďalšie diela od tohto autora.

A to prišlo. Román Chronolity, ktorý mal prinajmenšom rovnaký ohlas. Čitatelia Fantázie možno v správičkách zachytili jeho americkú a potom anglickú premiéru a nezdravo sa rozpálili v očakávaní poriadneho nárezu. Robert Wilson nesklamal. Dokáže do svojich diel vsunúť príjemnú dávku imaginácie, originality a metafyziky. Jeho rozprávačský štýl je brilantný.

Chronolity sú románom prerozprávaným z pohľadu Scotta Wardena, muža, ktorého tvrdo a nekompromisne prenasledujú jeho chyby z minulosti. V Thajsku sa náhodne stane svedkom neuveriteľnej udalosti. Uprostred ázijského pralesa sa z ničoho nič zjaví dvesto stôp vysoký stĺp, vyrobený z neznámej ale veľmi odolnej hmoty, na ktorom je nápis oslavujúci víťaznú vojenskú bitku. Tá sa však ešte len odohrá, šestnásť rokov v budúcnosti.

Spočiatku sa zdá, že Scott je postrkovaný náhodnými udalosťami osudu a nemôže ovplyvniť to čo príde, alebo to čo sa má stať. Kauzálne slučky, v ktorých sa nepredvídateľne zmieta, sú ako bludný kruh. So skupinou priateľov však postupne odhaľuje čriepky mozaiky tajomstva monolitov a či chce alebo nie, je vťahovaný do veľkého boja o budúcnosť ľudstva.

Chronolity sa postupne zjavujú po celej Ázii a na niektorých miestach, hlavne v mestách, spôsobujú kataklizmu, pretože cesta časom je energeticky nesmierne náročná. Vec cestujúca k nám z budúcnosti, musí mať v danej prítomnosti k dispozícii energiu na dosadnutie, získanú z čohokoľvek, napríklad aj vyextrahovanú z okolitého tepla. Wilson sa ako jeden z mála autorov vcelku inteligentne pohral s technickými a fyzikálnymi aspektmi presunov časom a aj keď veľa nevysvetlil, aspoň naznačil dosť na to, aby vyprovokoval moju fantáziu a pritom neurazil môj technologický jemnocit.

Pribúdajúce Chronolity postupne menia mienku ľudí. Mnohí si nastoľujú bytostnú otazku: Kto je záhadný Kuin, ktorého víťazstvo tajomné objekty z minulosti oznamujú? Treba sa pridať na jeho stranu, alebo proti nemu bojovať? Wilson si zaslúži uznanie za to, ako jemne splieta nitky časových paradoxov až do prekvapujúcej záverečnej pointy.

Scott si nechce za žiadnu cenu pripustiť zodpovednosť za budúcnosť, ale keď sa predurčenosť dotkne aj na jeho dcéry Kaitlin, je nútený predefinovať svoj postoj. Niektoré chyby sa už napraviť nedajú, niektoré dajú a niektorým je možné aj predísť. Len ich treba vedieť včas rozoznať.

Wilson si dal záležať aj na charakteroch. Vykreslil ich s ľahkosťou a pritom veľmi plasticky. Scottova žena Janice, ktorá si túži splniť svoje sny, Hitch Paley, priateľ do nečasu, ktorý ostáva verný svojmu zdravému skepticizmu až do konca, Aschlee, ktorá už stratila vieru v lepší zajtrajšok a nové začiatky, či Sue, prototyp vedkyne, ktorej síce beznádejne uniká osobný život, ale za to vo svojom obore prestáva mať konkurenciu.

Reálie sveta Chronolitov sú prepracované a vidno z nich, že Wilson okrem fyziky ovláda prinajmenšom aj geografiu, geológiu a pod. Výborná pôvodná obálka od Jima Burnsa dodáva knihe osobitý lesk. Aj keď podľa môjho názoru Chronolity neprekonali Darwiniu (nechýbalo veľa), je to stále výborne napísaná nadpriemerná SF, na ktorú sa tak rýchlo nezabúda.

Robert Charles Wilson: Chronolity, orig. Chronoliths, Polaris 2003, brož., prekl. Petr Kotrle, obál. Jim Burns, 299,– Sk, 267 str.


10. júna 2003
Anton Stiffel