 |
 |
 |
Zdravím vospolok. Tlačená Fantázia nás opustila, a tak sa posledným útočiskom slovenskej fantastiky stali fanziny a web. Už od chvíle, keď Mišo Jedinák uzavrel kapitolu „Ohnivé pero“, vŕtalo mi v hlave, ako FOL znovu nakopnúť a vrátiť jej pravidelných čitateľov. A tak je tu rubrika Minirecenzie, v ktorej si každý týždeň (spravidla v pondelok, ale nevylučujem odchýlku) budete môcť prečítať minimálne 3 stručné hodnotenia nových filmov, kníh, komiksov a možno časom aj PC hier, samozrejme od vašich známych (ale snáď aj nových) autorov. Prečo MINI-recenzie? Pretože je to úderné a dobre sa to číta a pre autora je to výzva, aby sa nerozpisoval o zbytočnostiach, ale zhustil svoj názor do niekoľkých viet (širšie potom dielo rozpitveme v komentároch). Poďme rovno na prvú várku. Ja som sa pozrel na rozporuplne prijatý Zlatý kompas a výplach Votrelci vs. Predátor 2, Miloš Ferko ohrnul nos nad antológiou českej humoristickej fantasy Sorry, vole, error. Dúfam, že sa vám nová rubrika zapáči a že ju poctíte svojou priazňou.
Zlatý kompas The Golden Compass; USA, 2007, r. Chris Weitz
V rámci čoraz otravnejšieho žánru „detskej fantasy“ naozaj originálne a zaujímavé, navyše rýchlo odsýpajúce, dobre zahrané, občas celkom napínavé a väčšinou solídne natočené (u „prcičkára“ Weitza ma hlavne prekvapilo, ako film dobre funguje v akčných scénach). Mám však problém so scenárom, ktorý hlavne na začiatku zahlcuje informáciami o Lyrinom svete a nezaujíma sa o emócie a motiváciu postáv. V druhej polovici je to vynahradené aspoň svižným akčným tempom, vďaka nemu však dochádza k prílišnej skratkovitosti a niektoré dejové skoky sú čisté „what the fuck?!“ (prepadnutie Samojedmi, potom zrazu pevnosť medveďov a pod.). Tak či onak ide o citeľne lepší film než Narnia a asi o svetelný rok kvalitnejší než Prebudenie tmy. Síce je dospelejší, takže sa pre rodinné výlety do kina nehodí tak ako Lewisova adaptácia, ale určite je myšlienkovo bohatší a podnetnejší (podobný efekt ako s výborným Mostom do krajiny Terabithia). Ak mi nenakrútia dvojku (čo sa môže ľahko stať, pretože tržby sú katastrofálne), tak sa vážne naštvem. P.S.: Český dabing sa tentoraz mimoriadne vydaril. Dokonca aj Iorek je nadabovaný tak dobre, že som oželel hlas môjho milovaného Iana McKellena. Ďuro Červenák: 7/10
Votrelci vs. Predátor 2 Aliens vs. Predator: Requiem; USA; 2007, r. Straus Brothers
Poviem to na rovinu: Nehorázna sračka. Predovšetkým je tu kreténsky scenár. Bez zveličovania – toto by som kompletne vymyslel a napísal za jednu 8-hodinovú šichtu za počítačom. Som človek, ktorému nejako mimoriadne nevadia zásahy do mytológie typu skrátenia „vývojového cyklu“ votrelca (tu už to snáď ani nie sú hodiny, ale doslova minúty: predalien v jednej scéne napumpuje do ženskej zárodky a v ďalšej už po budove behá jeho dospelé potomstvo). Scenár však bojuje s omnoho väčšími problémami. A podlieha im. Najväčším kameňom úrazu je fakt, že sa celý film berie smrteľne vážne. Niet tu ani štipky sebairónie či nadhľadu, ktoré by divákovi naznačili niečo v zmysle: „Pozrite, my vieme, že je to béčková volovina, ale my sa bavíme, tak sa bavte s nami.“ Kdeže, nič také. Tvorcovia sa tvária, akoby nám servírovali hustotu o sile Fincherovho Votrelca 3. A vďaka tomu už potom vyznejú trápne aj tie dva tri pokusy o vtipné hlášky. K tomu si pripočítajte načisto impotentnú réžiu a katastrofálny strih. Hodina filmu sa odohráva v tme a daždi a je to tak zle nasvietený a neprehľadne zostrihaný chaos, že budete režiséra jednotky Paula Andersona považovať za dôstojného nástupcu Scotta a Camerona. Kto ešte nevidel a teší sa aspoň na poriadne jatky: VŠETKY gore scény sú v necenzurovanej upútavke a NIČ INÉ zaujímavé v tom filme nie je! A vlastne ani tie gore scény nemajú šťavu, pretože sú to len mizerné digitálne efekty, takže im chýba fyzická údernosť klasického triku. Nechápem, prečo toto šlo do kín, nie priamo na police DVD požičovní medzi ten najposlednejší béčkový odpad. Ďuro Červenák: 3/10
Sorry, vole, error (antologie humoristické SF) Mladá Fronta, Praha, 2007, zostavil Vlado Ríša
Názov vraví za všetko. Je omylom pokladať túto knižku za reprezentatívnu antológiu. V kontexte tradície českej humoristickej fantastiky vyznieva biedne. Všetky poviedky síce dosahujú „prah čitateľnosti“, avšak viacerým z nich sa stala vec pre humoristickú tvorbu osudná – nudia. K napraveniu dojmu neprispieva nesúrodá dĺžka štrnástich textov či prítomnosť štyroch (akokoľvek krátkych) poviedok od jedného autora. Príbehy s menším rozsahom majú anekdotický charakter bez rozvinutia nápadu. Kvalitatívne (aj kvantitatívne) knižku zachraňuje remeselne zvládnutá vyše 100-stranová novela Martina Antonína (Divopivo). Orkovia, trpaslíci, pivo, za hrsť fekálneho humoru. Zaujímavá je próza Jany Rečkovej (Hrátky s pamětí), Petra Neomillnerová (Odpal to, Rede) ponúka obvykle vražedné tempo a svižné dialógy. V knižke nájdete tiež poviedku Okrajový stopník od Zdeňka Rosenbauma, ktorá mi štýlom a atmosférou pripomenula 80. roky minulého storočia. Zvyšok prešumel cez hlavu bez povšimnutia. O tom, v akej vkusovej rovine sa budeme pohybovať, čestne vypovedá už obálka knižky, na ktorej sa nachádza editor vo fantasy krčme obklopený trpaslíkmi a inými neľudskými bytosťami (vzadu vedľa Gandalfa sedí aj moja maličkosť – pozn. Ď.Č.). Hm…??? Asi smiešne??? V každom prípade, pivo pení a krígle štrngajú: sorry, vole, error. Miloš Ferko: 5/10