 |
 |
 |
Zdravím vospolok. Tlačená Fantázia nás opustila, a tak sa posledným útočiskom slovenskej fantastiky stali fanziny a web. Už od chvíle, keď Mišo Jedinák uzavrel kapitolu „Ohnivé pero“, vŕtalo mi v hlave, ako FOL znovu nakopnúť a vrátiť jej pravidelných čitateľov. A tak je tu rubrika Minirecenzie, v ktorej si každý týždeň (spravidla v pondelok, ale nevylučujem odchýlku) budete môcť prečítať minimálne 3 stručné hodnotenia nových filmov, kníh, komiksov a možno časom aj PC hier, samozrejme od vašich známych (ale snáď aj nových) autorov. Prečo MINI-recenzie? Pretože je to úderné a dobre sa to číta a pre autora je to výzva, aby sa nerozpisoval o zbytočnostiach, ale zhustil svoj názor do niekoľkých viet (širšie potom dielo rozpitveme v komentároch). Poďme rovno na prvú várku. Ja som sa pozrel na rozporuplne prijatý Zlatý kompas a výplach Votrelci vs. Predátor 2, Miloš Ferko ohrnul nos nad antológiou českej humoristickej fantasy Sorry, vole, error. Dúfam, že sa vám nová rubrika zapáči a že ju poctíte svojou priazňou.
Zlatý kompas
The Golden Compass; USA, 2007, r. Chris Weitz
V rámci čoraz otravnejšieho žánru „detskej fantasy“ naozaj
originálne a zaujímavé, navyše rýchlo odsýpajúce, dobre zahrané, občas
celkom napínavé a väčšinou solídne natočené (u „prcičkára“ Weitza
ma hlavne prekvapilo, ako film dobre funguje v akčných scénach). Mám však
problém so scenárom, ktorý hlavne na začiatku zahlcuje informáciami
o Lyrinom svete a nezaujíma sa o emócie a motiváciu postáv. V druhej
polovici je to vynahradené aspoň svižným akčným tempom, vďaka nemu však
dochádza k prílišnej skratkovitosti a niektoré dejové skoky sú čisté
„what the fuck?!“ (prepadnutie Samojedmi, potom zrazu pevnosť medveďov a
pod.). Tak či onak ide o citeľne lepší film než Narnia a asi o svetelný
rok kvalitnejší než Prebudenie tmy. Síce je dospelejší, takže sa pre
rodinné výlety do kina nehodí tak ako Lewisova adaptácia, ale určite je
myšlienkovo bohatší a podnetnejší (podobný efekt ako s výborným Mostom
do krajiny Terabithia). Ak mi nenakrútia dvojku (čo sa môže ľahko stať,
pretože tržby sú katastrofálne), tak sa vážne naštvem. P.S.: Český
dabing sa tentoraz mimoriadne vydaril. Dokonca aj Iorek je nadabovaný tak
dobre, že som oželel hlas môjho milovaného Iana McKellena.
Ďuro Červenák: 7/10
Votrelci vs. Predátor 2
Aliens vs. Predator: Requiem; USA; 2007, r. Straus Brothers
Poviem to na rovinu: Nehorázna sračka. Predovšetkým je tu kreténsky
scenár. Bez zveličovania – toto by som kompletne vymyslel a napísal za
jednu 8-hodinovú šichtu za počítačom. Som človek, ktorému nejako
mimoriadne nevadia zásahy do mytológie typu skrátenia „vývojového
cyklu“ votrelca (tu už to snáď ani nie sú hodiny, ale doslova minúty:
predalien v jednej scéne napumpuje do ženskej zárodky a v ďalšej už po
budove behá jeho dospelé potomstvo). Scenár však bojuje s omnoho
väčšími problémami. A podlieha im. Najväčším kameňom úrazu je fakt,
že sa celý film berie smrteľne vážne. Niet tu ani štipky sebairónie či
nadhľadu, ktoré by divákovi naznačili niečo v zmysle: „Pozrite, my
vieme, že je to béčková volovina, ale my sa bavíme, tak sa bavte
s nami.“ Kdeže, nič také. Tvorcovia sa tvária, akoby nám servírovali
hustotu o sile Fincherovho Votrelca 3. A vďaka tomu už potom vyznejú
trápne aj tie dva tri pokusy o vtipné hlášky. K tomu si pripočítajte
načisto impotentnú réžiu a katastrofálny strih. Hodina filmu sa odohráva
v tme a daždi a je to tak zle nasvietený a neprehľadne zostrihaný chaos,
že budete režiséra jednotky Paula Andersona považovať za dôstojného
nástupcu Scotta a Camerona. Kto ešte nevidel a teší sa aspoň na poriadne
jatky: VŠETKY gore scény sú v necenzurovanej upútavke a NIČ INÉ
zaujímavé v tom filme nie je! A vlastne ani tie gore scény nemajú šťavu,
pretože sú to len mizerné digitálne efekty, takže im chýba fyzická
údernosť klasického triku. Nechápem, prečo toto šlo do kín, nie priamo na
police DVD požičovní medzi ten najposlednejší béčkový odpad.
Ďuro Červenák: 3/10
Sorry, vole, error (antologie humoristické SF)
Mladá Fronta, Praha, 2007, zostavil Vlado Ríša
Názov vraví za všetko. Je omylom pokladať túto knižku za
reprezentatívnu antológiu. V kontexte tradície českej humoristickej
fantastiky vyznieva biedne. Všetky poviedky síce dosahujú „prah
čitateľnosti“, avšak viacerým z nich sa stala vec pre humoristickú
tvorbu osudná – nudia. K napraveniu dojmu neprispieva nesúrodá dĺžka
štrnástich textov či prítomnosť štyroch (akokoľvek krátkych) poviedok od
jedného autora. Príbehy s menším rozsahom majú anekdotický charakter bez
rozvinutia nápadu. Kvalitatívne (aj kvantitatívne) knižku zachraňuje
remeselne zvládnutá vyše 100-stranová novela Martina Antonína (Divopivo).
Orkovia, trpaslíci, pivo, za hrsť fekálneho humoru. Zaujímavá je próza
Jany Rečkovej (Hrátky s pamětí), Petra Neomillnerová (Odpal to, Rede)
ponúka obvykle vražedné tempo a svižné dialógy. V knižke nájdete tiež
poviedku Okrajový stopník od Zdeňka Rosenbauma, ktorá mi štýlom a
atmosférou pripomenula 80. roky minulého storočia. Zvyšok prešumel cez
hlavu bez povšimnutia. O tom, v akej vkusovej rovine sa budeme pohybovať,
čestne vypovedá už obálka knižky, na ktorej sa nachádza editor vo fantasy
krčme obklopený trpaslíkmi a inými neľudskými bytosťami (vzadu vedľa
Gandalfa sedí aj moja maličkosť – pozn. Ď.Č.). Hm…??? Asi
smiešne??? V každom prípade, pivo pení a krígle štrngajú: sorry, vole,
error.
Miloš Ferko: 5/10