Mariňaci

Fabian Robert

Družstvo námornej pechoty, počet 37. Takmer vyľudnená geologická základňa kdesi pánu bohu za chrbtom. Neznáma sila, ktorá terorizuje základňu a nezvyčajné rozkazy. To je zápletka vojnovej SF Roberta Fabiana. Jeho debut prekvapil nie len mňa, ale aj mnohých iných. Kniha sa dobre číta a nebudete sa nudiť. Je veľmi hrubá, takže vám dlho vydrží. Zaujala by určite aj literárnych kritikov, hlavným hrdinom je družstvo mariňakov – postmodernizmus ako vyšitý. A žiadna jej recenzia nekončila známkou horšou ako 8/10. Bez ohľadu na recenzenta, nech je to známy spisovateľ, alebo mladá dáma, o ktorej novinárskych kvalitách sa dá polemizovať. Prepačte odbočil som.

Prečo vlastne o nej píšem? Recenzia asi nemôže skončiť tak skoro. Asi vám došlo, že sa mi na nej niečo nepáči. To, čo mi na nej prekáža, je jej nekritický obdiv. Nechcem povedať, že je zlá kniha. Je zaujímavá, dobre sa číta – ja sam som ju prečítal za necelé dva dni. Väčšina postav je uveriteľná a realistická, vojenské reálie perfektné, dej sa nezastaví na žiadnej z takmer 600 strán. Možno je naozaj vynikajúca kniha a chyba je v mojom intelektualizme a vrtáctve.

Mariňáci ma sklamali, sklamali moje očakávanie nevšedného a neobyčajného zážitku. Číslo 9/10 pre mňa znamená niečo neobvyklé – knihu, o ktorej si zapamätám, že je vynikajúca. 10/10 je literárny orgazmus. Mariňáci sú vynikajúci akčný román, no určite by nemali byť hodnotení takto vysoko (Teraz by stačilo dáť záverečné hodnotenie a recenzia by sa mohla skončiť).

Mnohí by ste sa cítili podvedeni, možno tak trochu ako ja, keď som dočítal. Veď pointu som prezradil, v knihe sa dala uhádnuť asi v polovici. Na záverečné hodnotenie stačí počkať na koniec, keď sa unavení mariňáci rozhodnú urobiť jedinú vec, ktorú môžu. Dúfam, že sa mi aspoň trochu podarilo navodiť pocity, ktoré som vtedy mal.

Kniha má však oveľa viac chýb, ako som doteraz spomenul. Autorovi sa podarilo zvládnuť vojenskú problematiku, no fyzika mu robí neuveriteľné problémy. Jeho mariňáci prežiju preťaženie 12g, aby vzápätí ich pilot vypol gravitáciu. Atomové zbrane, ktoré sú k dispozícii, maju smiešny učinok oproti pol megatonovému reaktoru.

Literárny experiment s hromadným hrdinom vyústi do schématických a občas aj nepravdepodobných postáv, ktoré zaľuďňujú román. Príliš veľké sústo pre autora? Pointa je predvidateľná už v polovici knihy a ostáva iba čakanie na záver, ktorý je presne taký, ako som čakal.

Redaktorská práca, aj keď si jej objem sám neviem ani predstaviť, mohla byť lepšia. Niekoľko hluchých miest, ktoré neposuvajú dej (stretnutie poručíka so svojim spolužiakom). Aj hrubé porušenia vlastného scenára (napr. historia rozbitého stopovacieho prístroja veliteľa žoldierov) by nemali zostať nepovšimnuté.

Čo dodať, je to dobrá kniha. Väčšine, mňa nevynímajúc, sa páči. Má svoje chyby, o ktorých som sa bohužiaľ nedozvedel a bol som sklamaný. Takže nakoniec sú jej najväčším problémom recenzenti. Asi to tak bude, veď aj ja som ju kúpil v antikvariate. Dávam 6/10.


30. apríla 2001
Juraj Kundrík