Keď niekto permanentne skrýva tvár za maskou hokejového brankára, ešte to nemusí byť hrdina z NHL, ktorý vďaka svojim širokým pleciam a výrazným nadočnicovým oblúkom láme srdcia fanyniek ako zápalky. Môže to byť Jason Vorhees. A to veru nie je žiadny \„náš zlatý chlapec\“. Je to zhnitý magor, ktorý sa v piatok trinásteho utopil v jazere, a keď z neho o pár rokov v rovnaký požehnaný deň vyliezol, nebol v práve najlepšej nálade. No dobre, uznávam, je pravda, že aj Jason ľahko dobýja srdcia žien. Je tu ale drobný rozdiel – on to najradšej robí mačetou.
Dielov série Piatok trinásteho sa doposiaľ vrátane JASONA X nakotilo desať. To z kymácajúceho sa zombíka robí jedného z najvýkonnejších masakrátorov v dejinách hororu (kam sa hrabú Freddy, Chucky, či Michael?). Priznám sa, že úspech tohto bitúnku na pokračovanie je pre mňa obrovskou záhadou. Okrem prvej časti, ktorá bola na svoju dobu originálne nakrútená (mimoriadne brutálne mordovačky snímané z pohľadu vraha) a spustila lavínu obdobných teenagerských vyvražďovačiek, je to všetko zúfalé verklíkovanie stále tej istej schémy dookola a dookola – Jason sa prebudí, zoženie si niečo ostré do ruky (a nie je to slivovica), vyhľadá najbližšiu partiu polodebilných dorastencov a s výnimkou jedného-dvoch všetkých pošle pod fialky. Všetky diely vám po čase splynú do jedného monotónneho krvavého mišmašu – trochu vytŕča snáď len štvrtý diel, a to vďaka nezabudnuteľne humusáckym gore-efektom Toma Saviniho. Nuž, a JASON X pokračuje v dobrej tradícii a zo zabehaných koľají sa mierne vytrmácne akurát tým, že sa odohráva dakedy v 25. storočí a Jason nelikviduje húf prázdninových výletníkov dakde na vidieku, lež s vervou sa pustí do prerieďovania posádky kozmickej lode. Tá na zničenej Zemi objavila schránku so zmrazeným Jasonom, zoberie ju so sebou na hviezdolet (ja to slovo zo socialistickej sci-fi skrátka milujem) a ďalej to už poznáte – Jason sa preberie, nájde svoju mačetu a hviezdolet (mľask!) sa zmení na veľkú krvnú konzervu…
Som si istý, že v súčasnej videopožičovňovej ponuke figurujú aj horšie filmy (napríklad vyšiel nový Van Damme), JASON X však patrí z hľadiska stupidity medzi absolútnu elitu. Hollywoodsky úchylný je už samotný nápad, že vesmírna loď je akousi lietajúcou školou, takže po jej palube sa potulujú typickí teenageri s cool imidžom (chalani ukazujú vypracované plecia, baby sexy pupčeky) a nezaoberajú sa ničím iným, len súložením a púšťaním pseudovtipných hlášok. Lenže v tom bolo odjakživa čaro Piatku trinásteho. Títo vymletí dorastenci sú jednoducho takí nesympatickí, že hneď od prvej rozbitej modelingovej tváre nadšene fandíte Jasonovi. A čím viac tých idiotov zahluší, tým lepšie. Tento princíp je stará dobrá klasika z hororov 80-tych rokov – dnes sa už nenosí, ale pripomenúť si ho je príjemné. K tomu si prirátajte skutočne šťavnaté krváčiky a pomerne slušné \„vesmírne\“ triky (taký trochu drahší Babylon 5). Tvrdím tým, že JASON X je dobrý film? To ani omylom. Herecké výkony sú otrasné, scenár príšerný, réžia rutinná. Lenže – nie je to nuda. Je to blbé na zaplakanie, ale vrážd je dostatok a scén, na ktorých sa budete smiať (hoci tvorcovia ich rozhodne ako vtip nemysleli) ešte viac.
JASON X je jednoducho výživné sústo pre milovníkov filmov, ktoré sú také zlé, že sú až zábavné. Je už len na vás, či za také niečo vysolíte prachy vo videopožičovni. Ale ak ste podobne ako ja videli deväť predchádzajúcich dielov a tešíte sa na tohtoročný duel Freddy vs. Jason v réžii hongkongského machra Ronnyho Yu, niet sa o čom rozhodovať. Napokon, Vorhees zregenerovaný nanotechnológiou do podoby nadupaného mutanta skutočne stojí za pohľad.
JASON X, r. James Isaacs, USA, 2001