Final Fantasy: Esencia života

Hironobu Sakaguchi

Pokrok. Final Fantasy: Esencia života je prvý film, v ktorom sa namiesto maskérok bavili dva počítače od Silicon Graphics. Nežná doktorka Aki Rossová je síce pôvabná, no jej nosík neformoval púder (alebo plastický chirurg) – svoju krásu zverila zarasteným programátorom, kremíkovým čipom a technológii, zvanej antialiasing. Nuž, pokrok. Píše sa rok 2001 a po štyroch rokoch ťažkej driny prichádza na biele plátna príbeh o tom, ako krehká hrdinka, šedivý profesor a partia mariňákov zachránili svet. A pred čím? No pred démonmi predsa! Mangaáááááááá!

V podstate som už jadro príbehu zhrnul. Nežná dievčinka so Scully like účesom (nepohne sa ani vo vetre, ani v beztiaži) má problém. Teda, vlastne celý svet má problém – obsadili ho podivní emzáci, zvaní Fantómovia. Už z názvu vyplýva, že ich nie je vidieť, zato zabíjať dokážu bez okolkov a strašiť dievčatká vo sne detto (Aki je prenasledovaná nočnou morou, ktorá sa stále opakuje). Niečo s tým treba robiť – ľudstvo predsa donekonečna v energetických krytoch nevydrží. Generál Hein (zlý, zlý, zlý – fúúúúúj!) síce ponúka isté riešenie, no zdá sa, že nejde o to pravé orechové. Nová zbraň – megalaser Zeus – by síce problémy s emzákmi vyriešila (možno), ale čo na to… esencia života? Presne tak, tento film síce nevychádza z deja počítačových hier Final Fantasy, no preberá ich ústrednú myšlienku – že všetko živé v sebe uchováva tzv. esenciu, resp. dušu, ktorá po smrti nezaniká. A vo to práve gou! Ako zabiť emzákov, ktorí sa práve touto esenciou živia?

Riešenie je jasné – ku krehkej dievčinke a profesorovi treba pridať zopár mariňákov s high-tech zbraňami, Final Fantasy je predsa manga. O to sa už spoluproducent (firma Square, autor hier Final Fantasy) a režiséri (Hironobu Sakaguchi a Motonori Sakakibara) postarali. Presne v štýle japonského kresleného kultu sa hrdinovia zatnú, zaľúbia, vyzbroja a krok za krokom (guľka za guľkou) kráčajú cez jednotlivé súboje a zápletky k strhujúcemu finále, ktoré je čerešničkou na torte – monumentálne, filozofické a nepochopiteľné (manga je manga – spomeňte si na Akiru). Kto má tento štýl rád, oblizne sa a kto sa s ním ešte nestretol, určite rád prijme nehollywoodsky koniec… Príbeh ako celok je v podstate ošúchaná historka o záchrane sveta, no pár svetlých momentov a záver to napravujú.

Horšie je to s postavami. To, že sú počítačom generované, nevadí – aj divák, ktorý je odchovaný počítačovými hrami – a vidí takéto „polygóny“ každý deň, aj tento hráč si zvykne a zabudne na to, že milučká Aki nedýcha, že sa to len pohybujú Beziérove krivky obalené textúrou :) Určitá „neživosť“ a umelé gestá sú OK – že je to generovaný film, tým sa nikto netajil. A napokon, v kombinácii s nádhernými „exteriérmi“ a „interiérmi“ je film skutočne vizuálnym zážitkom. No háčik je niekde inde. Problémom je predovšetkým stereotyp postáv – bez ohľadu na tradície manga – kapitán Grey Edwards nemusel byť hrdinkin ex, od začiatku bolo jasné, že ním dlho nebude (nie neexol – skončil tým druhým spôsobom; kiss of life). A do očí priam rezali mariňáci – okopírovaní (vrátane dialógov a scén) z Votrelcov. Do oči bije Vasquezová, Hudson (to je ten „vtipálek“ – vo Final Fantasy sa mu tiež nedarí) a napokon sám hlavný hrdina je Hicks ako vyšitý. Škoda – ak by sa film držal viac japonských bojovníkov, mohlo to byť lepšie – ale, scenár písali Amíci… Postavy vlastne zachraňuje len doktor Sid, ktorý – výborne nadabovaný Donaldom Sutherlandom – mi svojim skeptickým cynizmom „sekol“. Jednoducho, Sid bol najživšou postavou filmu – aj keď sa do nikoho nezaľúbil a z emšestnástky si ani nevystrelil. Zo zvyšku obsadenia oceňujem akurát tak Fantómov, ktorí boli skutočne efektní – ale to je o vizuálnej stránke filmu…

Napriek uvedeným chybičkám ostáva Final Fantasy výborným filmom, ktorý stojí za to vidieť. Vaše oči sa pokochajú, uši ohromí veľmi dobrá hudba (monumentálna, natrápil sa celý symfonický orchester) a jediným negatívnym zážitkom po zhliadnutí budú otlačené palce (prípadne obhryzené nechty). To viete, taká krásna kopa polygónov ako doktorka Aki – to už stojí za to! ;-) Hard sci-fi v manga kabátiku, príjemne strávený večer.


18. augusta 2001
Rastislav Weber