Fandom je skutočne čertovské hobby

Ondrej Herec a Vlado Srpoň pri hrobe Gustáva Reussa
Vlado a Reussova Revúca
Vlado Srpoň, Eva Kováčová, Juraj Toman, Ondrej Herec...
Aukcia kníh - Istrocon 1988
Parcon 1990

Niet nad kamarátov. Jeden z nich, inak populárny výtvarník známy svojím odporom k SF prichýlil, vo svojej už nepoužívanej grafickej dielni niekoľko metrákov papiera. Ten papier má podobu knižiek, fanzinov, plagátov, strojopisných poviedok stoviek autorov, časopisov a fotografií všetkých tých zdanlivých scifistických nezmyslov, ktoré už nemôžem doma skladovať, a sprevádzali moje scifistické harašenie vari dvadsať rokov.

Táto kamarátova grafická dielňa, ukrytá v bývalom protileteckom kryte podzemia istého domu v centre Bratislavy, sa z času na čas stáva azylom, v ktorom si jednoducho osviežujem pamäť.

Zrejme každý, kto sa kedy pohyboval v komunite scifistov, potvrdí, že v nej čas plynie akosi inak, pomalšie a navyše s neporovnateľne väčším množstvom informácií, čo vedie k radostnému zabúdaniu a nechcenému skresľovaniu minulého. Jednoducho – občas si treba obnoviť spomienky.

Nebudem sa vracať do obdobia spred roku 1989, snáď niekedy nabudúce, ale spomeniem udalosti porevolučné, začínajúce povestným brnenským DRACONOM 1989.

Ondra Neff, vtedy jeden zo šéfov obnoveného PEN klubu, prišiel na naše brnenské scifovanie, plné bláznivého nadšenia nad zdanlivým pádom boľševikov, s krásnou myšlienkou právneho legalizovania všetkých tvorivých osobností rôznych umeleckých oblastí tvoriacich SF, teda aj tvorivú časť československého fandomu. V sobotu večer 9.decembra pozháňal dnešný doživotný prezident československého fandomu Zdeňěk Rampas do jednej zasadačky brnenského hotela Santon všetky relevantné osobnosti, ktoré na Dracone fyzicky boli. O. Neff predniesol koncepčnú predstavu, návrh stanov a časový harmonogram právnych úkonov . Odhlasoval sa názov SAF (Syndikát autorov fantastiky) a zvolil jeho predseda – nik iný ako Jozef Nesvadba. S pocitom, že zakladáme temer politickú stranu, sme začali ovplyvňovať veci budúce.

Pripomínam, že od 17. novembra1989 neuplynuli ani dva týždne. Dr. Gustáv Husák vo večerných hodinách počas nášho zakladania SAF podával prezidentskú demisiu a my všetci prítomní by sme azda dobyli aj mesiace Jupitera.

Po Novom roku 1990, keď som začínal s takmer samovražednou prípravou bratislavského PARCONu ´90, mi telefonoval tuším Jarda Olša, že nastal legislatívny problém.

Pre mladšiu generáciu si dovolím malé odbočenie. Ak ste chceli v porevolučnom období založiť a právne zastrešiť akúkoľvek celoštátnu organizáciu kultúrneho či spoločenského zamerania, museli ste dať stanovy organizácie schváliť trom ministerstvám – vnútra, financií a kultúry. Nič jednoduchšie. Žili sme v Československu a mali sme federálne ministerstvá vnútra, financií ale nie kultúry. Tie boli iba republikové, čiže české a slovenské ministerstvá, a tie nemali právomoci schváliť celoštátnu československú organizáciu. Jednoducho sme sa museli nechtiac federalizovať a teda na Slovensku založiť a našimi slovenskými ministerstvami odobriť nové, teraz už slovenské stanovy SAF vlastne SSAF.

Takže sme tento problém spoločne s Ondrom Hercom vyriešili úpravou stanov, nevyhnutnými úradnými papierovačkami a nakoniec zvolením slovenského vedenia SSAF ako federálnou jednotkou SAF. Predsedom som sa stal ja.

Už pod hlavičkou SSAF nám hlavou vírili nápady a iniciatívy, čo – ako hovorí príslovie – bude vždy spravodlivo potrestané. Na jar roku 1990 som s Ďurim Mad Maxonom oslovil vedenie redakcie vtedajších Mladých rozletov, čo bol najznámejší slovenský mládežnícky týždenník, s drzou požiadavkou, aby nám dali priestor na prezentáciu a popularizáciu sci-fi. Šéfredaktor Mladých rozletov ako správny dobrodruh, najmä pod tlakom mojich argumentov popularity sci-fi, nám poskytol neuveriteľný priestor celej farebnej dvojstrany, a to každý týždeň !!! Kto tuší, čo to obnáša, musel si poklepať na čelo. Okrem tejto dvojstrany som – ako typický zlomyseľník, držiaci sa hesla: Na Slovensku je sci-fi vždy málo – začal zostavovať v sobotnom vydaní denníka Čas a neskôr Nový čas pod hlavičkou SSAF ďalšiu stranu venovanú fantastike. Rád by som zdôraznil, že vtedy ešte nevychádzal mesačník Ikarie, a teda aj z hľadiska celého Československa dokázal SSAF vytĺcť najviac časopiseckého priestoru. Moja neskromná koncepcia bola tá, aby tento publikačný priestor slúžil na aj na prezentáciu fandomu. Ako to vtedajší scifisti dokázali využiť, je už iná kapitola. Zrejme sme trochu predbehli dobu.

Začiatkom septembra 1990 sme v Bratislave uskutočnili pravdepodobne najväčšiu šou fandomu v našich dejinách. PARCON ´90 bol doslova megaakcia, keď vlastne bez skúseností a najmä poriadnych financií po tri dni v bratislavskom PKO prebiehali desiatky akcií za účasti všetkých českých a slovenských osobností, ktoré sa kedy okolo sci-fi motali. Hlavným hosťom bol Američan Forrest J. Ackerman – najväčší svetový zberateľ a archivár sci-fi, fanúšik, producent, vydavateľ, literárny autor a „otec“ samotného výrazu sci-fi . Ako „pikoška“ dnes pôsobí jeho výsostná požiadavka „mať tlmočníčku v esperante“. Ďalším významným hosťom bol aj Norman Spinrad a viacero autorov z Belgicka, Nórska, Nemecka, Maďarska, Poľska.

SSAF začal po Parcone ´90 uvažovať, čo ďalej. Ako napríklad vyriešiť publikačný priestor pre slovenských autorov SF, keď v jedinej relevantnej literárnej neprofesionálnej súťaži CKČ vládla totálna hegemónia českých autorov. Tu kdesi bolo jadro myšlienky literárnej súťaže ktorá následne dostala názov Cena Gustáva Reussa a súčasťou ktorej je aj známy zborník Krutohlav. Myslím, že CGR je dostatočne známa história a nemám najmenšiu chuť unavovať detailmi o otcovstve a pôrodných bolestiach vzniku tejto súťaže . Beriem to tak, že jej matkou je SSAF .

Uplynulo teda viac než dvadsať rokov jestvovania SSAF. Prvotné nadšenie sa pochopiteľne usadilo a sedimentovalo. Časom sa vytratili z môjho obzoru báječní ľudia, ktorí boli na začiatku existencie SSAF už ako známe osobnosti fandomu. Spomeniem aspoň Dušana Kostovského, Vlada Sagmeistra, Vlada Kvasnicu, Jožka Žarnaya alebo Miloša Ščepku.

Sám som sa zámerne vytratil zo scény, ako človek v pozadí, opatrne nahliadajúc na dianie v tom, čo som spoluvytváral, formoval a taktiež šancovo premárnil. Ondřej Neff v svojom internetovom denníku Neviditelný pes v akomsi článku o histórii českej SF spomínal, že český SAF je „mrtvý brouk“, pod ktorého menom iba formálne vychádza mesačník Ikarie. Obávam sa, že na Slovensku to bolo podobne. Alfou a omegou činnosti SSAF bola Cena Gustáva Reussa a akosi v zabudnutí ostali všetky ostatné aktivity tak hrdo formulované v stanovách SSAF. Autori, ktorí sa z CGR etablovali, si nakoniec k samostatnej publikačnej činnosti pomohli viac-menej sami. O výtvarnej sekcii ani nehovoriac.

Ďakujem všetkým scifistickým božstvám, že prišla nová mladá generácia, pozitívne uletená, ktorú formoval časopis Fantázia, denník Fantázia OnLine a skupina mladých ľudí okolo nihc. O. Herec kedysi v druhom čísle tlačenej Fantázie spomenul, že SSAF je ako tzv. „španielska krčma“, čo vlastne znamená asi toto: „poskytnem ti útechu, ale čo zješ a vypiješ, to si prines sám.“

Výstižné ! Žiaľ vo všetkom (to, prosím, vôbec nie je mierené na SSAF), sa motá tá naša slovenská povaha. Nezmyselná animozita medzi osobnosťami, ktoré dačo dokážu, samoľúbosť, neschopnosť počúvať iné názory, lenivosť a utáranosť v sľuboch alebo pocit neomylnosti. S touto našou povahovou vlastnosťou zrejme neurobíme nič. Napriek týmto negatívam veci fungujú, realizujú sa nové a nové nápady. Istrocon a Comics Salón majú už významnej kultúrnospolo­čenskej udalosti. CGR už nie je, ba ani Krutohlav. Niektorí pomrieme, niektorí založíme iné trucpodniky, niektorí sa na smrť pohádame, znenávidíme alebo zamilujeme. To všetko, tento guláš vzťahov a aktivít je slovenský fandom. Je to spôsob života scifistov. Avšak nik by nikdy nemal zabudnúť, že fantastika je len zábava, oddych, recesia, sny a vedomosti. Tak, tak, tak.

Veď aké je to jednoduché: „Fandom ist just a goddamn hobby“.


11. októbra 2011
Vlado Srpoň