Esej: Klasické diela strašidelnej literatúry – Šnúra perál

Šnúra perál??? Čo to má byť? Keby sa na knihe neskveli krvavé litery jednoznačne hovoriace: Sweeney Todd, ktoré zatienia aj samotný názov, čitateľ by si ani netušil o čo ide.

Prepáčme vydavateľovi reklamnú senzačnosť, aj on musí z niečoho žiť a nič nehovoriaci názov nepredáva, zatiaľ čo meno „ďábelského holiče z Londýna“, známeho aj ako The Demon Barber of Fleet Street – ktoré už v samotnom podnázve využilo preslávené filmové spracovanie excentrického režiséra Tima Burtona, je zárukou… čoho? No, zábavy určite, kebyže hneď už ničoho iného.

Je to príbeh, ktorého ústrednou postavou je všetkými masťami mazaný, nebezpečný a desivý sériový vrah – holič. Tiel svojich obetí sa zbavuje vskutku zvráteným, no účinným spôsobom, tak, že ich šupne ďalej svojej kumpánke – pekárke. Áno, tá na nich ešte zarába – nemáte chuť na výborné šťavnaté mäsové koláčiky v chrumkavom cestíčku?

Ľudská fascinácia morbiditou je povestná v celom vesmíre, takže táto príbehová látka bola veľakrát spracovaná. Vraždy s príchuťou kanibalizmu podávané v dobrodružno-detektívno-romantickej marináde a servírované s prílohou atmosféry starého dobrého viktoriánskeho Anglicka. Od filmu cez muzikál až po balet… Originálny príbeh však so známou, mimochodom mimoriadne štýlovou a štylizovanou verziou – nečudo, že sa film stal takým malým kultom – nemá zas až tak veľa spoločného. No nás zaujíma knižná pôvodina. Veď historky, ktoré ju sprevádzajú, sú nepochybne veľmi zaujímavé. Povedačky, ktorými je opradená, majú totiž dosah na dnešné tzv. mestské legendy. Tak je; toto je jeden z raných prípadov, teraz tak veľmi populárnych „urban legends“, a rovno aj jeden z najznámejších. Na tomto príklade sa dá krásne rozobrať moderný mýtus urbánneho prostredia. Teraz sa už ale bližšie pozrime na zúbok tejto pútavej knihe.

Holič Sweeney Todd má pred sebou cieľ – obohatiť sa. A preto majetnejších zákazníkov ozbíja. Ale to až keď sú po smrti. Jeho modus operandi je dosť svojrázny. Mohli by sme ho nazvať aj nástrahami holičského kresla, ak máme parafrázovať slávnu knihu Agathy Christie. Toto kreslo je totiž špeciálne. Stačí spustiť skrytý mechanizmus a nič netušiaci zákazník sa aj s kreslom prepadne do šachty. Ak sa pádom nezabije, Sweeney ho britvou dorazí… Jeho utrápený učeň si nemôže nevšimnúť, že zákazníci miznú bez stopy. Má strašné podozrenie, podozrenie, ktoré mu zabezpečí jednosmernú vstupenku do blázinca. V tom čase mladá Johanna márne čaká na svojho snúbenca. Jednou z posledných stôp, ktoré po sebe zanechal, je náhrdelník z perál. Tieto stopy vedú do inkriminovaného miestneho naozaj hipsterského barbierstva…

Ale možno napokon všetko dopadne ináč, než by ste zo začiatku očakávali!

Napísal som, že román je pútavý. Áno, a ak si uvedomíme rok vzniku (1846), a tiež fakt, že ide o spotrebné „čtivo“ pre široké vrstvy pologramotného obyvateľstva, ktoré malo jedinú ambíciu – baviť, je to naozaj remeselne šikovne napísané. Autorstvo sa pripisuje jednému z týchto pánov: Thomas Pecket Prest alebo James Malcolm Rymer. Prípadne obom zároveň, pretože vydanie bolo anonymné. Jeden z nich, možno obaja v spoluautorstve majú na svedomí aj vtedajší obľúbený kúsok hrôzy s milým názvom Upír Varney alebo Krvavá hostina, ktorý je kompozične podstatne horšie zvládnutý, respektíve nezvládnutý, avšak zaslúži si svoje miesto v histórii literárneho horroru, pretože Carmillu predbehol o vyše dvadsať a Draculu o dobrých štyridsať rokov. Svoj účel román plní. Naozaj baví. A aj dnes! Po toľkých rokoch! To prízvukujem pre skeptikov, ktorí tvrdia, že spád a dynamiku má len aktuálna žánrová literatúra. Samozrejme, nie je reč o veľkej literatúre. Hovoríme o „penny dreadful“, teda takom čítaní, ktoré bolo u nás známe ako tzv. šestákový krvák. To boli príbehy, ktoré vychádzali časopisecky na pokračovanie a autor sa musel dostatočne snažiť, aby vo vás prebudil záujem kúpiť si o týždeň ďalší diel. Mnohé z nich mali gotický a strašidelný ráz, všetky však boli senzačné. Museli byť, lebo bulvárnosť predáva.

Z osvedčených tém a prvkov dobovej „zábavovej“ literatúry obsahuje táto kniha mnohé. Ohavného „záporáka“, ktorý sa neštíti ničoho, krehkú hrdinku – „dámu v nebezpečenstve“, ktorá však preukáže veľkú odvahu a nakoniec sa ukáže byť skutočnou hrdinkou, romantickú linku, detektívnu zápletku, atmosféru dávneho Londýna, prekvapivo moderné „hlášky“ čiže štipľavé a často čiernohumorné komentáre na súvekú spoločnosť – napríklad pasáže v ústave pre choromyseľných sú veľmi podnetné a prekvapivo trefné a majú skutočne moderný tón. Spomenul som, a už dvakrát, že kniha pôsobí moderne, pričom slovo moderne netreba ani dávať do úvodzoviek. Je to skrátka dynamické a napínavé čítanie alebo aj ľahko a rýchlo plynúce a nenáročné, ak to chcete takto. Majstrovstva slávnych strašidelných próz 19. storočia, ako je Frankenstein, Dr. Jekyll a pán Hyde či Dracula, samozrejme, ani náhodou nedosahuje. No na rozdiel od už spomínaného knižného kolegu Upíra Varneyho, táto knižka nepoteší len literárnych historikov a/alebo maniakálnych milovníkov vtedajšej žánrovej prózy, ale každého, kto má záujem o oddychovku, kde to odsýpa a nevadí mu nechať sa trochu šokovať. To viete, mäsové koláčiky a to, ako si na nich maškrtní zákazníci pochutnávajú, je opísané s takou detailnou vášňou, že v dobe vzniku to muselo spôsobiť náramný rozruch! Absencia výraznejšej kladnej postavy tiež nepomáha. Stále však rozprávame o seriálovej verzii, ktorá bola publikovaná po častiach a zozbieraná. Pokiaľ sa mi podarilo správne vypátrať, to by malo byť práve týchto 230 strán. V roku 1850 bol totiž príbeh doplnený, rozpísaný a poriadne natiahnutý na vyše 700 (!) strán a publikovaný v ucelenej knižnej podobe. Neviem si predstaviť tú „vatu“, ktorým to autor (autori?) musel vypchať… A nechcem si ju ani predstavovať. Nie, toto stačí. Čaká nás slušné čítanie do vlaku, ale aj ponor do čias spred stosedemdesiatich rokov, a to znie lákavo, nemyslíte?

No a ako je to s údajným historickým Sweeney Toddom? Pretože ako vtedy, tak aj dnes žije nemálo ľudí, ktorí sú presvedčení, že táto postava mala svoj skutočný predobraz. Lenže akékoľvek dôkazy chýbajú, nech vám už ktokoľvek bude tvrdiť čokoľvek. Mestská legenda… zaručene „pravá“ povedačka, ktorá koluje od úst k ústam a netreba k tomu ani internet, aj bez neho sa šíri spoľahlivo a takmer tak rýchlo. Historka, ktorú vnímajú všetci ako pravdivú, hoci k tomu neexistuje jediný spoľahlivý dôkaz. Ale načo dôkaz? Veď keď to tvrdia všetci, akiste to bude pravda…

Súvisiace linky

Všetky dosiaľ publikované časti seriálu esejí Gorana Lenča Klasické diela strašidelnej literatúry