 |
Jestvuje veľa diel žánrovej literatúry, ktoré ovplyvnili kultúru masovú, respektíve kultúru populárnu v nevídanom meradle. Je oveľa menej takých žánrových diel, ktoré je možné považovať za významné diela svetovej beletrie. A je ešte menej takých diel v strašidelnom žánri (vyhýbam sa označeniu horor, pretože ten považujem len za špecifickú, exponovanú a expresívnu podobu strašidelnej literatúry), ktoré by sme mohli označiť klasikou svetovej literatúry a ktoré majú svoje pevné miesto v kultúrnom dedičstve ľudstva. Napriek tomu sme si niektoré už spomínali aj v našom seriáli. Frankenstein, Dracula, Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda… Dnes si do tohto zoznamu pripíšeme aj legendárny román Fantóm opery.
Dojímavý, tajomný a romanticko-strašidelný príbeh o desivo znetvorenom hudobnom géniovi, ktorý sa ukrýva v tajných priestoroch pod temnými katakombami veľkolepej a úchvatnej budovy Parížskej opery, a ktorý je stravovaný spaľujúcou, pohlcujúcou láskou ku krásnej speváčke Kristíne, je všeobecne známy, ba dalo by sa povedať, že skutočne svetoznámy. Nespočetné spracovania, ktoré vznikajú dodnes a zahŕňajú celovečerné filmy i filmy televízne, divadelné hry, muzikály, balet i moderné literárne pokračovania, svedčia o sile predlohy. Ale ako to už nezriedka býva pri klasických dielach, či už čisto umeleckej, či spoločenskej alebo žánrovej spisby, všetci sme o nich počuli, pravdepodobne sme ich videli aj sfilmované, ale zďaleka nie každý ich čítal. Preto si teraz priblížme tento sugestívny román. Je to potrebné o to viac, že všemožné adaptácie narábajú s predlohou často veľmi voľne a z pôvodiny si berú len základ zápletky a možno ešte čo-to z dejovej línie.
Palais Garnier je nielen architektonickým klenotom a jednou z dominánt Paríža, je to aj takpovediac hlavné sídlo francúzskej opery a baletu a predstavuje to najlepšie, čo svet hudby a tanca ponúka. Treba podotknúť, že tento svet je naozaj svetom sám osebe, fascinujúcim, s vlastnými pravidlami a zákonitosťami, ale aj vlastným folklórom a bájoslovím. Neodmysliteľne k nemu patria povedačky a historky o Fantómovi. Kolujú touto prazvláštnou ríšou, ktorá nesiaha len niekoľko poschodí do výšky, korunovaná tajomnými podkrovnými priestormi, ba pozrieme sa i na samotnú strechu, odkiaľ je malebný výhľad na nočné veľkomesto, ale hádam ešte viac podlaží schováva pod zemou. Tie sú plné dômyselných mechanizmov, ktoré boli v tej dobe potrebné pre nákladné a sofistikované inscenácie. Ak prenikneme hlbšie, nájdeme úložiská kulís, sklady a podobne. A ešte hlbšie… potkany… a pod nimi? Rafinovaný úkryt Fantóma opery, ktorý sa nachádza pri podzemnom jazere a je takmer nemožné ho objaviť. Ak by ho náhodou aj nejaký odvážlivec našiel, úkryt je chránený najrôznejšími smrtonosnými pascami, takže nešťastník sotva vyviazne živý a nebude sa môcť o svoj objav podeliť.
Parížska opera je obývaná celou armádou zamestnancov. Zoznámime sa s viacerými aktérmi a pozrieme sa nielen na predstavenia, ale nazrieme i do riaditeľovej kancelárie, šatní spevákov a tanečníkov, vydáme sa do temných a hrôzu naháňajúcich útrob tejto veľkej stavby a navštívime i zakázanú lóžu, ktorú si údajne nárokuje Fantóm len pre seba. V Opere stretneme nie iba bežných ľudí, ale aj vskutku podivné postavy. Aké sú plány a ciele záhadného exotického Peržana, ktorý všade sliedi? A čo desivý potkaniar, ktorý vykonáva svoje remeslo v hlbinách, kde nikdy nenahliadne slnko? Ale najpôsobivejšia je postava samotného Fantóma. Je to prízrak alebo ide o tajnostkárskeho a ľstivého čudáka, no predsa len smrteľného človeka? A existuje vôbec? Poverčivé herečky v neho veria a naháňa im strach. Riaditeľstvo je naopak presvedčené, že ide o nemiestny kanadský žartík, prípadne prefíkanú formu vydierania. Až naši hrdinovia, a samozrejme s nimi i čitateľ, odhalia skutočnú pravdu, ktorá prekračuje aj tie najbujnejšie fantázie a hrôzostrašné príbehy.
Svedectvá o stretnutí s Fantómom sa množia, jeho prítomnosť začína byť zlovestná a jeho kúsky nebezpečné. Keď nájdu mŕtvolu kulisára, ktorá vzbudzuje pochybnosti o oficiálne uznanej samovražde, navyše sa postupne množia nevysvetliteľné nehody a podivné udalosti, Fantóm už prestáva byť vnímaný iba ako príbeh dotvárajúci kolorit a svojráznu atmosféru Parížskej opery. Zdá sa, že stredobodom tohto neblahého diania je prekrásna mladučká speváčka Kristína. Pôvodne len ľahko nadpriemerne nadaná členka zboru prejaví náhle obrovský talent a odrazu sa stáva sólistkou, ktorej výkon privádza obecenstvo do nemého úžasu. Všetko nasvedčuje tomu, že musí mať vynikajúceho učiteľa, ktorý jej venuje všetok svoj čas i úsilie. A skutočne; je ním obávaný Fantóm opery, v ktorého existenciu mnohí ani neveria. Ten využíva všetky svoje neuveriteľné schopnosti a danosti, vedie Kristínu k žiarivému úspechu, ale ňou aj manipuluje. Bezhlavo sa do nej totiž zaľúbi a je to láska hraničiaca s až bezuzdným zbožňovaním a uctievaním. Fantóm je Kristínou doslova posadnutý. Keď sa Kristína zaľúbi do svojho dávneho priateľa z detstva vikomta Raoula, zachváti Fantóma šialená žiarlivosť a stáva sa smrteľne nebezpečným protivníkom.
Román vychádzal sprvoti časopisecky na pokračovanie, pre mimoriadny záujem bol rok nato (1910) vydaný knižne. Úspech bol okamžitý a obrovský, a tak ostáva dodnes najznámejším dielom bestsellerového autora menom Gaston Leroux. Predtým, než sa spisovateľ stal veľmi obľúbeným románopiscom, venoval sa divadlu. Bol pomerne uznávaným divadelným kritikom a vtedy si osvojil zásady dramatického i múzického umenia a poodhalil pre seba jeho charakter, čo neskôr bohato zúročil práve pri písaní Fantóma opery. Istý čas bol takisto novinárom s vysokým profilom. S prstom, či skôr perom na pulze doby bol doma či v zahraničí vždy tam, kde sa dialo niečo zaujímavé, takže si vypestoval reputáciu takmer žurnalistickej celebrity. Vždy ho však najviac lákala beletria. Po hektickom reportérskom harmonograme si povedal, že už má toho dosť a skúsi šťastie vo vtedajších populárnych žánroch. Uspel. A s úspechom si vyskúšal všetko od romantickej cez dobrodružnú literatúru až po thrillery a občas zabrúsil i do vôd literárnej fantastiky. Samozrejme, rozprávame sa o dobe, keď boli v obľube iné žánre než tie dnešné, a mnohé súčasné žánre ani nejestvovali alebo aspoň neboli pomenované. Bola to tiež éra, keď neboli natoľko úzkoprso vytýčené hranice medzi jednotlivými žánrami a autori ich často a radi prekračovali. Taký je i prípad Fantóma opery, v ktorom sa stretáva a mieša hneď niekoľko žánrových a rozprávacích postupov. Gaston Leroux bol milovníkom Edgara Allana Poea a veľkým fanúšikom Arthura Conana Doylea. Makabrózne a hrôzostrašné príbehy velikána americkej literatúry a tajuplné a detektívne prózy velikána britskej literatúry v nemalej miere inšpirovali francúzskeho beletristu, ktorý si povedal, že sa svojím vzorom pokúsi vyrovnať, ba ich predstihnúť. To sa mu síce, podľa mojej mienky, nepodarilo, ale v niektorých aspektoch sa k nim naozaj priblížil. Z množstva jeho literárnych výtvorov spomeňme aspoň postavu mladého novinára Josepha Rouletabilla, detektíva-amatéra, ktorý je významnou kapitolou v dejinách detektívneho a mysteriózneho románu. Dodajme tiež, že maskovaný Fantóm opery inšpiroval vznik všetkých tých popkultúrnych superzloduchov, ktorí si uzurpovali celý jeden literárny subžáner, čo pojednával o ich výčinoch. Veď len o rok neskôr sa vo francúzskej literatúre objavuje diabolský a nepolapiteľný Fantômas, ktorý je očividne silne inšpirovaný Fantómom opery. A takýchto postáv vznikol celý rad. Dnes okupujú stránky komiksov a nimi inšpirovaných filmov. Keď sme pri filmoch, treba spomenúť, že podnikavý a šikovný Leroux zakladá i filmovú spoločnosť a aj prostredníctvom nového a ešte mladého média podnecuje imagináciu svojich krajanov. Tu je na mieste spomenúť, že frankofónna literatúra tých čias rozvíjala popri umeleckej a avantgardnej literatúre vo významnej miere, ako detektívny, tak i fantastický žáner. Je škoda, že po druhej svetovej vojne došlo v postupne sa globalizujúcom svete k jazykovej dominancii angličtiny v takom meradle, že mnohé zásadné žánrové diela ostatných národných literatúr sú vo svete známe málo alebo vôbec. To však nie je prípad Fantóma opery. Prvý zahraničný (anglický) preklad vychádza už rok po domácom knižnom vydaní.
Román je neodškriepiteľným dielom a dieťaťom svojej doby. Tá je známa ako La Belle Époque, čiže „krásna doba“, charakteristická prudkou industrializáciou, urbanizáciou, pokrokom vo vede a technike, ale aj kultúrnym kvasom, umeleckým virvarom a nástupom tzv. moderny a celkovým zvyšovaním životnej úrovne zatieneným však dravým kapitalizmom. Všadeprítomný racionalizmus a rešpektovaný pozitivizmus dáva vzniknúť aj protichodným tendenciám. Opäť je žiadaný romantizmus, veľkej obľube sa tešia okultné vedy a ezoterizmus je až spoločenským javom. Typickým zástupcom tohto novoromantizmu je napríklad Dracula, ale aj Fantóm opery. Náš román charakterizuje pátos, sentiment, melodramatickosť, obrovský dôraz na city, citovosť a idealizáciu istých osobnostných čŕt, taktiež aj spiritualita a estetizmus. To sú všetko atribúty, ktoré sa dnes „nenosia“ a ktoré dnešnej dobe tak zúfalo chýbajú. Kristína je dôverčivá, naivná, dobrosrdečná, láskavá, obetavá, krásna a éterická bytosť, skôr typ a vzor než realistická postava. Jej milý Raoul je pekný, statočný, odvážny, milujúci ochranca, hrdina bez bázne a hany. Ako všetky výrazné diela, ktoré odzrkadľujú svoju dobovosť, aj táto kniha bude práve preto pre niekoho nadmieru príťažlivá, pre iného zas ťažko stráviteľná. Moja otázka však znie, či sme dnes napriek všetkému tomu vývoju, pokroku a napredovaniu nestratili niečo vzácne a krásne, niečo hodné obdivu a nasledovania… To je však na samostatnú dlhú úvahu, na ktorú by bolo dobré vyčleniť si priestor niekedy nabudúce. Vráťme sa k Fantómovi.
Pre jeho postavu frankensteinovského vyvrheľa a vydedenca z ľudskej spoločnosti vybočuje kniha z čiernobielych charakterových schém. Fantóm, vlastným menom Erik, je nešťastnou, tragickou postavou, ktorá sa narodí s ťažkou telesnou deformitou, vzhľadom pripomína živú mŕtvolu či skôr kostlivca. Zavrhne ho jeho otec a vlastná matka sa ho desí. V mladosti vystupuje v cirkusovom panoptiku a tak si zarába na živobytie, neskôr však vedie dobrodružný život a osvojí si mnohé zručnosti. Je umeleckým géniom – hudobníkom, ale aj architektom a staviteľom. Je majstrovským eskamotérom, iluzionistom a bruchovravcom, vie zostrojovať dômyselné pasce, ovláda umenie boja s povrazom, je fyzicky zdatný, zároveň aj nesmierne inteligentný atď. A tu práve nastáva kameň úrazu. Súčet všetkých jeho schopností je nielen celkom nereálny, ale pôsobí až absurdne. Autor predstavuje takmer nadľudského protivníka, ale predsa ho napokon celkom racionalizuje a v duchu akéhosi moderného osvietenstva sa všetko zdanlivo nadprirodzené vysvetlí bežným spôsobom. Niekoho to možno poteší, ale takéto smerovanie príbehu môže vyznieť aj kontraproduktívne.
Nepochybne nosnou časťou prózy je téma lásky. Čistá, idealizovaná romantická láska medzi dvoma mladými ľuďmi versus temná, deštruktívna vášeň Fantóma, ktorá hraničí so zbožňovaním milovaného objektu túžby. Keď je však táto vášeň sklamaná a Fantóm sa cíti podvedený, láska sa premieňa na zlobu a nenávisť. Napriek tomu s Erikom, poznajúc jeho osobnú históriu, čitateľ súcití. Jeho zúfalá túžba po láske a nemožnosť jej naplnenia, odsúdenie k večnej samote pre svoju strašnú ošklivosť, a predmetné pasáže, ktoré v knihe toto utrpenie opisujú, naozaj až vháňajú slzy do očí. Prípadným čitateľom však nebudem vyzrádzať, aká veľká je sila skutočnej lásky, radšej nech si to prečítajú sami v závere knihy…
Na záver článku si povedzme niečo o autorovom literárnom štýle, ktorý je nevšedný. Poznať, že bol žurnalistom, pretože kniha je koncipovaná ako rekonštrukcia pátrania po pôvode legendy o Fantómovi istým bádateľom. Ten je zároveň rozprávačom príbehu a postupne čitateľovi predkladá dôkazy svojho výskumu a kolážovito skladá dej. Je to určite zaujímavé, ale miestami to pôsobí aj prekombinovane. Autorský sloh je na jednej strane veľmi zručný, ale taktiež i trochu „krkolomný“. Strieda sa súčasnosť i minulosť, dianie v prítomnom čase je pretkávané minulými dejmi, rozprávanie v tretej osobe je striedané rozprávaním v prvej osobe a čitateľa čakajú aj rôzne odbočky. To všetko je rámcované osobou kronikára a zapisovateľa tejto pohnutej histórie. Miestami som mal pocit, ako keby chcel autor ohúriť svojimi nápadmi a ladnosťou svojho pera, ale trochu prestrelil. Žánrový amalgám mi síce vôbec nevadí, ale predsa len pôsobí nesúrodo, že čistá romantická pasáž je nasledovaná pasážou strašidelnou, potom nastúpi detektívna časť, a tá je vystriedaná zas humoreskou. Autor pomerne často používa slovný i situačný humor, a hoci to robí zväčša s citom a jeho humor korení napätie a neoslabuje ho, ani tak by neuškodilo, keby trochu ubral. Talentovanému autorovi i pôsobivému príbehu s jedinečnou atmosférou teda škodí fakt, že stráca zmysel pre mieru. Prudká gradácia a klimax pri konci románu sú vystupňované v takej senzačnej miere, že pôsobia až nechcene groteskne.
Na záver záveru článku ešte dodajme kuriózny fakt: autor údajne do konca života veril v skutočnú existenciu Fantóma. Už nikdy nezistíme, či išlo o reklamný ťah a mystifikáciu, ktorú hral až do konca, alebo sa zaľúbil do vlastnej fikcie natoľko, že ju považoval za realitu.
Ale nespočíva i v tomto čaro a moc ľudskej fantázie?
Súvisiace linky
Všetky dosiaľ publikované časti seriálu esejí Gorana Lenča Klasické diela strašidelnej literatúry
Goran Lenčo je milovník a obdivovateľ Krásna a poézie, ktorá podľa neho najväčšmi vystihuje podstatu krásy. Fantastika ho očarovala už v detskom veku a čitateľsky i recenzentsky dáva prednosť takej, ktorá predstavuje modernú mýtopoetiku. Vydal i zopár zbierok básní a lyrických próz. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Gorana Lenča na Fandom.sk.