Esej: Klasické diela strašidelnej literatúry – Brána do sveta príšer

Brána do sveta príšer

V tejto časti seriálu navštívime zaujímavú odnož strašidelnej fantastiky zvanú „okultná detektívka“. Ako už názov prezrádza, ide o zlúčenie obľúbených dobových žánrov; detektívnej literatúry a nadprirodzeného hororu. Samozrejme, oba žánre sú úspešné i dnes, ale na začiatku 20. storočia sa zliali v jeden nesmierne strhujúci prúd, ktorý mal osobitú povahu. Síce tzv. okultné detektívne príbehy jestvujú podnes, no majú už úplne odlišného ducha ako kedysi. Zväčša inklinujú k subžánrom typu urban fantasy či priam paranormálnych romancí a ich genotyp je jednoznačne fantazijný, zatiaľ čo pôvodné príbehy tohto druhu mali bližšie k detektívnej literárnej fikcii, z ktorej svojím syžetom vychádzali. Dnes sa pozrieme na jeden z najslávnejších raných príkladov tohto podžánru.


V desiatych rokoch minulého storočia sa na stránkach časopisov objavila šestica poviedok, ktoré boli medzi čitateľmi také populárne, že sa čoskoro dočkali aj knižného vydania pod názvom Thomas Carnacki, The Ghost Finder, čo by sa dalo voľne preložiť ako Thomas Carnacki – lovec duchov, ale slovenský vydavateľ si podľa jednej z poviedok zvolil titul Brána do sveta príšer. Treba povedať, že toto vydanie obsahuje všetkých deväť príbehov, ktoré s hlavným protagonistom autor napísal. Tri ďalšie prózy boli objavené posmrtne a odvtedy bývajú do vydaní zbierky zahrnuté.

Autor čitateľom predstavuje britského gentlemana eduardovskej doby, ktorý je uznávanou kapacitou v oblasti okultizmu a paranormálna. Zo svojho úhľadného sídla vyráža na výpravy za neznámom a hotuje sa bojovať s nadprirodzeným zlom. Výstavba jednotlivých poviedok je veľmi podobná, takmer identická, hoci autor v priebehu knihy predostrie i malé zmeny, no o to neočakávanejšie potom pôsobia. Prvok známeho až familiárneho sa tu šikovne prepája s novým a prekvapivým. Na začiatku každej poviedky sa u hlavného protagonistu Thomasa Carnackiho stretáva skupina jeho priateľov a obdivovateľov, aby im po výdatnej a noblesnej večeri porozprával niektorú zo svojich príhod – záhadných prípadov, ktoré sa podujal vyriešiť. Jeden z krúžku Carnackiho kamarátov figuruje v úlohe zaznamenávateľa rozprávania, ktoré akože predstavuje čitateľovi. Autor však preferuje spôsob rozprávania v „ich“ forme, teda 1. osobe jednotného čísla, takže sa zakaždým ocitáme v koži samotného detektíva. Po napínavom a nezriedka nebezpečnom výlete na samotnú hranicu neznáma, ba niekedy až za ňu, Carnacki ešte v krátkosti a stručne zodpovie na otázky priateľov, aby takpovediac zaplnil i dosiaľ biele miesta na mape vysvetlení, a jednoducho ich vyšupne na ulicu, aby prišli zas nabudúce. Tento model sa zakaždým opakuje a dokáže sprostredkovať útulný pocit bezpečia a istoty pri dakedy ozaj hrozivých príbehoch. V jadre poviedok, teda v samotnom rozprávaní, nás totiž autor skutočne nešetrí. Iste, hranica toho, čo čitateľ znesie, sa za vyše storočie nesmierne posunula, bohužiaľ, často na úkor elementárneho vkusu smerom k čistokrvnej brakovosti a aj neetickosti, ale Carnackiho príbehy vedia dodnes priniesť pocit (ne)príjemných zimomriavok. Majú svoje čaro, ktoré sa nedá len tak ľahko zopakovať, veď pochádzajú z éry, ktorá mala celkom iné hodnoty, postoje, názory i dušu než tá dnešná.

Treba podotknúť, že nie všetky príbehy vyústia do stretnutia s nadprirodzeným. Niektoré majú napokon racionálne vysvetlenie a jeden je dokonca rýdzo detektívny a realistický. Či už sa strašenie preukáže a jeho zdroj pochádza zo záhrobia či ešte iných a temnejších dimenzií, alebo sa objasní, že ide o nedorozumenie alebo rafinovaný podvod (prípadne autor kombinuje obidva postupy a dokonale tak zmätie čitateľa), dôraz je vždy kladený na hrôzostrašnú atmosféru. A práve tá je najsilnejším aspektom poviedok.

Poďme si teraz predstaviť jednotlivé prózy, tak aby som vás navnadil, no pritom nič nevyzradil.

Neviditeľná bytosť
Carnacki sa podujme vyšetriť bizarný prípad, keď údajne prekliata dýka z čias stredoveku sama zaútočila v starobylej kaplnke, kde je uschovaná, na istého návštevníka… Aby protagonista prišiel na koreň veci, musí tam stráviť niekoľko nocí, na ktoré do smrti nezabudne.

Brána do sveta príšer
Carnacki sa chystá rozlúštiť prípad strašidelnej miestnosti, ktorá sa nachádza v jednom starobylom dome a je spájaná s dávnym krvavým zločinom. Skrýva sa za tým obyčajný podvodník, typický duch poltergeist alebo niečo oveľa horšie a smrtonosnejšie?

Dom medzi vavrínmi
Opustená usadlosť v Írsku má príšernú povesť. Ak sa tam rozhodnete prenocovať, budete svedkami toho, ako krv padá zo stropu, a pokiaľ odtiaľ rýchlo nezmiznete, pravdepodobne sa živí nedočkáte rána. Dosvedčuje to niekoľko mŕtvol, ktoré tam boli nájdené. Samozrejme, že Carnacki pozbiera všetku svoju odvahu a nenechá sa odradiť.

Pískajúca izba
Starý hrad má nového nájomcu, a ten zažíva každú noc groteskné strašenie, ktoré je však na nevydržanie. Preto sa rozhodne povolať odborníka najpovolanejšieho, samotného Carnackiho. Z jednej z komnát sa v pravidelnom čase ozýva čudesný piskot. Má prirodzenú príčinu alebo nadprirodzenú? A aký je zmysel tohto podivného strašenia? V miestnosti má Carnacki neodbytný pocit niečoho zlého, ba diabolského…

Dom na konci ulice
Carnacki si spomína na jeden zo svojich prvých prípadov, keď rozpráva o vyšetrovaní čudesných udalostí priamo v dome jeho matky. Mierne znepokojivé strašenie sa nakoniec ukáže byť jedným z najzauzlenejších a najpodivnejších prípadov, s akými bude mať kedy česť.

Neviditeľný kôň
Viera v dávnu rodovú kliatbu je spájaná s prízrakom obludného koňa, ktorý dokáže údajne aj fyzicky útočiť. Ide doslova o život. A tak je prizvaný Carnacki, aby desivý prípad nielen rozriešil, ale možno aj zachránil jedného človeka…

Strašidelná loď
Carnacki sa vydáva na plavbu, pretože plavidlo, ktoré ho nesie naprieč šírošírymi rozlohami oceánu, býva údajne prenasledované fantómovou loďou. Ide o akéhosi Bludného Holanďana alebo je to dačo úplne odlišné a nepochopiteľnejšie? Každopádne, ak posádka túto plavbu prežije, už sa navždy bude pozerať na more so strachom v očiach.

Objav
V jedinom čisto detektívnom príbehu má Carnacki preskúmať pravosť starého rukopisu.

Prasa
Jeden úbožiak je sužovaný hroznými nočnými morami, v ktorých ho ohrozujú odporné prasatám podobné bytosti. Má jeho prípad len psychofyziologickú príčinu? Carnacki sa obáva, že takto sa manifestuje nejaká zlomocná démonická entita a že napokon možno pôjde o jeho najdivokejší a najnebezpečnejší prípad.

Tematická skladba poviedok je pestrá. Autor je dobrý rozprávač, a práve rozprávačstvo spolu s vykreslením podmanivej atmosféry je najsilnejším a zároveň hlavným prvkom próz. Autor exceluje v opise pocitov človeka, ktorý sa ocitá zoči-voči záhadám a desivým zážitkom. Majstrovsky podáva aj zápas s temnými silami. Toto sú dôvody, prečo autorove príbehy tak vedia upútať a prečo mal i toľkých nasledovníkov, aj keď sám bol zreteľne inšpirovaný iným v tej ére obľúbeným kolegom – ďalším okultným detektívom, ktorý sa volal John Silence a pochádzal z pera autorovho súčasníka Algernona Blackwooda. Má však aj, a to výrazné, literárne slabiny. Rozuzlenia jednotlivých prípadov sú niekedy príliš prekombinované, zatiaľ čo Carnackiho vysvetlenia zas príliš vágne, viaceré teda ostáva na čitateľovej predstavivosti. Nevyhneme sa porovnaniu s hrdinovým predchodcom Sherlockom Holmesom, a ten, hoci sa na rozdiel od Carnackiho potýka len s protivníkmi z mäsa a kostí, je natoľko farbistou a unikátnou postavou, že nutne vrhá na svojich raných pokračovateľov tieň a oni v tom tieni zväčša ostávajú. Oproti Holmesovi nie je Carnacki dostatočne vykreslený, čo-to sa dozvedáme len nepriamo z jeho zvyklostí a reakcií, predstavuje skôr istý typ charakteru než plnokrvnú a rozvinutú postavu. Ostatné postavy vrátane zapisovateľa jeho dobrodružstiev sú len štafáž k dotvoreniu príbehu. Tieto skutočnosti by však vôbec nevadili, veď autor sa sústredí na iné aspekty, ale problémom je, že občas stráca súdnosť pri gradácii, graduje, graduje, šponuje čitateľa, až sa to stáva kontraproduktívnym. Tu platí, že menej je viac. Veď i hrôza sa dá stupňovať len do určitej miery a je ťažké ju udržať dlhší čas takto exponovanú, paradoxne vtedy sa účinok oslabuje. V niektorých poviedkach dochádza v dejových okolnostiach i použitej lexike k zbytočnému opakovaniu, čo môže pôsobiť únavne.

Na záver si predstavme tvorcu nášho literárneho hrdinu. Schválne som ho dosiaľ tituloval tajnostkársky len ako „autora“, a pestoval tak okolo neho prísľub tajomstva. Veď jeho život by vydal na román, a to nie je žiadna fráza. Jeho meno bolo William Hope Hodgson. Ako mladučký idealista uteká z internátnej školy a plní si romantický sen, keď sa stáva námorníkom. Medzi hrubými a surovými chlapmi sa však stáva terčom šikany, a tak mladík začína aktívne športovať, aby zosilnel a ubránil sa. Stane sa z neho výborný plavec, boxuje, posilňuje. Postupne sa mu tieto činnosti menia na vášeň a zúročí ich vo svojom ďalšom živote. Zachráni námorníka pred utopením a neskôr otvára v rodnej Británii jedno z prvých „fitiek“ vôbec. Tak veru, náš priekopník weird fiction sa ešte predtým zapíše do dejín ako jeden z priekopníkov telesnej kultúry. V tých časoch je to však skôr rarita a senzácia, nedokáže si zarobiť na slušné živobytie ako profesionálny tréner, preto začína publikovať. Najskôr články o cvičení, potom poéziu… napokon žánrovú fikciu. Je zrejme prvým autorom, ktorý vo svojej tvorbe systematicky kombinuje dobrodružné príbehy z námorného prostredia so strašidelnými historkami do jedného pôsobivého celku. A je jeden z prvých, ktorý píše taký druh prózy, ktorý jeho obdivovateľ Lovecraft neskôr nazve „kozmickým hororom“. Jeho literárna dráha, ako aj jeho život sa predčasne skončí v zákopoch prvej svetovej vojny. Treba povedať, že narukoval dobrovoľne, lebo jeho presvedčenie a odvaha mu nedovolili stáť bokom. Po zranení bol uvoľnený z aktívnej služby, ale keď vyzdravel, opäť sa prihlásil… Zahynul, keď viedol svoju čatu, ktorá sa ocitla pod prudkou paľbou, do bezpečia.

Čo viac dodať? Uctime si pamiatku tohto nevšedného človeka aspoň tak, že si prečítame niektoré z jeho nevšedných diel; môžem potvrdiť, že vás čaká nevšedný zážitok!


Súvisiace linky

Všetky dosiaľ publikované časti seriálu esejí Gorana Lenča Klasické diela strašidelnej literatúry


Goran Lenčo je milovník a obdivovateľ Krásna a poézie, ktorá podľa neho najväčšmi vystihuje podstatu krásy. Fantastika ho očarovala už v detskom veku a čitateľsky i recenzentsky dáva prednosť takej, ktorá predstavuje modernú mýtopoetiku. Vydal i zopár zbierok básní a lyrických próz. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Gorana Lenča na Fandom.sk.


17. júna
Goran Lenčo
Zdroj informácií