Roman Polanski už zjavne zabudol na to, ako Charles Manson podrezal jeho manželku na Luciferovu počesť, a po slávnom Rosemarinom dieťati nakrútil ďalší satanský thriller.
Pravdu povediac, DEVIATA BRÁNA nepatrí k tomu najlepšiemu z jeho filmografie. Predovšetkým jej chýba originalita (mne osobne pripomínala zláštnu zmes Angel Heart a Diablovho advokáta) a záver je príliš mnohoznačný (=zmätený). Rozhodne to však nie je na zahodenie – už len kvôli zvláštnej atmosfére a výbornej, tradične do zlatohneda tónovanej kamere Dariusa Khjondiho (Sedem, Votrelec: Vzkriesenie). Herecké výkony neoslnia ani neurazia. Johnny Depp tu nie je taký odviazaný ako v Ospalej diere, ale ani taký otrávený ako v Astronautovej žene. A na Emanuelle Seignerovú je stále radosť pozrieť – aj keď tu nepobehuje v čiernych podväzkoch a nemočí na svojho milenca ako vo vynikajúcom Horkom mesiaci. A hoci je to celé o ceste do pekla, mal som z DEVIATEJ BRÁNY príjemný pocit.
Hodnotenie: 7/10