 |
Pre milovníkov hororu prichádza manga, aká na našom trhu azda ešte nebola.
Rok 1930. Z bostonského prístavu vyráža početná vedecká expedícia. V najbližších mesiacoch mieni preskúmať neprebádanú, tajuplnú Antarktídu. Prostredie sa kvôli desivej rozľahlosti a neľudským podmienkam, ktoré v ňom nekompromisne vládnu, až do polovice 19. storočia vyhýbalo zmapovaniu a detailnejšiemu prieskumu. Ako sa postupne začalo ľudstvo technologicky zlepšovať, k Antarktíde smerovalo čoraz viac na všetko odhodlaných výprav. Aj v tých časoch však stále disponovala temer až bájnou, mystickou povesťou čohosi neuchopiteľného a jedinečného. Polárna oblasť plná snehu, ľadu, neľútostného vetra a nepredstaviteľných mínusových teplôt, bola veky izolovaná od zvyšku sveta. Je ale skutočne mŕtva? Výprava z Miskatonickej univerzity v jej hlbinách objaví záhady, ktoré môžu raz a navždy revolučným spôsobom otriasť svetom vedy. Otázkou je, či sa z nemilosrdných končín niekto z nich, ktokoľvek, aspoň jeden, vráti.
Američan H. P. Lovecraft (1890 – 1937) patrí k najznámejším hororovým spisovateľom v histórii ľudstva. Vyhrieva sa vo vyberanej spoločnosti Kinga, Barkera, Poea a ďalších mien, ktoré povinne musí poznať každý fanúšik.
O tomto odporcovi dialógov by sme mohli popísať tony papiera. Vlastne sme ich v minulosti aj popísali. Zamysleli sme sa nad tým, ako je možné, že existuje tak málo (napríklad v porovnaní s Kingom) jeho sfilmovaných textov. Zrecenzovali sme Lovecraftovu zbierku Barva z kosmu, ako i zbierku jeho zbožňovateľa S. T. Joshiho Cosi z hloubi.
Lovecraft dodnes inšpiruje výtvarníkov, komiksových tvorcov (Hellboyovo univerzum Mikea Mignolu), filmárov, hudobníkov a spisovateľov. Tí z vizionárskeho, nadčasového odkazu rodáka z Providence čerpajú i 86 rokov od jeho úmrtia, či už Laird Barron, Džundži Itó, Philip Fracassi, John Langan alebo Livia Llewelynová.
Niektoré komiksy sa ním len inšpirovali (Brubakerova okultná sága Fatale), ďalší autori siahli po explicitnej adaptácii (Volání Cthulhu a Dagon). Ak by sme mali vymenovať všetko, boli by sme tu dlho. Lovecraftov mýtus Cthulhu vnikol do popkultúry tak hlboko, že naň odkazuje už aj sám pán Batman. Mexický oscarový režisér Guillermo del Toro na Cthulhu dokonca postavil podstatnú časť svojej tvorby (viď. záľuba v chápadlových príšerách ohromujúcich rozmerov).
Lovecraft sa špecializoval na poviedky. Jednou z mála výnimiek je príbeh V horách šílenství, ktorý rozsahovo patrí skôr k novelám. V slovenčine nikdy nevyšiel, keďže u nás bol horor odjakživa odsúvaný na vedľajšiu koľaj ako niečo pre narušených jedincov. Českí bratia si však uvedomili dôležitosť tohto textu už pred rokmi. V horách šílenství u nich vyšlo viackrát; zatiaľ posledný raz v knihe Zjevení Cthulhu (2017, Carcosa).
Príbeh o krajine večného ľadu je považovaný za esenciu lovecraftovčiny. Nečudo, že si naň brúsil zuby spomínaný del Toro – novelu plánoval za veľký peniaz sfilmovať s Tomom Cruiseom v hlavnej úlohe a pod produkčným vedením Jamesa Camerona. To sa nakoniec z rôznych príčin dodnes neuskutočnilo.
Aktuálne k nám temný a zrejme nesmrteľný príbeh, prichádza vďaka vydavateľstvu CREW, a to prekvapivo v podobe mangy. Na rozdiel od iných máng (vrátane hororových, viď. Zvrácená, prípadne Skrýš) nie však ako paperback, ale v pevnej väzbe. Tých takmer tristo strán s hmotnosťou značne presahujúcou pol kila v nej pôsobí vskutku impozantne, na čom má podiel i výrazná biela obálka. Ostatne, aká iná farba by mala prevládať?
Za mangou stojí rodák z Tokia Gó Tanabe, pre ktorého ide o tuzemský debut. Tanabe nielenže napísal scenár, ale ho i zhmotnil do neskutočnej vizuálnej podoby. Úspech vôbec nemal dopredu zaistený. Práve naopak: je nesmierne riskantné pokúšať sa zhmotniť legendárne Lovecraftove monštrá a súvisiace (po)tvory. Naša fantázia sa s touto výzvou rada pobije sama. Akonáhle ich niekto zhmotní za nás, či už vo filme alebo v komikse, nemusí to dopadnúť pozitívne.
To však nie je Tanabeho prípad. Netvorov od výmyslu sveta nakreslil s bravúrou majstra. Síce ich musel ukázať konkrétne a detailne, zároveň ale dokázal uchovať temer až mystickú tajuplnosť. Keďže tento komiks je len prvou časťou dvojdielneho zväzku, znalci literárnej predlohy vedia, že najopulentnejšie zverstvá sa odohrajú až v závere ságy. No už v prvom dejstve máme dočinenia s nepríjemnými, tiesnivými výjavmi, ktoré mnohým pripomenú kultový Carpenterov sci-fi horor Vec. Už obálka pôsobí „vecovským“ dojmom; dotyčný pán má čo robiť, aby zamaskoval podobnosť s nezameniteľným Kurtom Russellom. Ostatne, Carpenter sa Lovecraftom inšpiroval. Áno, Vec síce vznikla na motívy poviedky Johna W. Campbella z roku 1938 (v češtine vyšla naposledy v roku 2021 vo Fobose pod názvom Ledové peklo; išlo o rozšírené podanie novelového charakteru, o ktorého existencii svet desaťročia netušil), V horách šílenství však Lovecraft napísal už v roku 1931 a k čitateľom sa dostalo v roku 1936, v časopise Astounding Stories. Toľko pre poriadok, aby bolo jasné, kto komu poslúžil ako vzor.
Tanabemu sa okrem prastarých monštier podarilo výborne stvárniť omračujúcu veľkoleposť dych vyrážajúcej, krásnej, ale drsnej prírody, oproti ktorej je maličký človek bezbranné nič. Ešte zo začiatku sa zdá, že členovia tímu majú situáciu vďaka svojim vedomostiam a inteligencii pod kontrolou. Výdatným spôsobom im v tomto naivnom, klamlivom presvedčení napomáha prítomnosť kvalitného a drahého technického vybavenia a desiatky psov.
Tanabe robí všetko pre to, aby dal čitateľovi svojho desivého snežného survivalu jasne najavo, že toto nie je krajina vhodná pre ľudskú bytosť. Lietadlá letiace nad zamrznutými gigantickými priestormi siahajúcimi, kam až ľudské oko dovidí, v jeho veľkolepom a pritom na podrobnosti zameranom výtvarnom poňatí vyzerajú ako detské hračky. A čo ešte v zovretí monštruóznej, obludne chladnej prírody pod nadvládou čohosi obludného a živočíšneho, čo doteraz spalo, ale už je hore a chce to žrať! Alebo vari ešte niečo horšie. Existuje niečo horšie?
Pod Tanabeho taktovkou táto manga nevyzerá ako bežné mangy. Ako CREW uvádza na obale, pôsobí „západným“ dojmom. Na tom má čiastočne podiel i fakt, že dej nie je umiestnený do žiadnej ázijskej krajiny a hrdinovia nie sú Aziati. Výborný výkon odviedol Gó Tanabe aj ako scenárista. Na rozdiel od Lovecrafta proti dialógom nič nemá a nielenže sa nebojí ich používať, ale dokonca ich používa v hojnom počte.
Pociťujeme stupňujúcu sa nervozitu každého člena expedície. Nie je nám všetko jedno, keď vidíme, ako pevnú pôdu pod nohami strácajú skúsení profesori, rozhľadení vedci, chladnokrvní muži rozumu. Čoraz naliehavejšie si uvedomujú, že sa dostali do konfliktu s niečím, čo je nad ich sily, na čo nemôžu použiť bežné metódy, výskumy, experimenty ani pragmatické konštruktívne postupy. Niečo, čo je doslova nadpozemské, ale zároveň istým spôsobom také primitívne, že mu absolútne nezáleží na „nejakých“ ľudských životoch. Pociťujú temer až posvätnú úctu pred čímsi neuchopiteľným.
Keď naplno pochopia, že nebudú experimentovať oni, ale skôr „to“ na nich, je neskoro. Nedokážete prestať čítať. Povedať, ako tento krutý ľadový sci-fi horor budú vnímať čitatelia, ktorí bežne kruté ľadové sci-fi horory nečítajú, je rovnako ťažké, ako odhadnúť, ako fanúšikovia hororov budú vnímať romantický historický román. V rámci svojho žánru je to ale v podstate stopercentná záležitosť. K dokonalosti jej chýbajú vari len väčšie rozmery.
Hodnotenie: 100 %
V horách šílenství H. P. Lovecrafta 1 (orig.: Kyoki no Sanmyaku
Nite Lovecraft Kessakushu 1)
Autor: Gó Tanabe
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2023
Ilustrácie: Gó Tanabe
Jazyk: český
Preklad: Vít Ulman
Počet strán: 296
Väzba: šitá v tvrdých doskách
ISBN: 978–80–7679–366–8
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.