Keď sa oheň preplazil až k sudom s výbušným prachom, chrámom
poznania
otriasla séria explózií. V miestach, kde sa predtým k oblohe týčila
veľkolepá kupola, všľahali vysoké plamene, preskočili na okolité
strechy
a hltali drevené domy ako vyhladovaná šelma. V podzemí sa výbuch
prejavil
ako chvenie, hluk takmer úplne pohltila zemina, ktorá delila unikajúcich
hodnostárov od strateného mesta.
Rortgh je miesto ďaleko za pásmom tajgy, kde väčšinu roka noc
splýva
s dňom a kde by ľudia sami neprežili. V takýchto nevľúdnych
končinách
sa darí len démonom a obludám dosť strašným na to, aby nimi matky
desili
neposlušné deti, i keď ich nik z obyvateľov Knautie nevidel.
V historkách nadobúdajú rôzne podoby, lebo aj tí odvážni, ktorí sa
vybrali na sever, sa buď na rozsiahlych pláňach stratili alebo
sa vrá…
Skôr či neskôr na sever dorazí správa o porážke axtlapánskej
armády
v predhorí kráľovstva skrčkov, no už teraz sa dalo predvídať, čo
bude
nasledovať – vzbura vystrieda vzburu. Šajdán zúril. Preventívne, ale
najmä aby uľavil hnevu, rozkázal decimovať snérijských obyvateľov.
Námestie pred radnicou zaplnili masy beztvarých tiel.
Klub nezávislých spisovateľov a Sci-fi klub Orion vyhlasujú štvrtý
ročník súťaže o najlepšiu poviedku umiestnenú do zdieľaného
sveta románu Pohrobok. Víťazné poviedky budú takto
odmenené:
„Máš strach, maličký?“ zaznelo miestnosťou a na trpasličích
pažiach
chtiac-nechtiac nabehla husacia koža. „Nemám!“ odvrkol trpaslík
Grolan.
Hlas sa odmlčal, v celom dome nastalo mŕtve ticho, no neistota
v trpaslíkovej mysli pretrvávala. Čo sa v dome deje?
Zvítaniu nebolo konca kraja. Každý mu chcel podať ruku, každý ho
chcel
potľapkať po pleci. Všetci radostne ujúkali a poskakovali. Rišo sa
snažil
z posledných síl každému aspoň trochu vyhovieť, ale nešlo mu to. Oči
sa
mu lepili, padal od únavy, ale dav bytostí najrôznejšieho vzrastu a
výzoru,
ktorý sa okolo neho v hodovnej sieni kráľa Korraka III. zbehol mu
nedovolil
ani sadnúť si, nieto ešte ľahnúť a oddychova…
Dopad bol tvrdý a bolestivý. Rišo ostal ležať otrasený, ťažko dýchal
a
hlava mu treštila. Cítil sa mizerne, akoby vyliezol z mlynčeka na mäso.
Určite budem samá modrina! – pomyslel si a v duchu dúfal, že
nemá nič zlomené. Začal sa pomaly dvíhať.
V tých časoch neboli elfovia jediné nesmrteľné bytosti. Večný
život
patril aj ľuďom, ale to sa zmenilo. Príbeh sa odohráva hlavne
v Spojených
mestách. Tie ležali niekde tam, kde je dnes Snéria. Boli to pokojné
časy,
až do chvíle, keď sa v meste Unata narodilo dieťa. Prvý syn budúcej
kráľovnej, alebo vládkyne, ako ju vtedy nazývali. A hoci sa táto
chvíľa
neskôr ukázala ako prelomová, v ten deň prebehlo všet…
Na masívne dvere Culpranskej knižnice ktosi zabúchal. Novic zdvihol hlavu
a
striasol sa zimou. Zaspal. Mal ostať celú noc hore a strážiť mĺkvy
pokoj
knižnice, no nedokázal sa vyhnúť spánku. Celé mesto dnes oslavuje
jarný
slnovrat, a práve on musí mať službu. Kto by sa tu už len chcel
vlámať?
Čo by tu len hľadal? Pripití chlapi radšej obchytkávajú sporo odeté
ženy, ktorým, napriek vŕzgajúcemu snehu pod nohami, nie…
„Pomoc! Pomoc! Bahn…“ začul Furkrrig a okamžite sa rozbehol
vpred.
Zakrátko si uvedomil, že mu pod nohami pôda zmäkla. Močiar… pomyslel si
a
onedlho nato sa po členky ponoril do bahnitej vody.
Berenay išla ticho ako myška húštinou a nízkym porastom popri ceste.
Už
dávno si zvykla nechodiť po priamych chodníčkoch a cestách. Boli to
nebezpečné časy a ťažko sa vysvetľuje nejakej extra zúrivej skupinke
škratov, že vy skutočne za lubom nič iné nemáte, iba ísť na
návštevu
k svojej prastarej kamarátke.
Slovo ghroo má v jazyku škratov viac významov. Znamená posledný, ale
aj
nepodarený, dokonca nahrádza slová ako tupec, hlupák, blázon. Na
škrata
menom Ghroo sa hodili asi všetky významy tohto slova.
Máme za sebou tretí ročník súťaže
o najlepšiu poviedku umiestnenú do sveta Pohrobka. Podobne ako v prvých
dvoch ročníkoch, môžem zase konštatovať, že „niečo sa podarilo a
niečo nie.“
Kalendár
Štefan Konkol je známy slovenským priaznivcom fantastiky ako
asertívny
človek s mnohými záujmami a koníčkami a autor niekoľkých románov.
Naposledy zaujal knihou Pohrobok, ktorou odštartoval aj pre iných autorov
možnosť zdieľať svet tohto románu, a to v poviedkovej súťaži. Aký
je
svet Štefana Konkola?
Na základe želania čitateľov prinášame ďalšiu poviedku
z tohoročného
kola poviedkovej súťaže Zo sveta Pohrobka. Veríme, že vás zaujme.
Furkrrig, stratený v myšlienkach, viedol zo stajne párik elfských
koní.
Obe zvieratá kráčali popri ňom plavným krokom, kým ich nepustil pri
okraji
lesa obkolesujúceho pozemok, ktorý si sivý elf za tie roky, čo tu žil,
dovolil považovať za svoj.
„Celý problém je v neúcte k životu,“ povedala Jurica
s povzdychom,
keď míňali ďalšiu mŕtvu karavánu. Za ostatných pár dní, od kedy
opustili Snériu, už tretiu.