 |
Keď vy nie ste vy.
Na začiatku bola novela
Vec je filmová adaptácia poviedky Who Goes There? od Johna W. Campbella. Prvý raz sa na svete objavila v roku 1938. V češtine v minulosti vyšla v dvoch zbierkach.
V roku 2017 sa odohral zázrak, keď Alec Nevala-Lee kvôli prácam na biografii Astounding: John W. Campbell, Isaac Asimov, Robert A. Heinlein, L. Ron Hubbard, and the Golden Age of Science-Fiction vypátral, že v archívoch Harvardskej univerzity sa (bez toho, aby o tom niekto čo i len tušil) desaťročia ukrýva literárny artefakt: nikdy nepublikovaná a rozšírená verzia, ktorá z poviedky robí novelu, respektíve kratší román. V češtine toto dielo vyšlo minulý rok pod názvom Ledové peklo. Pre zjednodušenie o tomto diele v nasledujúcom texte hovorme ako o poviedke.
Carpenterova Vec nie je prvou filmovou adaptáciou; tou sa stala čierno-biela Vec z roku 1951. Nasledoval legendárny Carpenterov príspevok a v roku 2011 prequel.
Dnes bude reč o najslávnejšej, Carpenterovej Veci. Je to plnokrvný, smrteľne vážny, obludný a desivý sci-fi horor. Obsahuje len dva milimetre humoru (running gag v podobe mýlenia si Švédov s Nórmi).
Film vs. poviedka
S prižmúrenými očami sa dá povedať, že rozdiely nie sú priepastné. Rozhodne by sa ale nejaké našli. Základňa z poviedky mala cca štyridsať chlapov (!), sedem desiatok psov (!!) a dokonca štyri kravy a jedného býka. Vo filme je necelých pätnásť chlapov, psov ešte menej a nie je žiadny dobytok.
V poviedke by ste naopak zbytočne hľadali prieskum nórskej (švédskej?) stanice. Nevraviac o úvodnom „útoku“ na Američanov. Tie sa vyskytli len vo filme.
Ako v poviedke, tak vo filme je kladený dôraz na paranoju, narastajúce napätie a nedôveru človeka voči človeku. Carpenter príbeh aktualizoval, takže dej nie je umiestnený do 30. rokov 20. storočia, ale do vtedajšej súčasnosti, teda začiatku 80. rokov.
Aj v poviedke, aj vo filmovej adaptácii je hlavným hrdinom MacReady (Kurt Russell, samozrejme). Alebo nie? Nuž… ako sa to vezme. Táto zmena patrí k najkurióznejším. V poviedke je to McReady a pracuje ako meteorológ. Vo filme sa píše MacReady a je pilot.
Carpenter príbeh obohatil najmä o efekty. To je najvýraznejší posun. Kým v poviedke sa Vec príliš neprejavovala, dalo by sa povedať, že film je práveže postavený na jej nechutných aktivitách. Dokonca do takej miery, že dodnes ide o jeden z najodpornejších hororov z 80. rokov. A to už je čo povedať, lebo osemdesiatkové horory (nielen americké, ale aj talianske) si skutočne servítku pred kameru nedávali. Triky, masky a efekty, ktoré Carpenter použil, sú ešte i v roku 2022 hnusné a na drvivú väčšinu z nich sa zle pozerá. To je pochvala maskérov. Medzi nimi nechýbali Rob Bottin (Robocop, Total Recall) a Stan Winston (Predátor, Votrelci).
Ostatné ingrediencie
Vec nestojí len na maskách. Ponúka aj mrazivú atmosféru, na ktorej má podiel už na prvý pohľad studená výprava. Nehostinné snehové pláne, kam len pozriete. Uprostred toho chatrným dojmom pôsobiaca vedecká základňa. Carpenter mal v tom čase za sebou Halloween a Hmlu, ktoré nestáli na gore, ale na majstrovsky vystupňovanej atmosfére. Vo Veci akoby chcel dobehnúť svoje skromné začiatky po stránke gore počas jediného filmu. Podarilo sa mu to.
Kasting je vyladený. Deju razantným spôsobom dominuje obľúbený Russell, ale svoje si odohrali aj ostatní. Spomenúť treba ešte nenormálnu hudbu Ennia Morriconeaho a dômyselnú, hravú kameru Deana Cundeyho (Halloween, Kto obvinil králika Rogera?).
Ako sa to vlastne skončilo?
O kultovosti projektu vypovedá aj to, že dodnes sa vedú vášnivé debaty o konci. Je Vec MacReady? Childs? Nikto z nich? Ak niekto z nich, mal šancu prežiť? Ak nikto z nich, mali šancu prežiť?
Teórií je viacero. Niektoré sú pritiahnuté za vlasy, iné menej. Fanúšikovia sa do krvi hádajú, ako to dopadlo. Keď sa niektorý z hercov raz za čas objaví na verejnosti a je mu položená táto otázka, spravidla povie, že oni počas natáčania takto nepremýšľali a že náznaky, ktoré dnes v snímke vidia fanúšikovia, sú podľa všetkého skôr ich utkvelé predstavy, než indície, ktoré tam tajne ukryli tvorcovia.
Režisér natočil dva alternatívne konce. Jeden so psom utekajúcim z americkej základne, druhý s MacReadym v nemocnici (kde sa po krvných testoch dozvieme, že je v poriadku). Napokon však použil tretí koniec. Páčila sa mu na ňom neistota hmatateľne sa rozprestierajúca medzi preživšími postavami. Tušil, že tým pádom by mohla preskočiť aj na diváka. Mal pravdu.
Resumé
Vec nie je dokonalý film. Tvorcovia veľmi málo pracujú s informáciou, že Vec môže infikovať naraz viacero bytostí. Skôr sa ide podľa tohto vzoru: kto je Vec? On je Vec. Zabijeme Vec. Vec je tentokrát niekto iný. Kto je Vec? On je Vec. Zabijeme Vec.
Negatívnu pozornosť budí práca s postavami, ktorým je venovaný zvláštny priestor. Niektoré na dlhý čas miznú z deja a keď sa doňho vrátia, ste prekvapení, že stále žijú.
Carpenterov kult má mnohých nasledovateľov. Niektorých talentovanejších, iných, ako to už chodí, menej talentovaných. Brázda, ktorú v kinematografii Vec vyryla, je každopádne dodnes hlboká a neprehliadnuteľná. V čase premiéry sa zrazila s iným (oveľa úspešnejším) sci-fi, a to so Spielbergovým E. T. – Mimozemšťanom.
Vec (orig.: The Thing)
Žáner: sci-fi, horor
Výroba: USA, Kanada, 1982, 109 min.
Réžia: John Carpenter
Hrajú: Kurt Russell, Wilford Brimley, Keith David a ďalší.
Súvisiaci link
Recenzia: Vec (autor recenzie: Ďuro Červenák, 13. júla 2000)
Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.