 |
Najhoršie sú nevyriešené prípady. Nedajú spať policajtom ani rodinám pozostalých, ktoré sa nikdy nedozvedia pravdu.
Londýn, 1888. Štvrťou Whitechapel otriasa séria ešte i na dnešnú dobu brutálnych vrážd prostitútok. Identitu vraha sa nikdy nepodarilo odhaliť. Do histórie sa zapísal pod prezývkou Jack Rozparovač. Po jeho stopách vyráža inšpektor Scotland Yardu Fred Abberline.
Rozparovač vstúpil do dejín ľudstva, popkultúry. Vznikajú filmy, seriály, komiksy, tričká. Patrí medzi najznámejších sériových vrahov spolu s Gacym, Bundym alebo (rovnako nikdy nepolapeným) Zodiacom. Hoci sa traduje, že známu prezývku si dal sám (podpísal sa tak v liste posmešne adresovanom polícii), podľa všetkého šlo o podvrh (objavili sa desiatky, ak nie stovky falošných listov).
Kto to bol a prečo vraždil? Teórií sú tucty. Od absurdných a konšpiratívne pritiahnutých za vlasy, až po realistické a mrazivé. S obľúbenou, kontroverznou a chytľavou hypotézu, že za vraždami nepriamo stál kráľovský dvor, pracuje nielen televízna mini-séria z roku 1988 s Michaelom Caineom ale aj filmové spracovanie Z pekla z roku 2001. Vzniklo v Čechách s Johnnym Deppom, Robbiem Coltraneom a Ianom Holmom. Nebudeme porovnávať komiks s filmom, v ktorom uvidíte Jacka Sparrowa, Hagrida a Bilba. Je ale zarážajúce, že filmu mnohí vyčítajú happyend – a pritom sa komiks končí pozitívnejšie.
Z pekla pracuje so všetkými pohľadmi: od mäsiara cez lekára až po znetvoreného Merricka známeho pod krutou prezývkou Sloní muž (viď. rovnomenná čierno-biela dráma Davida Lyncha z r. 1980).
Z pekla je komiksové veľdielo, kult a klasika. Stojí za ňou ilustrátor škótskeho pôvodu Eddie Campbell a nezameniteľný anglický scenáristický svojráz Alan Moore. Zbožňovaná, tvrdo uznávaná legenda napísala Watchmenov, V jako vendetu, Bažináča alebo Batmana: Kameňák. Aj tu sa Moore prejavuje ako atypický scenárista, ktorý sa nebojí skúšať novinky. Mnohé kapitoly sú podané z pohľadu sériového vraha. Abberline nastupuje na scénu až v strede.
Moore je rafinovaný. Vo svoj prospech využíva nielen stovky informácií, ale aj diery v histórii, ktoré vypĺňa mystifikáciou. Veci okolo Rozparovača si neuveriteľne, geniálne, fenomenálne naštudoval. Miestami to pripomína detektívnu prácu, nie „iba“ grafický román. Všetko majstrovsky zakomponoval do ozrutného masívu. So zatajeným dychom sledujeme nielen postupné odhaľovanie záhady, ale aj slepé uličky a falošné stopy. Dočkáte sa slobodomurárstva, architektúry, histórie, sexu, gore, šialenstva a možno i lásky.
Geniálne záverečné dodatky sa rozprestierajú na cca štyridsiatich stranách. Odporúčame po dočítaní každej kapitoly skočiť na ne. Dozviete sa vďaka nim zaujímavosti vyrážajúce dych. Moore nejednu teóriu trhá na kusy jasnými argumentmi a suchými faktmi. Okrem dodatkov Z pekla obsahuje štvorstranovú galériu postáv (vrátane koňa, ináč by to nebol Moore), červenú záložku a mapy.
Tvorcovia skáču časom. Nie iba niekoľko rokov pred prvú vraždu, ale aj do vzdialenej budúcnosti. Udalosti dávajú do kontextu, z ktorého sa točí hlava. Moore si dokonca naštudoval aj počasie v roku 1888 (zvláštny nedostatok prírodného denného svetla, bizarne sfarbená obloha). Samozrejmosťou sú pitevné nálezy obetí. Dokonca vraždy dáva do svojráznej súvislosti s počatím Adolfa Hitlera.
Ilustrátor Campbell sa nebojí nahoty, erotiky ani nečakaných výbuchov explicitného násilia. Môžeme mu to posledné vyčítať, keď postupuje podľa skutočných udalostí, a to prvé, keď obeťami boli prostitútky? Campbell je génius v zobrazovaní londýnskej architektúry. Stretnutie kráľovského lekára s kočišom poňal ako prehliadku mesta s odborným výkladom.
Hoci v češtine Z pekla vyšlo prvý raz už v roku 2003, dnes ho recenzujeme pri príležitosti nedávneho uvedenia na trh farebnej verzie. Za všetkými vydaniami stojí BB/art, vrátane špecifického roku 2015, keď vydalo hneď dve reedície: jednu „normálnu“ a druhú limitovanú, pozostávajúcu len z exkluzívnych 50 kusov. Všetko je beznádejne vypredané. Na rozdiel od predchádzajúcich vydaní, farebnú obálku nezdobí vrah, ale obete.
Vydanie vo farbe rozprúdilo vášnivú debatu. Každý si musí urobiť názor sám, žiadnu detskú omaľovánku každopádne čakať nemusíte. Farby sú zvolené decentne. Campbell s nimi pracuje na utlmenej úrovni, aby nerušili. Kolorovanie vecí, ktoré medzi fanúšikmi skultoveli ako čierno-biele, vždy zvykne byť rizikom. Spomeňme vlnu nevôle z roku 2002, keď vydali kultového čierno-bieleho Saudkovho Arnala vo farbe. Tentokrát to však naozaj nie je nič explicitné. Navyše Campbell tvrdí, že pôvodný plán bol Z pekla vydať vo farbe od samého začiatku, ale bolo to finančne náročné. Preto je zvláštne, že Moore sa s farebným vydaním nestotožnil a zakázal svoje meno uvádzať na obale.
Nové vydanie sa od starších okrem farby odlišuje drobnými úpravami, ktoré si však zrejme nevšimne nikto, kto týmto komiksom nelistuje každý deň. Stojí za nimi Campbell, ktorý postupne, ako dochádzalo k ďalším a ďalším reedíciám, tu jemne upravil toto, inde jemne poopravil tamto. Ide každopádne skutočne len o kozmetické zmeny temer neviditeľného charakteru. Aktualizáciou prešiel aj český preklad Viktora Janiša.
Po výtvarnej stránke ide o dych berúce dielo, ktoré presvedčivým spôsobom zhmotnilo Londýn konca 19. storočia. Mesto dýcha, žije, ale i zapácha a je nebezpečné. Scenárista aj ilustrátor si užívajú rozdiely medzi spoločenskými, sociálnymi vrstvami. Chuťovkou sú drobnosti určené pre všímavé oko (jednotlivé kapitoly od seba oddeľuje celostranová maľba hroznového strapca, z ktorého ubúdajú bobule).
Je to obrovský komiks nielen po výtvarnej a scenáristickej stránke. Vychádza s rozmermi 190×260 mm. Ak by ste ho chceli prečítať na jeden záťah, jednak by ste sa zbláznili a jednak by ste si v práci museli vybrať dovolenku, keďže obsahuje obludných 576 strán.
Z pekla je jeden z najlepších komiksov v histórii ľudstva. Vzhľadom na ponurú tematiku ale nie je pre každého. Najhoršie na ňom je, že vznikol podľa skutočných udalostí.
„Smithovou znásilnili a mučili. To je krutost. A krutost já chápu. Tabramovou zase někdo nepříčetný ubodal. To je vztek. I tomu rozumím. Tenhle je mnohem… metodičtější. Jako by tu ženskou někdo bezmála operoval. Tomuhle nerozumím vůbec.“ (kapitola VI, str. 12)
Hodnotenie: 100 %
Z pekla (farebná verzia) (orig.: From Hell: Master
Edition)
Autor: Alan Moore
Vydavateľstvo: BB/art
Rok vydania: 2021
Ilustrácie: Eddie Campbell, Pete Mullins
Jazyk: český
Preklad: Viktor Janiš
Počet strán: 576
Väzba: šitá v tvrdých doskách s prebalom
ISBN: 978–80–7595–516–6
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.