 |
Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ.
Záhadné zmiznutie obyvateľov rybárskej osady na Antarktíde v roku 1904 patrí k najväčším záhadám 20. storočia. V skutočnosti za ním stáli Predátori. Pod osadou bola pyramída. Gigantická. Plná Votrelcov. Ešte stíhate?
Votrelec a Predátor sú dve legendárne vesmírne hororové sci-fi monštrá. Prvý fešák sa na Zem nikdy nepozrel (pôvodné dejové plány Votrelca 3 síce hovorili o prílete na Modrú planétu, ale nakoniec z toho nič nebolo). Druhý, naopak, operoval výlučne na Zemi a do vesmíru sme sa s ním do roku 2004 (vrátane) nepozreli. Prvý raz sa pred kamerou stretli vo filme Paula W. S. Andersona Votrelec vs. Predátor. Správnejšie je však množné číslo, keďže tu máme troch Predátorov a mnooožtsvo Votrelcov. Nepriamo došlo k naznačeniu, že obe rasy sa navzájom poznajú, už vo finále Predátora 2. Vtedy sme vo vitrínke s trofejami Predátorov zahliadli votreleckú lebku. Ale naplno sme sa ich stretka dočkali až tu.
Pôvodom britský režisér mal v tom čase na konte Mortal Kombat, Horizont udalosti a Resident Evil. Vďaka tomu bol pokladaný nielen za zručného a drsného remeselníka, ale tiež za skúseného adaptátora príbehov, ktoré majú základ v počítačových hrách. Štúdio jeho crossoveru odkleplo štedrý 60-miliónový rozpočet a fanúšikovia nemali dôvody na obavy. Verili, že šesť desiatok miliónov dolárov Paulovi umožní dostatočne dôveryhodne, atraktívne, poctivo a veľkolepo zhmotniť svety známych netvorov. Dvojnásobne bez veľkých filmových hviezd, čiže väčšina rozpočtu mohla ísť do trikov, masiek a akcie. Šlo o najdrahší diel oboch sérií, s výnimkou filmu Votrelec: Vzkriesenie, ktoré v roku 1997 vyšlo na 75 miliónov.
Štáb natáčal v Čechách, vďaka čomu českí a slovenskí fanúšikovia dupľom nedýchali. Prekvapivo však v kastingu chýba Marek Vašut, ktorý sa vždy s chuťou objaví v malej úlohe veľkých filmov nakrúcaných v Českej republike (Česká spojka, Blade 2, Hannibal: Zrodenie zla).
Crossoverov nie je na svete veľa, lebo sú nevďačné. Na jednej strane, štúdiu môžu priniesť vyššie zisky (spojiť dve úspešné značky do jednej má vyšší komerčný potenciál, než nechať obe značky „živoriť“ vo vlastných sériách). Zároveň však treba chodiť po špičkách a neuraziť fanúšikov ani jednej ságy. Čo sa dosť dobre nedá. Žiadna zo slávnych postáv by zo súboja nemala vyjsť ako porazená alebo ako neschopný blbec. Čiže remíza? Áno, radšej. Lenže remíza je aká? Nudná. V kinematografii sa už zrazili legendy Freddy Krueger a Jason Voorhees, Frankenstein a Vlkolak, Batman a Superman, boa a pytón, Sadako a Kayako a na budúci rok sa chystá rande Godzilly a King Konga.
Je zaujímavé počúvať, ako sa s nevďačnou a nemalou výzvou (obe série sú známe kultovými hudobnými motívmi) pobil rakúsky skladateľ Harald Kloser (Deň po tom, Deň nezávislosti: Nový útok).
Fanúšikovia sa napriek istým obavám tešili. Posledným krásnym bonusom sa stalo obsadenie Lancea Henriksena. Ten sa preslávil ako robot Bishop z Votrelcov. Keďže ide o prequel, odohrávajúci sa veľa veľa rokov pred slávnym Cameronovým trhákom, nepredstavuje sa Lance ako android, ale ako jeho ľudský predobraz: priekopník modernej robotiky, starý a chorý muž Charles Bishop Weyland.
Anderson dej prekvapivo umiestnil nielenže do pyramídy (!), ale rovno na (pod) Antarktídu. To je dosť prekvapivé hlavne u Predátorov, ktorí boli v predchádzajúcich filmoch charakterizovaní ako vyhľadávači horúčav, vojnových konfliktov a miest so zvýšeným stupňom násilia. Čo mrazivo chladné vyľudnené ľadové plochy príliš nie sú. Po logickej stránke to ale zmysel dáva, keďže pyramída má charakter cvičiska pre mladých bojovníkov.
Fanúšikovia snímke vyčítali porušovanie pravidiel. Napríklad bleskový biologický proces Votrelcov, keď od infikovania ľudského hostiteľa chobotničkou cez chestbustera až po dospelú verziu prebehnú akoby ledva minúty. V tomto sa ale režiséra treba zastať. Jednak z filmu nie je úplne jasné, aký dlhý čas od otvorenia vajíčka po dospelého jedinca uplynie. Jednak to nebolo príliš jasné ani z kultového Votrelca Ridleyho Scotta. A jednak Predátori vraj Kráľovnú „dopovali“ a dôsledok použitia „urýchľovacích“ chemických látok sa preniesol na zrýchlený rast jej potomkov.
Otáznik vyvolávajú aj zbrane Predátorov, z nich niektoré sú odolné voči kyseline, kým iné nie. Prečo? Režisér tieto a ďalšie hovadiny maskuje vizuálne prepracovanými chuťovkami, ako je facehugger, ktorý v spomalenom zábere skáče vzduchom, alebo potichu letiaca vesmírna loď za chrbtom nič netušiaceho chlapa. Oživenie môže vytvoriť i zvláštne poradie bodycountu, čo je osviežujúce a hravé, pretože netušíte, kto pôjde z kola von najbližšie (jeden z najslávnejších hercov je odprataný v prvej polovici). Scenár obsahuje viacero šikovných nápadov, spomeňme napríklad prestavujúcu sa pyramídu alebo Predátora istým typom videnia, ktorý vidí človeka, ale tým pádom nevidí Votrelca.
Istá pachuť z neprehľadnosti však stále prítomná je. Okrem spomínaných vecí budí podozrenie už úvod, keď máme sledovať postupné dávanie dokopy jednotlivých členov výpravy, a zrazu STRIH – končíme pri čísle dva a nasleduje hlavný dej. Alebo postava X povie postave Y, že v prípade núdze môžu pristáť vo vode, ale jej nízka teplota by ich behom pár desiatok sekúnd zabila. Nasleduje strih na helikoptéru letiacu nad nekonečnou ľadovou plochou, ktorou si s problémami razí cestu aj gigantický ľadoborec.
Ťažko sa ospravedlňuje aj nízka miera násilia. Hoci som hororový fanúšik, nemyslím si, že čím je horor krvavejší, tým je kvalitnejší. Naopak, veľakrát je silná atmosféra desivejšia než litre krvi. Ale práve série Votrelec a Predátor sa každopádne preslávili na svoju dobu šokujúco zobrazenými scénami umierania. Preto v tomto prequelovom crossoveri pôsobí čudne, keď sa nič drastické nedeje. Respektíve, deje sa tu toho strašne veľa drastického, všetci kričia a umierajú bolestivou, megaodporne nechutnou smrťou – ale nič z toho nevidíme (až na pár náznakov).
Urastení vesmírni zabijaci s parádnymi technologicko-zbraňovými systémami budia rešpekt. To sa však nedá povedať o Votrelcoch. Tí klesli na úroveň zvierat, ktoré si Predátori chovajú tak, ako my kravy. Akurát že oni ich nedoja, ale bojujú s nimi. Situáciu zachraňuje technické stvárnenie. Masky sú parádne a režisér pred CGI uprednostnil animatronické modely, čo na filme najviac vidno v dlhej bitke Predátora a Votrelca.
Sanaa Lathan z prvého Bladea hrá alternatívu Ellen Ripleyovej. Nie je zlá, ale na Sigourney Weaverovú sa nechytá. Našťastie jej chrbát kryjú charizmatickí kolegovia Henriksen, režisérov obľúbený Colin Salmon (Resident Evil), expert na pošukov z Trainspottingu Ewen Bremner a taliansky lámač sŕdc Raoul Bova, ktorý je v úlohe fešáka vcelku znesiteľný a sympatický aj pre mužskú časť publika. Hoci v deji figuruje cca 20 postáv (!), režisérovi sa nepodarilo vytvoriť také slávne, ako boli v minulosti Hicks, Newt, Dallas, Ash, Dillon, Billy, Dutch, Poncho alebo Johner. Herci sú po fyzickej stránke výrazní, ale to je všetko. Vzťahy medzi postavami sa skratkovito tvoria behom dvoch troch scén, čo v praxi jednoducho nemôže fungovať.
Pekne naplánované univerzum tvorcom dlho nevydržalo. Prišla ešte dvojka (odohrávajúca sa prakticky hneď po jednotke), ale tá už sa nepáčila ani mne. Do univerza priniesla pani Yutani a scénu z podľa všetkého domovskej planéty Predátorov. Hoci dvojka vypočula hlasy kritikov jednotky, ktorí požadobali vyššiu mieru gore, nepomohlo to.
Dnes sa štúdio občas tvári, že crossovery neexistujú, a inokedy, ak má v ten deň dobrú náladu, ich do univerza Predátora a Votrelca plnohodnotne počíta. Po oboch crossoveroch sme sa každopádne Votrelcov nepriamo dočkali v dvoch dieloch série Prometheus od Ridleyho Scotta. Predátori k nám zavítali v roku 2010 v Robertom Rodriguezom produkovanom a Maďarom režírovanom solídnom záreze Predátori. Tí už sa síce odohrávali vo vesmíre, ale mimozemská planéta plus mínus vyzerala rovnako ako pozemská džungľa. Nuž a minulý rok mal premiéru smutne ponižujúci Predátor: Evolúcia. V januári tohto roku sa prevalila informácia, že Shane Black plánoval (na konci, keď sa objaví „kladivo na Predátorov“) do hry postaviť hibernačný box s Newt a Ripleyovou (po tom, ako návrat odmietol Arnold Schwarzenegger), zišlo z toho. Škoda, bola to blbosť, ale aspoň sranda.
P.S.: Koluje bradatý fór o rekorde Billa Paxtona, ktorého zabil Votrelec, Predátor a Terminátor. Na päty mu však úspešne šliape Lance, ktorého v minulosti zastrelil Terminátor a v tomto filme ho dostal Predátor. Vo Votrelcoch ho síce dala dole votrelecká Kráľovná, ale „iba“ ho roztrhla na dve časti. (Keďže bol robot, prežil. Rest in pieces.)
Votrelec vs. Predátor (orig.: AVP: Alien vs. Predator)
Žáner: horor, sci-fi
Výroba: USA, UK, Nemecko, Česká republika, Kanada, 2004, 101 min.
Réžia: Paul W.S. Anderson
Hrajú: Lance Henriksen, Sanaa Lathan, Ewen Bremner, Colin Salmon
a ďalší.
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.