 |
Ak ste tridsiatnici alebo starší, je pravdepodobné, že ste na Kongu boli v kine. Ja som bol. Písali sa temné 90. roky, konkrétne september 1995, a decká sa promptne potrebovali v kinách spamätať z prvotného šoku, ktorý v nich vyvolal desivý návrat do školských lavíc. Džungľa, výprava, tajomné mesto plné diamantov, vražedného opice a, samozrejme, rozkošná hovoriaca gorila Amy. Ten film mal na papieri všetko, čo z neho mohlo (a malo) urobiť hit. Nepodcenil sa výber režiséra, rozpočet sa vyšplhal na pekných 50 miliónikov a predlohou sa stal renomovaný bestseller Michaela Crichtona, autora dva roky starého celosvetového fenoménu Jurský park.
Dnes, v roku 2017, keď sa povie „Michael Crichton a kinematografia“, už sa vie, o čo ide. O peklo. Vtedy sa to ale len tušilo. Keď sa v roku 2003 Richard Donner vrhol na time travel Prúd času, mal povesť bravúrneho komerčného režiséra, ktorý filmy robil od 60. rokov. Za ten čas stihol určiť pravidlá nielen v komiksovkách (Superman) a satanských hororoch (Prichádza Satan!), ale i v buddy movie (séria Smrtonosná zbraň) a fantasy (Jastrabia žena). Okrem toho mal na konte solídne jednohubky Zabijaci (Stallone + Banderas), Maverick (Mel Gibson + pamätné cameo Dannyho Glovera) či The Goonies (klasika chlapčenských dobrodružstiev). Je síce pravda, že jeho posledné filmy pred rokom 2003 – Sprisahanie, znova s Gibsonom, a Smrtonosná zbraň 4, zas a znova s Gibsonom -, nenaplnili očakávania. Ale stále šlo o jedného z najrenomovanejších amerických remeselníkov.
A potom prišiel rok 2003 a s ním tvrdé vrazenie do Crichtona. Prúd času totálne pohorel. Z filmu s rozpočtom 80 miliónov sa vykľul jeden z najškaredších prepadákov roka. Po otrasných testovacích premietaniach bol drasticky prestrihaný. Nepomohlo, v kinách nemal šancu. Donnerovu kariéru to zničilo. V roku 2006 symbolicky nakrútil zabudnuté buddy movie 16 blokov s Bruceom Willisom a skončil.
John McTiernan. Stvoril Predátora a Smrtonosnú pascu. Kariéru si vylepšil hitom Smrtonosná pasca 3 a mnohí z nás nostalgicky spomínajú na mystického Šamana s Connerym v Amazonke. A poriadne prachy zarobila clancyovka Hon na ponorku. Keď sa vrhol na Vikingov podľa Crichtona, boli očakávania vysoko. Svoje urobilo i angažovanie Antonia Banderasa, ktorého v tom čase čerstvo objavil Hollywood a mal povesť sviežej, novej hviezdy (Desperado, Evita, Zorro). McTiernan však, rovnako ako neskôr Donner, nechutne narazil. Cez Crichtona vlak nešiel. Historický krvák o skupinke Vikingov, medzi ktorých sa prepašoval civilizovaný Arab, mal problémy od samého začiatku až do trpkého konca. Prekročený rozpočet (legendy hovoria, že toto vizuálne peklo, kde horské kráľovstvo pozostáva z pár drevených budov uprostred zablatených lesov, stálo neskutočných 160 miliónov) a výrazne nespokojný Crichton, nielen autor predlohy, ale aj producent filmu. A to bol problém, pretože ak ste producentom, môžete zasahovať do práce každému. Vrátane režiséra. Crichton si túto výsadu nenechal ujsť a McTiernana dusil tak mohutne, až to režisér Predátora nakoniec vzdal a dodnes na túto tému odmieta rozprávať. Crichton film údajne brutálne pretočil a prestrihal, niekedy býva dokonca uvádzaný ako spolurežisér. Faktom je, že Vikingovia rozhodne a bez debaty pôsobia poriadne prestrihane, chaoticky, nezrozumiteľne. Záhadne sa z nich strácajú dôležité postavy (!) a celé dejové línie (!!). McTiernana to zničilo rovnako ako Donnera. S filmami viac-menej skončil, ak nerátame pár otrasných výnimiek (Zelené peklo a Rollerball patrili medzi najnevydarenejšie filmy rokov, v ktorých mali premiéru). Potom ho zavreli kvôli daniam a hoci už je na slobode, takmer sedemdesiatnik nemôže rátať s tým, že by mu niekto ešte dal reálnu šancu vrátiť sa na výslnie.
Stretnutia s Crichtonom skrátka boleli. Tento dlhý úvod bol nutný pre pochopenie, čo to znamenalo, ak sa niekto pustil do adaptácie Crichtona. A to sme spomenuli len špičku ľadovca, príkladov bolo oveľa viac (Vychádzajúce slnko, Škandalózne odhalenie, Sféra). Crichton zničil kariéru mnohým dovtedy uznávaným režisérom. Asi jedinou výnimkou bol Spielberg, príliš mocný na to, aby mu uškodil „nejaký“ spisovateľ. Spielberg najskôr adaptoval jeho Jurský park, potom pridal dvojku a spolupracovali tiež na Twisteri a kultovej Pohotovosti. Ťažko povedať, ako ich spolupráca prebiehala. Raz niekto povedal, že Spielberg Crichtonove nápady ignoroval, ale ťažko veriť tomu, že by Crichton opätovne spolupracoval s niekým, kto ho takto ponižujúco vyšachoval. Na druhej strane, možné to je. Crichton videl, že spolupráca s jedným z najbombastickejších režisérov Hollywoode mu vynáša pekné prachy a tak držal pusu a krok. Zomrel v roku 2008 ako 66-ročný na rakovinu. Paradoxom je, že pred 90. rokmi mal povesť spisovateľa, ktorého knižky sa oplatilo adaptovať. Prvá veľká vlaková lúpež alebo Kóma mali v čase vzniku dobrú povesť. Režíroval ich Crichton osobne. Podpísal sa i pod Westworld s vodcom siedmich statočných Yulom Brynnerom. Polozabudnutý sci-fi western je dnes známy vďaka seriálovému spracovaniu od J. J. Abramsa z roku 2016.
Takže už je asi jasné, prečo nebol dobrý nápad režírovať adaptáciu románu Michaela Crichtona.
Napriek tomu sa na to Frank Marshall dal. Nevieme, čo ho k tomu viedlo. Nepoznal pohnutú a temnú minulosť iných Crichtonových adaptácií? Ak áno, možno si myslel, že jeho sa to netýka. Meno Frank Marshall laikom asi veľa nepovie, ale fakty sú jasné: patril k najužším spolupracovníkom Stevena Spielberga. S Kathleen Kennedyovou mu dlhé roky produkoval jeden trhák za druhým a keď sa rozhodol debutovať režijne, každému to pripadalo ako dobrý nápad. Z hororovej Arachnofóbie s vtedy obľúbeným Johnom Goodmanom sa stal hit a pozitívna povesť sprevádzala aj (podľa mňa nudnú) drámu Prežiť. Tá vznikla na základe skutočných udalostí. Jej témou bol kanibalizmus, vďaka ktorému prežila časť športového družstva po tom, ako sa s nimi zrútilo lietadlo v Andách.
V polovici 90. rokov minulého storočia 50 miliónov nebolo veľa ale ani málo. Tvorcovia ušetrili na slávnych hercoch a rozpočet investovali do „dôležitejších“ vecí, ako bola výprava a masky. Na tvorbu opíc nebol najatý nikto menší než jeden z najuznávanejších hollywoodskych maskérov a tvorcov príšer Stan Winston (Terminátor, Predátor, Votrelci). Marshall si ošetril i hudobného skladateľa (oscarový klasik Jerry Goldsmith) a produkciu – chrbát mu kryla dlhoročná kolegyňa Kathleen Kennedyová, na ktorú sa mohol spoľahnúť. Scenár stvoril chlapík, ktorý mu napísal Prežiť. Na toho sa však spoľahnúť nemohol. Napriek tomu sa spoľahol. A vyhorel.
Zápletka Konga je vzrušujúca a dobrá. Mocný magnát Travis (Joe Don Baker) vidí v diamantoch budúcnosť. Môžu pomôcť jeho firme v technologickom pokroku. Vyšle preto do Afriky tím vedený synom Charlesom (Bruce Campbell). S výpravou sa však za záhadných okolností preruší kontakt. Isté je len to, že podstatná časť expedície, ak nie komplet celá, bola zmasakrovaná. Kým alebo čím, to sa nevie. Travis však na pohreb nemyslí, navyše existuje možnosť, že syn je stále živý a súrne potrebuje pomoc. Preto boháč okamžite vyšle do Konga synovu snúbenicu a zároveň oddanú zamestnankyňu Karen Rossovú (chladná socha Laura Linneyová). Tá sa pridá k mladému expertovi na primáty (Dylan Walsh), ktorý má náhodou v rovnakom čase aj s najlepším kamošom (Grant Heslov) cestu do Konga, aby tu do voľnej prírody vypustil milovanú gorilu Amy.
Amy vie vďaka prelomovému počítačovému systému hovoriť (resp. používa posunkovú reč, ktorú počítač automaticky prekladá do ľudskej reči a vzniká tak dojem, že Amy rozpráva). Výpravu mu má sponzorovať čudácky rumunský filantrop Homolka (Tim Curry). Lenže tomu v poslednej chvíli dôjdu financie a výpravu zachráni len bianko šek práve od Travisa. Karen Rossová gorilu Amy zákerne zneužije, aby jej cesta do Konga nebola podozrivá; návrat opice do voľnej prírody nebudí pozornosť.
Výpravu vedie veselý černošský sprievodca Kelly (Ernie Hudson a jeho široký úsmev) a zvyšok dotvorí väčšinou anonymná partia jeho pomocníkov. Každý však tajne sleduje svoj vlastný cieľ. Homolka chce po rokoch márneho úsilia nájsť bájne mesto Zinj. To je údajne plné diamantov a malo by sa nachádzať v džungli, v ktorej pred časom zmizol Travis junior. Existuje Zinj? A čo ak je strážený neopísateľným krvilačným zlom?
Zápletka je dobrá. O scenári sa však nič také povedať nedá. Práve naopak. V knižke sa výprava do zakázaného mesta Zinj dostane pomerne rýchlo. Kľúčová časť príbehu sa odohráva práve v tajomných a temných ruinách, rozvalinách, podzemí. Tu výprava pátra po minulosti mesta a hľadá diamanty. Postupne začne dochádzať k prvým konfrontačným momentom so záhadnými útočníkmi. Nakoniec sa ukáže, že stavitelia mesto chránili pred prípadnými útokmi zvonka skutočne rafinovane: bojovou jednotkou vražedne vycvičených opíc. Potomkovia týchto primátov zdiveli a prežívajú v ruinách mesta dodnes. Výprava však má k dispozícii parádne technické vychytávky. Mojimi favoritmi, ako asi favoritmi každého puberťáka v 90. rokoch, boli absolútne namakané guľomety na nožičkách, reagujúce na pohyb. Stačilo ich systematicky rozostaviť okolo tábora a len čo sa v jeho okolí niečo pohlo, ničivé zbrane to nemilosrdne rozstrieľali na kusy. No povedzte, ktorý tínedžer by takéto niečo nechcel doma? Pritom si nápad Crichton pravdepodobne požičal z Votrelcov. Urobil to však rafinovane, pretože inkriminované guľomety na nožičkách reagujúce na pohyb sa do oficiálnej kino-verzie nedostali a vystrihnutá scéna s nimi sa úspešne prebojovala až neskôr do režisérskeho strihu.
Problém scenára je v tom, že sa do Zinja dostaneme až po hodine (z hodinu a pol dlhého filmu). OK, odohráva sa tam úvod, ale to je len pár minút. Chápem, nevolá sa to Zinj. Volá sa to Kongo. No snáď sa zhodneme na tom, že o Zinj ide „až“ v prvom rade. Rozhodnutie dať ho až do poslednej polhodinky je zvláštne. Z filmu, ktorý mal byť o Zinji, sa stal film, ktorý je o putovaní do Zinja. Nebezpeční Indiáni, splavovanie rieky, padáky, hrochy. Kongo je o všetkom možnom, len nie o tom, o čom byť malo. Je aj o vojne, ktorá v krajine zúri. Napriek skromnej minutáži pôsobí strašne „veľko“ a zároveň drasticky prestrihane. (Pomerne záhadné miznutie niektorých postáv, napr. kam zmizol ten fúzatý biely pilot? Pristál padákom a išiel si po svojom?). Drahocenný čas je venovaný úplne zbytočným veciam, namiesto toho, aby sme si čo najdlhšie užili pobyt v meste Zinj s jeho desivými obludnými obyvateľmi.
Stan Winston odviedol tradične špičkovú prácu. Paradoxne ale práve to robí z Konga ešte absurdnejší zážitok. Gorily, až na láskyplnú Amy, ktorá výpravu ochraňuje, vyzerajú ako plnokrvné monštrá z hororu pre dospelých. Detský divák z nich musí mať nočné mory. Dovtedy však film pripomína skôr hravé a neškodné letné dobrodružstvo pre decká (vrátane opitej, cigaru fajčiacej gorily, ha-ha-ha, srandy kopec). Pár naturalistických momentov ale príde už na začiatku (oko, návšteva osady).
Scenár obsahuje mnoho bizarných nápadov. Aj malé dieťa vie, že je nezmyselné vracať do voľnej prírody zviera, ktoré dlhé roky žije v zajatí a je zvyknuté na kontakt s ľuďmi. V podstate ho odsúdite na smrť. Kto by zabudol na brutálny koniec legendárnej kosatky Keiko zo Zachráňte Willyho? Cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Amy sa na konci tohto filmu dojemne lúči so svojím ľudským tatom a odchádza si založiť rodinu do džungle. No… to iste. Určite do týždňa uhynula, koniec rozprávky. Je pravda, že Amy sa narodila nie v zajatí, ale v džungli, ale to nič nemení na fakte, že v džungli bola len ako mláďa a potom sa na dlhé roky dostala do mesta k ľuďom.
Spomínal som hercov. Žiadne hviezdy to neboli, ale sympaťák Ernie Hudson sa predtým preslávil ako „štvrtý z troch" Krotiteľov duchov a Tim Curry mal dobrú povesť vďaka kingovke To, v ktorej stelesnil klauna Pennywisea. Hlavnú ženskú rolu stvárnila vtedy neznáma Laura Linney, dnes pomerne uznávaná (Prvotný strach, Láska nebeská, V moci diabla, Bavme sa o sexe). Veľmi známy nebol ani Delroy Lindo (neskôr Výkupné, Pravidlá muštárne, 60 sekúnd a Operácia Zlomený šíp), ale taký Joe Pantoliano, spojka družiny na letisku, mal na konte Utečenca, za ktorého získal Tommy Lee Jones Oscara a Joe stelesnil jeho parťáka. Známy bol i Linneyovej šéf Joe Don Baker (Mys hrôzy, Gremlins), aj on je však odsúdený len do vedľajšej úlohy. Navyše nie je v teréne, ale iba celý čas sedí v kancelárii. Dosť absurdné je, že čím známejšia tvár, tým menší priestor má (kultový Bruce Campbell zo série Sama Raimiho Evil Dead). Jedného člena výpravy si zahral budúci pán Eko z Nezvestných.
Mimochodom, Tim Curry je ďalšou obskúrnosťou Konga. Hrá rumunského (!) dobrodruha menom Herkermer Homolka (body dole za meno!!!). Že stvárnil postavu, ktorá v knižke nebola, je ešte tým menším problémom. Vo filme je plno vecí, ktoré v knižke neboli, a naopak, v knižke je plno vecí, ktoré sa nedostali do filmu (únos Amy). Avšak to, čo na plátne predvádza Tim, je neprehliadnuteľné. A neuveriteľné. Komediálne ladené pojedanie keksíkov u skorumpovaného afrického kapitána, ktorý gestapáckym spôsobom poslal na smrť stovky nevinných, je niečo, čo len tak nevymyslíte.
Frank Marshall to neustál. V kinách Kongo vyhorelo. Bol to jeden veľký prúser od začiatku do konca. Kongo sa nestalo hitom. Recenzie boli hrozné. Slovenské televízie však Frankov nešťastný prepadák reprízujú prekvapivo často. Vždy, keď naň vidím upútavky, na chvíľku zabudnem na to, aký slabý film ma v septembri 1995 v kine čakal, a niekedy neodolám a pozriem si nielen upútavku, ale i celý film alebo aspoň kúsok z neho. Zakaždým ma mrzí, že taký dobrý námet bol tak nevhodne vyšmarený von oknom. Zostalo torzo, krvavý kýpeť. Škoda, veľká škoda.
Franka to ako režiséra zabilo. Až v roku 2006 (!) nakrútil ďalší film, Osem statočných s Paulom Walkerom a svorkou psov. Vrátil sa každopádne k produkcii a ako producent trhákov M. Night Shyamalana, Stevena Spielberga a série o Jasonovi Bourneovi určite nemusel žobrať pri vchode do pošty.
Kongo (orig.: Congo)
Žáner: dobrodružný, sci-fi, horor
Výroba: USA, 1995, 109 min.
Réžia: Frank Marshall
Hrajú: Laura Linneyová, Dylan Walsh, Ernie Hudson, Tim Curry, Grant Heslov,
Joe Don Baker, John Hawkes, Bruce Campbell, Adewale Akinnuoye-Agbaje, Delroy
Lindo, Joe Pantoliano a ďalší.
Viac autorových článkov nájdete na autorovom blogu, na jeho facebookovom
profile, pod prezývkou Tron je aktívny na stránkach CSFD.cz.
Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza
nás temnota, na ktorú tu máme recenziu
a môžete si ju kúpiť napríklad v Martinuse momentálne za
5,99 €, pre podrobnosti kliknite na tento link