Retro: Hororové Akty X, 2. časť

Akty X

Mulder, Scully a hororové epizódy po druhý (a posledný) raz. Prvýkrát ste sa s nimi mohli stretnúť v 1. časti Hororových Aktov X.

„Spooky“ Mulder sa parádne dopĺňa s pochybovačnou Danou. Tá sa často stretáva už iba s dôsledkami pôsobenia monštier, ako sú roztrhané telá alebo mŕtvoly s čudnými (ale nie nevysvetliteľnými) zraneniami. Hocikedy sa stávalo, že Mulder videl príšeru, ale Scully práve vtedy z nejakého dôvodu meškala alebo bola o pár metrov ďalej a z daného uhla nič nespozorovala. Alebo ako hlas rozumu argumentovala realistickým vysvetlením. Ak narazili na niečo, čo pre Muldera bol napríklad upír, pre Scully išlo o psychicky narušenú osobu, ktorú vzrušovalo pitie krvi a telo tej osoby neznášalo látku obsiahnutú v cesnaku (a navyše bola alergická na svetlo). V pár dieloch agenti odhalili nerealistické zlo (2Shy, Hniezdo, Tooms) a zostali desiatky, ak nie stovky bizarných dôkazov. Pravdupovediac, celkom by som chcel vedieť, ako v týchto prípadoch pokračovalo vyšetrovanie, keďže „nadprirodzené“ zlo zostalo žiť (2Shy) alebo sa zachovalo jeho telo (Čert z Jersey, Tooms). Nevýnimočne sa ale stávalo, že dôkazy zničila vláda či armáda (vypálenie výskumnej stanice v Ľade).

Fox a Dana sa v hororových epizódach skoro vždy stretli s pomocníkom. Či už s policajtom, vedcom, iným agentom FBI, šerifom, biológom, bývalým parťákom alebo expertom na prostredie, v ktorom sa ten či onen diel odohrával. Bežne sa stávalo, že sa herci opakovali, ale zakaždým hrali inú postavu. A skoro nikto si to nevšimol!

Na hororových častiach bolo zaujímavé, že málokedy detailne ozrejmili pôvod zla. Ak padli štyri vety, tak to bolo veľa. Často sa agenti, resp. tvorcovia, uspokojili s hláškou „zvláštna genetická anomália“. Hororové časti veľa nechali na divákoch. Keď som si ich pozrel s odstupom desaťročí, zostal som prekvapený, ako inteligentne, na úrovni a – dalo by sa povedať vizionársky – tvorcovia pristupovali k divákovi. Často mu veci iba naznačili. Namiesto úmorných ton prázdnych dialógov si vystačili s tromi hláškami, nechávali priestor pre divákovu predstavivosť a doslova ho provokovali k vytvoreniu vlastného názoru.

Takže asi nikoho neprekvapí, že obľúbené boli otvorené konce. Ak sa aj podarilo zastreliť vlkolaka, posmrtne sa premenil na človeka. Predtým síce prekliatie stihol preniesť na iného človeka, ale nevedelo sa na ktorého. Alebo (Bažina) sa ukázalo, že nadprirodzená obluda bola v skutočnosti obyčajný aligátor. Posledné sekundy pochopiteľne patrili záberu na mĺkvu hladinu nočného jazera, z ktorého hlbín sa odrazu vynorilo – hádajte čo. Samozrejme, Mulder a Scully pár sekúnd predtým nasadli do auta a odišli.

Veľmi dobre fungovali časti, v ktorých boli Mulder a Scully izolovaní od zvyšku sveta v uzavretom prostredí, napr. vo výskumných staniciach ďaleko od civilizácie (variácie na Vec od Carpentera Ľad a Ohnivák), spomínané lesy alebo na nefunkčnej lodi uprostred morskej plochy (Mŕtvolné ticho).

Veľmi dobre však fungovali paradoxne aj mestské diely. Boli možno ešte o to obludnejšie, že v meste je vždy veľa ľudí, ale len málokto vám pomôže. Mnohé z týchto dielov upozorňovali na nebezpečenstvo vzmáhajúcej sa techniky: inteligentný počítačový systém (Duch stroja), príkazy na zabíjanie sprostredkované cez bankomat (Krv), riziko zoznamovania cez internet (2Shy) alebo geniálny bezpečnostný armádny systém likvidujúci nepohodlných svedkov (Vypínač, ale to nie je hororový diel).

Okrem toho niektoré epizódy disponujú ukážkovo krásnym hororovým názvom: Padá súmrak, Mŕtvolné ticho, Bažina… Okrem šťavnatých, ľahko zapamätateľných názvov sa Akty X venovali aj hororovým podžánrom. Dočkali sme sa hixploitationu (Domov), vraždiacej zveri (Bažina, Padá súmrak, hady v Divy a zázraky) alebo gotickej duchárčiny (vianočný špeciál Ako duch ukradol Vianoce).

Viaceré diely boli po vizuálnej stránke prešpekulované. Trojuholník – dlhá scéna natočená na jeden záťah. Policajti X – found footage. Moderný Prometheus – čierno-biely. Spomenúť musím aj scénu z Humbugu, kde Scully navštívi múzeum a kým ona znetvoreného sprievodcu vidí, divákovi je pohľad na jeho tvár predstavovaný len v náznakoch a odrazoch. Môžeme viesť polemiku o tom, či to nebolo preto, že sa tvorcovia časom začali nudiť, a tak vizuálne experimentovali, hrali sa. Ale v podstate je to jedno.

Na záver zopár pikošiek:

  1. V legendárnej časti Mŕtvolné ticho o lodi, na ktorej všetci rýchlo starnú, si zahral český rodák Vladimir Kulich, ktorý mal svojho času našliapnuté k fajn hollywoodskej kariére (Pandorina skrinka po boku MacGyvera alebo pekná rola avšak v prepadáku Vikingovia), napokon z toho však nič nebolo.
  2. Vo viacerých epizódach hrozí agentom stopercentná smrť a pred tragickým koncom ich zachráni náhodná pomoc v poslednej chvíli (Padá súmrak, Mŕtvolné ticho).
  3. V niektorých dieloch z rôznych dôvodov nevystupovali obaja agenti naraz, ale prím hral len jeden a druhý bol napr. na telefóne stovky kilometrov ďaleko (Panenka – Scully bez Muldera).
  4. V epizóde Posledný odpočinok Clydea Bruckmana sme sa dozvedeli, ako Mulder v budúcnosti umrie. Erotické samozadusenie.
  5. Niektoré epizódy siahali po exotickej mytológii: indiánskej (Tvary), mexickej (El Mundo Gira), ázijskej (Pekelné peniaze) alebo africkej (Teliko).
  6. Viacero dielov sa odohrávalo vo vojenskom prostredí (Čerstvé kosti, Prechádzka).
  7. Scully má v niektorých dieloch (Posledný odpočinok Clydea Bruckmana, Bažina) psíka menom Queequeg (áno, podľa postavy zo slávneho Melvilleovho románu Biela veľryba).
  8. Daktorí záporáci sa v rámci seriálu vrátili: kanálový mutant z Hostiteľa mal novinové cameo v časti Priebojný, Tooms sa po Hniezde vrátil v epizóde nazvanej, ehm, Tooms a výnimkou nebol ani sériový vrah z časti Priebojný a následne z časti Kitsunegari.
  9. V seriáli sa objavila záporná postava menom Robert Patrick Modell. Herec Robert Patrick neskôr nahradil Davida Duchovneho na poste ústredného hrdinu.

Hororové Akty X v nás zanechali nezabudnuteľné spomienky, za čo im ďakujeme. Tak a to je koniec. Žite dlho a šťastne. To je ale vlastne iný príbeh. Tak inak. Kryte si chrbát. Sledujú vás.


Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


9. apríla 2021
Ivan Kučera
Zdroj informácií