Retro: Červená planéta

Red planet

Pár zlých snov – Kilmer a Sizemore – sa ocitol na Marse. Dopadlo to zle alebo príšerne?


V druhej polovici 90. rokov prileteli do módy hollywoodske vesmírne výlety Kontakt, Vesmírna pechota, Armageddon, Drvivý dopad, Votrelec: Vzkriesenie alebo Horizont udalosti, takže keď sa v roku 2000 na trhu objavili dve spriaznené vysokorozpočtové sci-fi koketujúce s myšlienkou osídľovania Marsu, nikoho to neprekvapilo.

Každého však zaskočili preteky o to, ktorý z filmov následne schytá posmešnejšie recenzie, horšie prijatie u publika a bude mať väčšie právo vravieť o sebe ako o prepadáku roka (asi Červená planéta, ktorá zarobila 15 miliónov, kým Misia na Mars 110, čo ale pri 100-miliónovom rozpočte tiež nebol žiadny ohromujúci zázrak).

Červenou planétou celovečerne debutoval režisér Antony Hoffman. Okamžite sa stal obeťou ironického podpichovania, keďže si ho údajne produkcia vybrala preto, lebo robil reklamy na Marlboro. Keď si ale spomeniete na vyprahnuté, nehostinné, skalnaté, červené púštne krajiny bez života, poviete si, že to bola najlogickejšia voľba roka. Dobre predať špecificky ladenú krajinu bolo presne to, čo vyžadovalo štúdio od režiséra 80-miliónového marťanského sci-fi.

Bohužiaľ to napokon „nedopadlo“. Natáčanie sa vymklo spod kontroly. Herci sa nemali radi. Snažili sa robiť všetko pre to, aby pred kamerami trávili čo najmenej spoločného času. Zúfalý a vyčerpaný režisér musel voliť rafinované spôsoby, či už s dvojníkmi, alebo scénu natočil najskôr s jedným hercom, potom s druhým a v strižni sa to zostrihalo tak, aby to vyzeralo, ako keby páni s nesmierne veľkými egami natáčali normálne spolu. Rodákovi z Juhoafrickej republiky to stačilo. Aj štúdiám. Odvtedy žiadny celovečerák nenatočil.

Celkovo veci z Červenej planéty nemajú s odstupom času zmysel. Treba uznať, že Hoffman mal v malíčku krajinky, takže s povrchom Marsu sa vyhral, aj vďaka šikovnému kameramanovi Petrovi Suschizkému (Krull, Star Wars: Impérium vracia úder, Cronenbergova Príliš dokonalá podoba). Lenže Hoffmanova neskúsenosť s filmovou tvorbou je na výsledku badať. Snímka sa nevie odlepiť od zeme, neustále sa chce rozbehnúť, ale skoro vôbec sa jej to nedarí. Je matná, nevýrazná. Na jednu dobrú scénu pripadá sedem nudných. Ako keby si až uprostred natáčania všetci uvedomili, aký slabý scenár majú. Herci sa znechutenie ani nesnažia zakrývať.

Na tie časy obrovský rozpočet na filme nevidno. Vesmírna stanica vyzerá fajn, ale strávime v nej v podstate iba úvod. Následne si musíme vystačiť s pustatinou, ktorá je síce nehostinná, ale nedá sa povedať, že by pôsobila vizuálne úchvatne a výtvarne omračujúco.

Ani scenár Chucka Pfarrera (Darkman, Barb Wire, Vírus s Jamie Lee Curtis) a Jonathana Lemkina (Diablov advokát) sa nemá čím chváliť. Väčšinu času sa skupina hercov v skafandroch motá po „púšti“. Dej je nevýrazný. Skupina astronautov sa stenčuje. Blúdi po monotónnom povrchu. Jeden problém je vyriešený, prestávka, nasleduje problém č. 2. Takto je samozrejme vystavaných množstvo filmových zápletiek, ale v tomto prípade to naozaj udiera do očí. Tvorcovia si to možno uvedomili a snažili sa príbeh v poslednej chvíli obohatiť o romantický dejový oblúk. Ten však nefunguje, lebo predtým mu venovali strohých 89 sekúnd. Takto sa to nerobí.

Bizarným rozhodnutím je kasting. Ruku na srdce, obsadili by ste do sci-fi blockbustera Vala Kilmera, dobrého (ak chce) herca, no s mimoriadne zlou povesťou, ktorý robil režisérom peklo zo života? Navyše sa v danom období vyskytol vo viacerých mimoriadne negatívne prijatých tituloch (Ostrov Dr. Moreaua, Svätý, Batman a Robin). Je záhadou, prečo mu dali hlavnú rolu. A prečo ho samovražedne postavili po boku Toma Sizemorea. V tých rokoch v Hollywoode neexistovala problémovejšia herecká dvojica. Táto vražedná kombinácia vyzerá ako sabotáž zo strany šéfky kastingu, ktorej akoby bol režisér dlžný peniaze a takto sa mu pomstila. Večne problémovému Sizemoreovi vtedy síce relatívne šla karta (skvelá rola v Zachráňte vojaka Ryana), ale po Červenej planéte mu prestala ísť. Odvtedy sa to nezlepšilo.

Zvyšok kastingu je špecifickým mixom vtedajších hviezdičiek (Carrie-Anne Moss z Matrixu), skôr netalentovaných, než strhujúco talentovaných krásavcov (Benjamin Bratt z Demolátora), filozofujúcich dôchodcov (Terence Stamp z Donnerovho Supermana) a budúceho Mentalistu.

Hoci Červenú planétu v čase premiéry nikto nešetril a dodnes sa filmoví producenti otrasú, ak v ich tesnej blízkosti zaznie dotyčný názov, s odstupom desaťročí ide o solídny marťanský survival. Výprava je nevýrazná, CGI zostarli a herecký mišmaš nedrží pokope, ale inak ide o fajn nenáročnú oddychovku, ktorá sa (na rozdiel od Misie na Mars) aspoň na nič nehrá. Nepredstiera prehnané (resp. žiadne) ambície.

Na strane druhej, aspoň nejaké by predsa len predstierať mohla. Takto je to ozaj príliš jednoduché. Jeden relatívne nečakaný zvrat ku koncu je vyriešený behom pár desiatok sekúnd a najväčší problém pre postavy predstavuje ich vlastný robot. Misia na Mars tiež nebola žiadny zázrak, ale pôsobila dojmom, že počas natáčania mali scenár, investované desiatky miliónov na nej po vizuálnej stránke boli vidieť a kasting bol vyladenejší a so sympatickejšími hrdinami.


Červená planéta (orig.: Red Planet)
Žáner: sci-fi
Výroba: USA, Austrália, 2000, 106 min.
Réžia: Antony Hoffman
Hrajú: Val Kilmer, Carrie-Anne Moss, Benjamin Bratt, Tom Sizemore, Simon Baker, Terence Stamp a ďalší.


Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.


Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.

Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.


4. februára 2022
Ivan Kučera
Zdroj informácií